| tiṭṭhati | ṭhita | ṭhiti |
| とどまる、存続する | とどまった | 存続、持続 |
| 立つ | 立った | 立つこと |
| 立ち止まる | 立ち止まった | |
tiṭṭhati:立つ, 住立す, 止まる, 存続す stands; stays; abides; lasts; remains
ṭhiti:住, 止住,定立 stability; duration; continuance
ṭhita:住立せる, 立てる, 停住の, 在世の, 生存の stood; stayed; stationary; immovable; one who stays
”とどまる、立つ、立ち止まる、存続、持続”と訳語を絞りました。
類語 patiṭṭhita:確立
| ‘‘Catunnaṃ kho, āvuso, satipaṭṭhānānaṃ abhāvitattā abahulīkatattā tathāgate parinibbute saddhammo na ciraṭṭhitiko hoti. | 「友よ、四つの念処の修養されず、多修されたなかったゆえに、如来が般涅槃したのち、正法は長く存続しないのです。 |
| ‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, ayaṃ kāyo āhāraṭṭhitiko, āhāraṃ paṭicca tiṭṭhati, anāhāro no tiṭṭhati; | 「たとえば比丘たちよ、この身体は食によって存続するものであり、食に縁りて存続し、食なければ存続しません。 |
| Seyyathāpi, bhikkhave, sā gaddulabaddho daḷhe khīle vā thambhe vā upanibaddho. | たとえば比丘たちよ、革紐で縛られ堅固な杭や柱に固く結ばれた犬は、 |
| So gacchati cepi tameva khīlaṃ vā thambhaṃ vā upagacchati; | たとえそれが進もうとも、ただその杭や柱の近くに進み、 |
| tiṭṭhati cepi tameva khīlaṃ vā thambhaṃ vā upatiṭṭhati; | たとえ立ち止まろうとも、ただその杭や柱の近くに立ち止まり、 |
| ‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, pathavīdhātu, evaṃ catasso viññāṇaṭṭhitiyo daṭṭhabbā. | 「たとえば地界のように、比丘たちよ、そのように識の四つのとどまりは見られるべきです。 |
| ‘‘seyyathāpi, bhikkhave, mahārukkho. | 「たとえば比丘たちよ、大樹があります。 |
| Tassa yāni ceva mūlāni adhogamāni, yāni ca tiriyaṅgamāni, sabbāni tāni uddhaṃ ojaṃ abhiharanti. | 下に行き、また四方に行くその諸根、そのすべては上に滋養を運びます。 |
| Evañhi so, bhikkhave, mahārukkho tadāhāro tadupādāno ciraṃ dīghamaddhānaṃ tiṭṭheyya. | このように比丘たちよ、その大樹は、それを食とし、それを取として久しく、長い間、存続するでしょう。 |
| Dissatāyaṃ, bhikkhave, cātumahābhūtiko kāyo ekampi vassaṃ tiṭṭhamāno dvepi vassāni tiṭṭhamāno tīṇipi vassāni tiṭṭhamāno cattāripi vassāni tiṭṭhamāno pañcapi vassāni tiṭṭhamāno dasapi | 比丘たちよ、この四大種の身は一年もとどまり、二年もとどまり、それより三年もとどまり、四年もとどまり、五年もとどまり、十年もとどまり、 |
| vassāni tiṭṭhamāno vīsatipi vassāni tiṭṭhamāno tiṃsampi vassāni tiṭṭhamāno cattārīsampi vassāni tiṭṭhamāno paññāsampi vassāni tiṭṭhamāno vassasatampi tiṭṭhamāno, bhiyyopi tiṭṭhamāno. | 二十年もとどまり、三十年もとどまり、四十年もとどまり、五十年もとどまり、百年もとどまり、さらにとどまるように見えるからです。 |
| Seyyathāpi, āvuso, dve naḷakalāpiyo aññamaññaṃ nissāya tiṭṭheyyuṃ. | たとえば友よ、二束の葦は互いに頼って立ちます。 |
| Evameva kho, āvuso, nāmarūpapaccayā viññāṇaṃ; | まさにそのように友よ、名色に縁りて識があり、 |
| viññāṇapaccayā nāmarūpaṃ; | 識に縁りて名色があり、 |
| ime kho, kassapa, pañca dhammā saddhammassa ṭhitiyā asammosāya anantaradhānāya saṃvattantī’’ti. | カッサパよ、これら五つの法が正法の存続、非忘失、非消失をもたらします」と。 |
| yena yena gacchati, yattha yattha tiṭṭhati, yattha yattha nisīdati, yattha yattha nipajjati; | どこに行っても、どこで立ち止まっても、どこに座っても、どこで横になっても、 |
| tattha tattha anayabyasanaṃ āpajjati. | その場、その場で不幸と災難に陥ります。 |
| na tassa, bhikkhave, mātugāmo eko ekassa cittaṃ pariyādāya tiṭṭhati yassa lābhasakkārasiloko cittaṃ pariyādāya tiṭṭhati. | 比丘たちよ、ある女性が、ある者の心を遍取してとどまらなくとも、利得、恭敬、名誉は彼の心を遍取してとどまるのです。 |
| ‘‘Sace taṃ, ānanda, evaṃ puccheyyuṃ . | 「アーナンダよ、もし人々が君にこう問うなら、 |
| ‘katamesaṃ, āvuso ānanda, dhammānaṃ uppādo paññāyati, vayo paññāyati, ṭhitassa [ṭhitānaṃ (syā. kaṃ. pī. ka.)] aññathattaṃ paññāyatī’ti? | 『友アーナンダよ、いかなる諸法の生起が知られ、衰滅が知られ、存続の異変が知られるのですか?』と。 |
| Evaṃ puṭṭho tvaṃ, ānanda, kinti byākareyyāsī’’ti? | アーナンダよ、こう問われた君は何と解答しますか?」と。 |
| Vimuttattā ṭhitaṃ. | 解脱したゆえにとどまり、 |
| Ṭhitattā santusitaṃ [santussitaṃ (ka. sī. pī. ka.)]. | とどまるゆえに満足し、 |
| Santusitattā na paritassati. | 満足したゆえに動揺せず、 |
| Aparitassaṃ paccattaññeva parinibbāyati. | 動揺しない者はまさに各々で般涅槃し、 |
| ‘Khīṇā jāti, vusitaṃ brahmacariyaṃ, kataṃ karaṇīyaṃ, nāparaṃ itthattāyā’ti pajānātī’’ti. | 『生は尽き、梵行は修められ、なすべきはなされた。二度とこの状態はない』と了知します」と。 |
| ‘‘Tiṭṭhanteva kho [tiṭṭhanti kho pana (sī. syā. kaṃ. pī.)], bhikkhave, tattheva [tatheva (katthaci)] pañcindriyāni. | 比丘たちよ、まさにそのとき五根がとどまります。 |
| viññāṇaṃ neva vidhūpeti na sandhūpeti. | 識を打ち消さず、くすぶらせもせず、 |
| Vidhūpetvā ṭhito evaṃvimuttacittaṃ kho, bhikkhave, bhikkhuṃ saindā devā sabrahmakā sapajāpatikā ārakāva namassanti . | 打ち消してとどまりました。比丘たちよ、このように心解脱した比丘を帝釈を含む、梵天を含む、造物主を含む神々はただ遠くから敬礼します。 |
| thinamiddhañca [thīnamiddhañca (sī. syā. kaṃ. pī.)] me cittaṃ pariyādāya tiṭṭhati; | 惛沈・睡眠が私の心を遍取してとどまり、 |
| ‘sattime kāyā akaṭā, akaṭavidhā, animmitā, animmātā, vañjhā, kūṭaṭṭhā, esikaṭṭhāyiṭṭhitā; | 『これら七つの集まりは作られたものでなく、作られた類いでなく、化作されたものでなく、化作者でなく、何も生まず、山頂のように立ち、石柱のごとくとどまっている。1) |
| te na iñjanti, na vipariṇamanti [na vipariṇāmenti (pī. ka.)], na aññamaññaṃ byābādhenti; | これらは動かず、変壊せず、互いに加害せず、 |
| nālaṃ aññamaññassa sukhāya vā dukkhāya vā sukhadukkhāya vā. | 互いの楽や苦や苦楽になり得ない。 |
| Tatra, bhikkhave, yvāyaṃ jhāyī samādhismiṃ samādhikusalo ca hoti samādhismiṃ ṭhitikusalo ca ayaṃ imesaṃ catunnaṃ jhāyīnaṃ aggo ca seṭṭho ca mokkho ca uttamo ca pavaro ca. | そのうち定における定巧者であり、かつ定における持続巧者である禅者。彼はこれら四つの禅者の第一、最上、首位、最高、最優秀者です。 |
| Tena kho pana samayena aññataro bhikkhu bhagavato upassuti [upassutiṃ (sī. ka.)] ṭhito hoti. | さてその時、とある比丘が世尊の(言葉を)傾聴して立ち止まっていた。 |
| ‘‘Yo, bhikkhave, cakkhussa uppādo ṭhiti abhinibbatti pātubhāvo, dukkhasseso uppādo, rogānaṃ ṭhiti, jarāmaraṇassa pātubhāvo. | 「比丘たちよ、眼の生起、存続、転生、顕現。それは苦の生起、諸病の存続、老死の顕現です。 |
| ‘neva davāya, na madāya, na maṇḍanāya, na vibhūsanāya, yāvadeva imassa kāyassa ṭhitiyā yāpanāya, vihiṃsūparatiyā, brahmacariyānuggahāya. | 『快楽のためでもなく、陶酔のためでもなく、装飾のためでもなく、美容のためでもなく、ただこの身の存続と支えのため、害の抑制のため、梵行の支援のために(食べよう)、 |
| Iti purāṇañca vedanaṃ paṭihaṅkhāmi, navañca vedanaṃ na uppādessāmi, yātrā ca me bhavissati, anavajjatā ca phāsuvihāro cā’ti. | かくして以前の苦痛を克服し、新しい苦痛を生じさせず、私には(修行の)進行、罪なきこと、安住があるだろう』と。 |