| sacchikaroti | sacchikata | sacchikiriyā |
| 実証する | 実証された | 実証 |
作証する、証明をなす、さとる
to see with one’s eyes, to realize, to experience for oneself
sa:共に + acchi:(akkhi)眼 + karoti:する ⇒ 目の当たりにする = 実証する
諸訳では作証という言葉も訳語によく使われます。sakkhi ≒ sacchi のようです。
実証で訳語を統一しますが、眼証という訳語も将来の候補とします。
類語 kāyasakkhi:身証者、 parijānati:遍知する、 abhijānāti:証知する、 ājānāti:了知する
| ‘‘Cattārome, bhikkhave, dhammā bhāvitā bahulīkatā sotāpattiphalasacchikiriyāya saṃvattanti. | 「比丘たちよ、これら四つの法は修養され多修されると、預流果の実証をもたらします。 |
| Yesañca kho etaṃ, bhante, ñātaṃ diṭṭhaṃ viditaṃ sacchikataṃ phassitaṃ paññāya, nikkaṅkhā te tattha nibbicikicchā . | しかし尊者よ、これが彼らに知られ、見られ、見出され、実証され、智慧によって触れられたならば、彼らはそのことに疑いなく、迷いなくなります。 |
| Katame ca, bhikkhave, dhammā abhiññā sacchikātabbā? | それでは比丘たちよ、証知して実証されるべき諸法とは何か? |
| Vijjā ca vimutti ca . | 明と解脱です。 |
| Evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu sammāpaṇihitāya diṭṭhiyā sammāpaṇihitāya maggabhāvanāya avijjaṃ bhindati, vijjaṃ uppādeti, nibbānaṃ sacchikarotī’’ti. | 比丘たちよ、このように、比丘は正しく定置された見によって、正しく定置された道の修養によって、無明を破り、明を生じさせ、涅槃を実証するのです」と。 |
| Te ca panāyasmanto sāmaññatthañca brahmaññatthañca diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharantī’’ti. | そしてかの尊者たちも沙門たる目的、婆羅門たる目的を、まさに現法で自ら証知して、実証して、具足して住します」と。 |
| Idha kho taṃ, bhikkhave, sobhetha, yaṃ tumhe evaṃ svākkhāte dhammavinaye pabbajitā samānā uṭṭhaheyyātha ghaṭeyyātha vāyameyyātha appattassa pattiyā anadhigatassa adhigamāya, asacchikatassa sacchikiriyāyā’’ti. | そしていま比丘たちよ、君たちはこのようによく説かれた法と律において出家しているのだから、未獲得の獲得のため、未会得の会得のため、未実証の実証のため奮起し励み精進するなら、君たちは輝くはずである」と。 |
| Ṭhānaṃ kho panetaṃ, āvuso, vijjati yaṃ sīlavā bhikkhu ime pañcupādānakkhandhe aniccato…pe… | また友よ、この道理もあります。持戒の比丘がこれら五取蘊を無常、 …中略… |
| anattato yoniso manasi karonto sotāpattiphalaṃ sacchikareyyā’’ti. | 無我として如理作意するなら、預流果を実証するだろう(という)」と。 |
| Yo, bhikkhave, ime dhamme evaṃ saddahati adhimuccati – | 比丘たちよ、これらの法をこのように信じ信解する者、 |
| ayaṃ vuccati saddhānusārī, okkanto sammattaniyāmaṃ, sappurisabhūmiṃ okkanto, vītivatto puthujjanabhūmiṃ; | この者は信従行者、正性決定来入者、善人地来入者、凡夫地越境者と呼ばれ、 |
| abhabbo taṃ kammaṃ kātuṃ, yaṃ kammaṃ katvā nirayaṃ vā tiracchānayoniṃ vā pettivisayaṃ vā upapajjeyya; | なすと地獄や畜生胎や餓鬼境域に再生するような業。その業をなすことは不可能であり、 |
| abhabbo ca [abhabbova (sī. syā. kaṃ.)] tāva kālaṃ kātuṃ yāva na sotāpattiphalaṃ sacchikaroti’’. | そして預流果を実証しない限り、最期を迎えることは不可能です。 |
| Yato kho, bhikkhave, bhikkhuno imesu chasu ṭhānesu cetaso upakkileso pahīno hoti, nekkhammaninnañcassa cittaṃ hoti. | 比丘たちよ、比丘にはこれら六点で、心の不純物が断じられているゆえ、彼の心は離欲に傾いています。 |
| Nekkhammaparibhāvitaṃ cittaṃ kammaniyaṃ khāyati, abhiññā sacchikaraṇīyesu dhammesū’’ti. | 離欲が遍修された心は、証知して実証されるべき諸法について作業に適すると知られます」と。 |
| Idha, gāmaṇi, ekacco tapassī lūkhajīvī saddhā agārasmā anagāriyaṃ pabbajito hoti . | 村長よ、ここに、ある粗末に生きる苦行者は、信によって俗家から家なき者へと出家しました。 |
| ‘appeva nāma kusalaṃ dhammaṃ adhigaccheyyaṃ, appeva nāma uttarimanussadhammā alamariyañāṇadassanavisesaṃ sacchikareyya’nti. | 『きっと善法を会得できるだろう。きっと人法を超えた聖者にふさわしい卓越した智見を実証できるだろう』と。 |
| Tassa vedanāsu vedanānupassino viharato yo vedanāsu chando so pahīyati. | 彼が諸受において受を随観しつつ住するとき、諸受における欲 —— それは断じられます。 |
| Chandassa pahānā amataṃ sacchikataṃ hoti. | 欲の断ゆえに、不死が実証されます。 |