文書の過去の版を表示しています。
苦, 苦痛, 苦悩 [nt.] suffering; pain; misery; agony; discomfort
sukkha:楽の反対語であり、最頻出・最重要語です。
| Katamañca, bhikkhave, dukkhaṃ? | それでは比丘たちよ、苦とは何か? |
| Pañcupādānakkhandhātissa vacanīyaṃ. | それは五取蘊と言われるべきです。 |
| ‘‘‘dukkhaṃ, dukkha’nti, bhante, vuccati. | 「尊者よ、『苦、苦』と言われます。 |
| Katamaṃ nu kho, bhante, dukkha’’nti? | 「尊者よ、いったい何が苦ですか?」と。 |
| ‘‘Rūpaṃ kho, rādha, dukkhaṃ, vedanā dukkhā, saññā dukkhā, saṅkhārā dukkhā, viññāṇaṃ dukkhaṃ. | 「ラーダよ、色は苦であり、受は苦であり、想は苦であり、行は苦であり、識は苦です。 |
| ‘‘‘Dukkhaṃ, dukkha’nti, āvuso sāriputta, vuccati. | 「友サーリプッタよ、『苦、苦』と言われます。 |
| Katamaṃ nu kho, āvuso, dukkha’’nti? | 友よ、いったい何が苦ですか?」と。 |
| ‘‘Tisso imā, āvuso, dukkhatā. | 「友よ、これら三種の苦性、 |
| Dukkhadukkhatā, saṅkhāradukkhatā, vipariṇāmadukkhatā . | 苦苦性、行苦性、変壊苦性。 |
| imā kho, āvuso, tisso dukkhatā’’ti. | 友よ、これらが三種の苦性です」と。 |
類語 domanassa:心苦、 somanassa:嬉
| ‘dukkhassa kho, āvuso, pariññatthaṃ bhagavati brahmacariyaṃ vussatī’ti. | 『友よ、苦の遍知のために世尊のもとで梵行は修されます』と。 |
| Pubbe cāhaṃ, anurādha, etarahi ca dukkhañceva paññapemi, dukkhassa ca nirodha’’nti. | アヌラーダよ、私は過去も現在も、苦と苦の滅だけを告知します」と。 |
| Iti hidaṃ, bhikkhave, vuccati ‘dukkhanirodhagāminī samanupassanā’ti. | 比丘たちよ、かくなるこれが『苦の滅に導く見なし』と呼ばれ、 |
| Ayamevettha attho’’ti. | これがその意味です」と。 |
| Tasseva dukkhavedaniyassa phassassa nirodhā yaṃ tajjaṃ vedayitaṃ dukkhavedaniyaṃ phassaṃ paṭicca uppannā dukkhavedanā sā nirujjhati sā vūpasammati. | まさにその苦を受けうる触の滅ゆえに、苦を受けうる触に縁りて生じ、応じて感受された苦受。それは滅し、それは寂滅します。 |
| Tassa ce, bhikkhave, bhikkhuno evaṃcittassa kulāni upasaṅkamato na denti, tena bhikkhu sandīyati; | もし比丘たちよ、家々に近づくそのような心のその比丘へ、人々が与えないなら、それにより比丘は悩まされ、 |
| so tatonidānaṃ dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedayati. | それに起因して彼は苦、憂を体験します。 |
| ‘‘Dukkhameva hi sambhoti, dukkhaṃ tiṭṭhati veti ca; | 苦はまさに生成し 苦はとどまり そして消失する |
| Nāññatra dukkhā sambhoti, nāññaṃ dukkhā nirujjhatī’’ti. | 苦以外は生成せず 苦以外は滅しない」と。 |
| ‘‘Katamo ca, bhikkhave, dukkhassa samudayo? | 「それでは比丘たちよ、苦の集起とは何か? |
| ‘‘Rūpaṃ, bhikkhave, dukkhaṃ atītānāgataṃ; | 「比丘たちよ、過去、未来の色は苦であり、 |
| ko pana vādo paccuppannassa! | まして現在のそれはなおさらです。 |
| ‘‘Rūpaṃ, bhikkhave, aniccaṃ. | 「比丘たちよ、色は無常であり、 |
| Yadaniccaṃ taṃ dukkhaṃ; | 無常なもの、それは苦であり、 |
| yaṃ dukkhaṃ tadanattā; | 苦なるもの、それは無我であり、 |
| yadanattā taṃ ‘netaṃ mama, nesohamasmi, na meso attā’ti evametaṃ yathābhūtaṃ sammappaññāya daṭṭhabbaṃ. | 無我なもの、それは『これは私のものではない、これは私ではない、これは私の我ではない』と、そのようにこれは如実に正しい智慧で見られるべきです。 |
| ‘‘Rūpaṃ, bhikkhave, dukkhaṃ. | 「比丘たちよ、色は苦であり、 |
| Yopi hetu yopi paccayo rūpassa uppādāya, sopi dukkho. | 色の生起のための因と縁、それも苦です。 |
| Dukkhasambhūtaṃ, bhikkhave, rūpaṃ kuto sukhaṃ bhavissati! | 比丘たちよ、苦から生成した色がどうして楽になりますか。 |
| ‘‘Rūpaṃ, bhikkhave, anabhijānaṃ aparijānaṃ avirājayaṃ appajahaṃ abhabbo dukkhakkhayāya; | 「比丘たちよ、色を証知せず、遍知せず、離貪せず、断じないならば苦の尽滅は不可能です。 |
| Yaṃ [ye (sī. ka.)] saṅkhārā aniccā dukkhā vipariṇāmadhammā, ayaṃ saṅkhārānaṃ ādīnavo. | 行が無常、苦、変壊法であること。これが行の危難であり、 |
| Vedayatīti kho, bhikkhave, tasmā ‘vedanā’ti vuccati. | 比丘たちよ、『感受する(vedayati)』それゆえ『受(vedanā)』と言われます。 |
| yampidaṃ manosamphassapaccayā uppajjati vedayitaṃ sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā tampi aniccato jānato passato avijjā pahīyati, vijjā uppajjati. | この意触に縁りて生じ、感受される楽や苦や不苦不楽、それも無常と知り見る者の無明は断じられ、明が生じます。 |
| ‘yaṃ kiñci vedayitaṃ taṃ dukkhasmi’nti. | 『何であれ感受されたもの、それは苦のうちにある』と。 |
| Evarūpāya cāhaṃ, bhante, dukkhāya vedanāya phuṭṭho samāno kāye kāyānupassī viharāmi ātāpī sampajāno satimā, vineyya loke abhijjhādomanassaṃ; | そして尊者よ、私がこのような苦受に触れているとき、私は身において身を随観し熱意と正知と念ある者として住します。世間における羨望と憂を調伏しつつ。 |