mn39(2) 『馬邑大経(2)』 ばろだいきょう、 Mahāassapura-suttaṃ、マハーアッサプラ・スッタ)
それでは比丘たちよ、さらになすべきことは何か?
比丘たちよ、ここに比丘は遠く離れた臥座処に親しむ。
森、木の根元、山、渓谷、山窟、墓地、辺鄙な森、空地、わらの山(といった)。
彼は食後に鉢食から退くと、結跏を組み身をまっすぐに定置して面前に念を現前させて座る。
彼は世間における羨望を断じ、羨望を離れた心により住し、羨望から心をあまねく清める。
悪意・憎悪を断じ、悪意なき心の者として住し、一切の生けるものへ利益し憐れみ、悪意・憎悪から心をあまねく清める。
惛沈・睡眠を断じ、惛沈・睡眠を離れて住し、光の想ある念ある正知者として惛沈・睡眠から心をあまねく清める。
掉挙・悪作を断じ、掉挙なき者、内に心が寂静なる者として住し、掉挙・悪作から心をあまねく清める。
迷いを断じ、迷いを渡った者、疑念なき者として住し、諸善法について迷いから心をあまねく清める。
「たとえば比丘たちよ、男が借金を負って諸々の仕事に従事するとしよう。
彼のそれらの仕事は成功する。
そして彼は古い借金の根、それらを終わらせて、彼にはさらに妻を養うための残った(金)があるとする。
彼には、このような(思いが)あるだろう。
『私はこれまで借金を負って諸々の仕事に従事し、私のそれらの仕事は成功した。
そして私は古い借金の根、それらを終わらせて、私にはさらに妻を養うための残った(金)がある』と。
彼はそれに起因した悦を得て、嬉に達するだろう。
またたとえば比丘たちよ、男が患いあり、苦しみ、激しく病むとする。そして食事も彼を喜ばせず、彼の身には力がほとんどないとする。
彼は後にその患いより脱し、食事は彼を喜ばせ、彼の身にはある程度の力があるとする。
彼には、このような(思いが)あるだろう。
『かつて私は患いあり、苦しみ、激しく病んでいた。そして食事も私を喜ばせず、私の身には力がほとんどなかった。そして今や、その患いより脱し、食事は私を喜ばせ、私の身にはある程度の力がある』と。
彼はそれに起因した悦を得て、嬉に達するだろう。
またたとえば比丘たちよ、男が牢屋に拘束されているとしよう。
彼は後にその拘束から無事に恐怖なく脱することができ、また彼には何も財の衰滅がないとする。
彼には、このような(思いが)あるだろう。
『かつて私は牢屋に拘束されていたが、その私は後にその拘束から無事に恐怖なく脱し、また私には何も財の衰滅がない』と。
彼はそれに起因した悦を得て、嬉に達するだろう。
またたとえば比丘たちよ、男が奴隷であり、自己に属せず、他者に隷属し、そこから自由に行けないとする。
彼は後に自己に属し、他者に隷属しない自由者として、その奴隷の境遇から脱し、そこから自由に行けるとしよう。
彼には、このような(思いが)あるだろう。
『かつて私は奴隷であり、自己に属せず、他者に隷属し、そこから自由に行けなかった。その私はいまその奴隷の境遇から脱し、自己に属し、他者に隷属しない自由者として、そこから自由に行ける』と。
彼はそれに起因した悦を得て、嬉に達するだろう。
またたとえば比丘たちよ、財あり資産ある男が砂漠の旅路を向道しているとする。
彼は後にその砂漠から無事に恐怖なく渡り、また彼には何も財の衰滅がないとする。
彼には、このような(思いが)あるだろう。
『かつて財あり資産ある私は砂漠の旅路を向道した。
その私はいまその砂漠から無事に恐怖なく渡り、また私には何も財の衰滅がない。
彼はそれに起因した悦を得て、嬉に達するだろう。
まさにそのように比丘たちよ、借金のように、病のように、牢屋のように、奴隷の境遇のように、砂漠の旅路のように、比丘は自己におけるこれらの未断の五蓋を見なす。
そして比丘たちよ、まるで無借金のように、無病のように、脱獄のように、自由者のように、安穏の地のように、
まさにそのように比丘は自己におけるこれらの断じられた五蓋を見なす。
彼はこれらの五蓋を捨て去りつつ、心の不純物を智慧により弱めて、ひたすら諸欲から遠離して、不善諸法から遠離して、尋あり伺ある、遠離より生じた喜悦と楽ある初禅を成就して住する。
彼はまさにこの身を、遠離より生じた喜悦と楽によって浸し、あまねく浸し、満たし、行き渡らせる。彼の全身にはどこであれ、遠離より生じた喜悦と楽によって行き渡らないところはない。
比丘たちよ、たとえば巧みな助浴者や助浴者見習いが、青銅皿の中に石鹸粉末を散布してから、くりかえし一様にふり注いで水と混ぜるとしよう。
するとこの石鹸の丸い固まりは徐々に湿潤となり、内も外も湿潤にさらされ、湿潤で行き渡り漏出なきものとなる。
まさにそのように比丘たちよ、比丘はまさにこの身を、遠離より生じた喜悦と楽によって浸し、あまねく浸し、満たし、行き渡らせる。彼の全身にはどこであれ、遠離より生じた喜悦と楽によって行き渡らないところはない。
そしてさらに比丘たちよ、比丘は尋と伺の寂静により、内に明浄ある・心の統一した・尋なき伺なき・定より生じた喜悦と楽ある第二禅を成就して住する。
彼はまさにこの身を、定より生じた喜悦と楽によって浸し、あまねく浸し、満たし、行き渡らせる。彼の全身にはどこであれ、遠離より生じた喜悦と楽によって行き渡らないところはない。
「たとえば比丘たちよ、水が湧き出る水池がある。
その東方に水の流入口はなく、西方にも水の流入口はなく、北方にも水の流入口はなく、南方にも水の流入口はなく、そして天も時節に応じた正常の降雨を提供しないとする。
しかし、まさにその冷たい水池から水流が湧き出て、その水池を冷たい水により浸し、あまねく浸し、満たし、行き渡らせ、水池全体にはどこであれ、水によって行き渡らないところはないだろう。
まさにそのように比丘たちよ、比丘はまさにこの身を、定より生じた喜悦と楽によって浸し、あまねく浸し、満たし、行き渡らせる。彼の全身にはどこであれ、定より生じた喜悦と楽によって行き渡らないところはない。
そしてさらに比丘たちよ、比丘は喜悦の離貪から捨ある者として住し、念者正知者として身による楽を体験し、聖者たちがそれを
『捨と念ある楽住者』と告げるところの第三禅を成就して住する。
彼はまさにこの身を、喜悦なき楽によって浸し、あまねく浸し、満たし、行き渡らせる。彼の全身にはどこであれ、喜悦なき楽によって行き渡らないところはない。
たとえば比丘たちよ、青蓮の池、紅蓮の池、あるいは白蓮の池があるとして、ある一部の青蓮華、紅蓮華、あるいは白蓮華は水中に生じ水中で成長したとしても水から上がらず、先端が水中に沈んだまま生育する。
それらは、先端に至るまで、根元に至るまで冷たい水によって湧出され、あまねく浸され、満ちて、行き渡る。青蓮華、紅蓮華、あるいは白蓮華にはどこであれ、水によって行き渡らないところはない。
まさにそのように比丘たちよ、比丘はまさにこの身を、喜悦なき楽によって浸し、あまねく浸し、満たし、行き渡らせる。彼の全身にはどこであれ、喜悦なき楽によって行き渡らないところはない。
そしてさらに比丘たちよ、比丘は楽の断により、苦の断により、これまでの嬉・憂のまさに消滅により、不苦不楽の・遍浄な捨と念ある第四禅を成就して住する。
まさに彼はこの身を遍浄な清白の心によって行き渡らせ座る。彼の全身にはどこであれ、遍浄な清白の心によって行き渡らないところはない。
たとえば比丘たちよ、男が白衣を頭からかぶって座ったとする。彼の全身にはどこであれ、白衣によって行き渡らないところはないだろう。
まさにそのように比丘たちよ、比丘はこの身を遍浄な清白の心によって行き渡らせ座る。彼の全身にはどこであれ、遍浄な清白の心によって行き渡らないところはない。
‘‘Kiñca, bhikkhave, uttariṃ karaṇīyaṃ?
Idha, bhikkhave, bhikkhu vivittaṃ senāsanaṃ bhajati .
araññaṃ rukkhamūlaṃ pabbataṃ kandaraṃ giriguhaṃ susānaṃ vanappatthaṃ abbhokāsaṃ palālapuñjaṃ.
So pacchābhattaṃ piṇḍapātapaṭikkanto nisīdati pallaṅkaṃ ābhujitvā, ujuṃ kāyaṃ paṇidhāya parimukhaṃ satiṃ upaṭṭhapetvā.
So abhijjhaṃ loke pahāya vigatābhijjhena cetasā viharati, abhijjhāya cittaṃ parisodheti;
byāpādapadosaṃ pahāya abyāpannacitto viharati, sabbapāṇabhūtahitānukampī, byāpādapadosā cittaṃ parisodheti;
thīnamiddhaṃ pahāya vigatathīnamiddho viharati, ālokasaññī sato sampajāno, thīnamiddhā cittaṃ parisodheti;
uddhaccakukkuccaṃ pahāya anuddhato viharati, ajjhattaṃ vūpasantacitto, uddhaccakukkuccā cittaṃ parisodheti;
vicikicchaṃ pahāya tiṇṇavicikiccho viharati, akathaṃkathī kusalesu dhammesu, vicikicchāya cittaṃ parisodheti.
‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, puriso iṇaṃ ādāya kammante payojeyya.
Tassa te kammantā samijjheyyuṃ [sampajjeyyuṃ (syā. kaṃ. ka.)].
So yāni ca porāṇāni iṇamūlāni tāni ca byantī [byantiṃ (ka.), byanti (pī.)] kareyya, siyā cassa uttariṃ avasiṭṭhaṃ dārabharaṇāya.
Tassa evamassa .
‘ahaṃ kho pubbe iṇaṃ ādāya kammante payojesiṃ, tassa me te kammantā samijjhiṃsu.
Sohaṃ yāni ca porāṇāni iṇamūlāni tāni ca byantī akāsiṃ, atthi ca me uttariṃ avasiṭṭhaṃ dārabharaṇāyā’ti.
So tatonidānaṃ labhetha pāmojjaṃ, adhigaccheyya somanassaṃ.
‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, puriso ābādhiko assa dukkhito bāḷhagilāno, bhattañcassa nacchādeyya, na cassa kāye balamattā.
So aparena samayena tamhā ābādhā mucceyya, bhattañcassa chādeyya, siyā cassa kāye balamattā.
Tassa evamassa .
‘ahaṃ kho pubbe ābādhiko ahosiṃ dukkhito bāḷhagilāno, bhattañca me nacchādesi, na ca me āsi kāye balamattā, somhi etarahi tamhā ābādhā mutto, bhattañca me chādeti, atthi ca me kāye balamattā’ti.
So tatonidānaṃ labhetha pāmojjaṃ, adhigaccheyya somanassaṃ.
‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, puriso bandhanāgāre baddho assa.
So aparena samayena tamhā bandhanā mucceyya sotthinā abbhayena [abyayena (sī. pī.)], na cassa kiñci bhogānaṃ vayo.
Tassa evamassa .
‘ahaṃ kho pubbe bandhanāgāre baddho ahosiṃ, somhi etarahi tamhā bandhanā mutto, sotthinā abbhayena, natthi ca me kiñci bhogānaṃ vayo’ti.
So tatonidānaṃ labhetha pāmojjaṃ, adhigaccheyya somanassaṃ.
‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, puriso dāso assa anattādhīno parādhīno na yenakāmaṃgamo.
So aparena samayena tamhā dāsabyā mucceyya attādhīno aparādhīno bhujisso yenakāmaṃgamo.
Tassa evamassa .
‘ahaṃ kho pubbe dāso ahosiṃ anattādhīno parādhīno na yenakāmaṃgamo, somhi etarahi tamhā dāsabyā mutto attādhīno aparādhīno bhujisso yenakāmaṃgamo’ti.
So tatonidānaṃ labhetha pāmojjaṃ, adhigaccheyya somanassaṃ.
‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, puriso sadhano sabhogo kantāraddhānamaggaṃ paṭipajjeyya [sīlakkhandhavaggapāḷiyā kiñci visadisaṃ].
So aparena samayena tamhā kantārā nitthareyya sotthinā abbhayena, na cassa kiñci bhogānaṃ vayo.
Tassa evamassa .
‘ahaṃ kho pubbe sadhano sabhogo kantāraddhānamaggaṃ paṭipajjiṃ.
Somhi etarahi tamhā kantārā nitthiṇṇo sotthinā abbhayena, natthi ca me kiñci bhogānaṃ vayo’ti.
So tatonidānaṃ labhetha pāmojjaṃ, adhigaccheyya somanassaṃ.
‘‘Evameva kho, bhikkhave, bhikkhu yathā iṇaṃ yathā rogaṃ yathā bandhanāgāraṃ yathā dāsabyaṃ yathā kantāraddhānamaggaṃ, ime pañca nīvaraṇe appahīne attani samanupassati.
Seyyathāpi, bhikkhave, āṇaṇyaṃ yathā ārogyaṃ yathā bandhanāmokkhaṃ yathā bhujissaṃ yathā khemantabhūmiṃ;
evameva bhikkhu ime pañca nīvaraṇe pahīne attani samanupassati.
‘‘So ime pañca nīvaraṇe pahāya cetaso upakkilese paññāya dubbalīkaraṇe, vivicceva kāmehi vivicca akusalehi dhammehi, savitakkaṃ savicāraṃ vivekajaṃ pītisukhaṃ paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati.
So imameva kāyaṃ vivekajena pītisukhena abhisandeti parisandeti paripūreti parippharati, nāssa kiñci sabbāvato kāyassa vivekajena pītisukhena apphuṭaṃ hoti.
Seyyathāpi, bhikkhave, dakkho nhāpako [nahāpako (sī. syā. kaṃ. pī.)] vā nhāpakantevāsī vā kaṃsathāle nhānīyacuṇṇāni [nahānīyacuṇṇāni (sī. syā. kaṃ. pī.)] ākiritvā udakena paripphosakaṃ paripphosakaṃ sanneyya.
Sāyaṃ nhānīyapiṇḍi snehānugatā snehaparetā santarabāhirā, phuṭā snehena na ca pagghariṇī.
Evameva kho, bhikkhave, bhikkhu imameva kāyaṃ vivekajena pītisukhena abhisandeti parisandeti paripūreti parippharati, nāssa kiñci sabbāvato kāyassa vivekajena pītisukhena apphuṭaṃ hoti.
‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu vitakkavicārānaṃ vūpasamā ajjhattaṃ sampasādanaṃ cetaso ekodibhāvaṃ avitakkaṃ avicāraṃ samādhijaṃ pītisukhaṃ dutiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati.
So imameva kāyaṃ samādhijena pītisukhena abhisandeti parisandeti paripūreti parippharati, nāssa kiñci sabbāvato kāyassa samādhijena pītisukhena apphuṭaṃ hoti.
Seyyathāpi, bhikkhave, udakarahado ubbhidodako [ubbhitodako (ka.)].
Tassa nevassa puratthimāya disāya udakassa āyamukhaṃ, na pacchimāya disāya udakassa āyamukhaṃ, na uttarāya disāya udakassa āyamukhaṃ, na dakkhiṇāya disāya udakassa āyamukhaṃ, devo ca na kālena kālaṃ sammādhāraṃ anuppaveccheyya.
Atha kho tamhāva udakarahadā sītā vāridhārā ubbhijjitvā tameva udakarahadaṃ sītena vārinā abhisandeyya parisandeyya paripūreyya paripphareyya, nāssa kiñci sabbāvato udakarahadassa sītena vārinā apphuṭaṃ assa.
Evameva kho, bhikkhave, bhikkhu imameva kāyaṃ samādhijena pītisukhena abhisandeti parisandeti paripūreti parippharati, nāssa kiñci sabbāvato kāyassa samādhijena pītisukhena apphuṭaṃ hoti.
‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu pītiyā ca virāgā upekkhako ca viharati, sato ca sampajāno, sukhañca kāyena paṭisaṃvedeti, yaṃ taṃ ariyā ācikkhanti .
‘upekkhako satimā sukhavihārī’ti tatiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati.
So imameva kāyaṃ nippītikena sukhena abhisandeti parisandeti paripūreti parippharati, nāssa kiñci sabbāvato kāyassa nippītikena sukhena apphuṭaṃ hoti.
Seyyathāpi, bhikkhave, uppaliniyaṃ vā paduminiyaṃ vā puṇḍarīkiniyaṃ vā appekaccāni uppalāni vā padumāni vā puṇḍarīkāni vā udake jātāni udake saṃvaḍḍhāni udakānuggatāni antonimuggaposīni,
tāni yāva caggā yāva ca mūlā sītena vārinā abhisannāni parisannāni paripūrāni paripphuṭāni, nāssa [na nesaṃ (sī.)] kiñci sabbāvataṃ uppalānaṃ vā padumānaṃ vā puṇḍarīkānaṃ vā sītena vārinā apphuṭaṃ assa.
Evameva kho, bhikkhave, bhikkhu imameva kāyaṃ nippītikena sukhena abhisandeti parisandeti paripūreti parippharati, nāssa kiñci sabbāvato kāyassa nippītikena sukhena apphuṭaṃ hoti.
‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu sukhassa ca pahānā dukkhassa ca pahānā, pubbeva somanassadomanassānaṃ atthaṅgamā, adukkhamasukhaṃ upekkhāsatipārisuddhiṃ catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati.
So imameva kāyaṃ parisuddhena cetasā pariyodātena pharitvā nisinno hoti, nāssa kiñci sabbāvato kāyassa parisuddhena cetasā pariyodātena apphuṭaṃ hoti.
Seyyathāpi, bhikkhave, puriso odātena vatthena sasīsaṃ pārupetvā nisinno assa, nāssa kiñci sabbāvato kāyassa odātena vatthena apphuṭaṃ assa.
Evameva kho, bhikkhave, bhikkhu imameva kāyaṃ parisuddhena cetasā pariyodātena pharitvā nisinno hoti, nāssa kiñci sabbāvato kāyassa parisuddhena cetasā pariyodātena apphuṭaṃ hoti.
