dukkha:苦 + vedanā:受
三種の受のひとつです。mn44_2に定義的な説明があります。
Yaṃ kho, āvuso visākha, kāyikaṃ vā cetasikaṃ vā dukkhaṃ asātaṃ vedayitaṃ .
ayaṃ dukkhā vedanā.
「友ヴィサーカよ、身体的であれ心的であれ、不快な、苦の感受。これが苦受です。」
また、以下の用例を見ると、苦受=苦根+憂根と理解できそうです。
| Tatra, bhikkhave, yañca dukkhindriyaṃ yañca domanassindriyaṃ, dukkhā sā vedanā daṭṭhabbā. | 比丘たちよ、そのうちの苦根と憂根。それは苦受と見られるべきです。 |
類語 sukhavedanā:楽受、adukkhamasukhavedanā:不苦不楽受
| imesu kho me, āvuso, catūsu satipaṭṭhānesu suppatiṭṭhitacittassa viharato uppannā sārīrikā dukkhā vedanā cittaṃ na pariyādāya tiṭṭhantī’’ti. | 友よ、私は、これら四念処に心がよく確立して住するとき、体に生じた苦受が心を遍取してとどまることはありません」と。 |
| Evameva kho, bhikkhave, assutavā puthujjano dukkhāya vedanāya phuṭṭho samāno socati kilamati paridevati urattāḷiṃ kandati sammohaṃ āpajjati. | まさにそのように比丘たちよ、無聞の凡夫は苦受に触れているとき、悲しみ、疲労し、悲嘆し、胸を叩いて嘆き、迷妄に陥ります。 |
| So dve vedanā vedayati . | 彼は二種の受を感受します。 |
| kāyikañca, cetasikañca. | 身体的な(受)と、心的な(受)です。 |
| Tassāyeva kho pana dukkhāya vedanāya phuṭṭho samāno paṭighavā hoti. | 苦受に触れているとき、まさにそれへ反感ある者となります。 |
| Tamenaṃ dukkhāya vedanāya paṭighavantaṃ, yo dukkhāya vedanāya paṭighānusayo, so anuseti. | すると苦受へ反感あるその者に、苦受への反感の随眠、それが随眠します。 |
| So dukkhāya vedanāya phuṭṭho samāno kāmasukhaṃ abhinandati. | 彼は苦受に触れているとき、欲楽を歓喜する(ようになります)。 |
| Dukkhaṃ ce vedanaṃ vedayati, sā aniccāti pajānāti, anajjhositāti pajānāti, anabhinanditāti pajānāti. | もし苦受を感受するなら、それは無常であると了知し、固執されていないと了知し、歓喜されていないと了知します。 |
| Dukkhavedaniyaṃ, bhikkhave, phassaṃ paṭicca uppajjati dukkhavedanā. | 比丘たちよ、苦を受けうる触に縁りて苦受が生じます。 |
| Tasseva dukkhavedaniyassa phassassa nirodhā yaṃ tajjaṃ vedayitaṃ dukkhavedaniyaṃ phassaṃ paṭicca uppannā dukkhavedanā sā nirujjhati sā vūpasammati. | まさにその苦を受けうる触の滅ゆえに、苦を受けうる触に縁りて生じ、応じて感受された苦受。それは滅し、それは寂滅します。 |
| Saṃvijjati kho, gahapati, cakkhudhātu, rūpā ca amanāpā, cakkhuviññāṇañca dukkhavedaniyaṃ. | 居士よ、眼界が存在し、嫌な諸色、そして苦を受けうる眼識があるとき、 |
| Phassaṃ paṭicca uppajjati dukkhā vedanā. | 触に縁りて苦受が生じます。 |
| ‘‘Dukkhaṃ vedayamānassa, vedanaṃ appajānato; | 苦を感受しながら 受を了知しないならば |
| Paṭighānusayo hoti, anissaraṇadassino. | 反感の随眠ある者 出離を見ない者となる |
| Sukhā, bhikkhave, vedanā dukkhato daṭṭhabbā, dukkhā vedanā sallato daṭṭhabbā, adukkhamasukhā vedanā aniccato daṭṭhabbā. | 比丘たちよ、楽受は苦と見られるべきもの、苦受は矢と見られるべきもの、不苦不楽受は無常と見られるべきものです。 |
| Bhusā sudaṃ bhagavato vedanā vattanti sārīrikā vedanā dukkhā tibbā [tippā (sī. syā. kaṃ. pī.)] kharā kaṭukā asātā amanāpā; | 世尊へとても強い苦痛が起きた。体の苦受は激しく凄まじく、辛く不快で、嫌なものであったが、 |
| tā sudaṃ bhagavā sato sampajāno adhivāseti avihaññamāno. | まさに世尊は念じ正知して難儀せずそれらを耐え忍ばれた。 |
| Sukhāpi vedanā uppajjati, dukkhāpi vedanā uppajjati, adukkhamasukhāpi vedanā uppajjati. | 楽受も生じ、苦受も生じ、不苦不楽受も生じます。 |
| Sāmisāpi sukhā vedanā uppajjati, sāmisāpi dukkhā vedanā uppajjati, sāmisāpi adukkhamasukhā vedanā uppajjati. | 有肉の楽受も生じ、有肉の苦受も生じ、有肉の不苦不楽受も生じます。 |
| Nirāmisāpi sukhā vedanā uppajjati, nirāmisāpi dukkhā vedanā uppajjati, nirāmisāpi adukkhamasukhā vedanā uppajjatī’’ti. | 離肉の楽受も生じ、離肉の苦受も生じ、離肉の不苦不楽受も生じます」と。1) |
| Imāsaṃ kho, bhikkhave, tissannaṃ vedanānaṃ pariññāya cattāro satipaṭṭhānā bhāvetabbā. | 比丘たちよ、これら三種の受の遍知のために四つの念処は修養されるべきです。 |
| Ye ca kho keci, bhikkhave, samaṇā vā brāhmaṇā vā imāsaṃ tissannaṃ vedanānaṃ samudayañca atthaṅgamañca assādañca ādīnavaṃ ca nissaraṇañca yathābhūtaṃ pajānanti. | 比丘たちよ、沙門、婆羅門の誰であれ、これら三種の受の集起、消滅、楽味、危難、出離を如実に了知する者たちは、 |
| Te kho me, bhikkhave, samaṇā vā brāhmaṇā vā samaṇesu ceva samaṇasammatā brāhmaṇesu ca brāhmaṇasammatā. | 比丘たちよ、彼らは私にとって沙門や婆羅門であり、沙門たちの中でも沙門と認められ、婆羅門たちの中でも婆羅門と認められます。 |
| Te ca panāyasmanto sāmaññatthañca brahmaññatthañca, diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharantī’’ti. | そしてかの尊者たちも沙門たる目的、婆羅門たる目的を、まさに現法で自ら証知して、実証して、具足して住します」と。 |