「比丘たちよ、多聞の聖弟子はこのように見るため、色において厭い、受において厭い、想において厭い、諸行において厭い、
識において厭い、厭離ゆえに離貪し、離貪ゆえに解脱し、解脱したとき、解脱したとの智がある。
『生は尽き、梵行は修められ、なすべきはなされた。二度とこの状態はない』と了知する。
比丘たちよ、この比丘は、かんぬきが引き上げられた者とも、溝を埋めた者とも、柱が引き抜かれた者とも、障碍なき者とも、旗を下ろし荷を下ろし離縛した聖者とも呼ばれる。
しかし比丘たちよ、どのように比丘はかんぬきが引き上げられた者となるのか?
ここに比丘たちよ、比丘の無明が断じられ、根が断滅され、扇椰子の切り株のようにされ、非有にされ、将来に不生起な法となる。
比丘たちよ、このように比丘はかんぬきが引き上げられた者となる。
しかし比丘たちよ、どのように比丘は溝を埋めた者となるのか?
ここに比丘たちよ、比丘の再有である生への輪廻が断じられ、根が断滅され、扇椰子の切り株のようにされ、非有にされ、将来に不生起な法となる。
比丘たちよ、このように比丘は溝を埋めた者となる。
それでは比丘たちよ、どのように比丘は柱が引き抜かれた者となるのか?
ここに比丘たちよ、比丘の渇愛が断じられ、根が断滅され、扇椰子の切り株のようにされ、非有にされ、将来に不生起な法となる。
比丘たちよ、このように比丘は柱が引き抜かれた者となる。
それでは比丘たちよ、どのように比丘は障碍なき者となるのか?
ここに比丘たちよ、比丘の五下分結が断じられ、根が断滅され、扇椰子の切り株のようにされ、非有にされ、将来に不生起な法となる。
比丘たちよ、このように比丘は障碍なき者となる。
それでは比丘たちよ、どのように比丘は旗を下ろし荷を下ろし離縛した聖者となるのか?
ここに比丘たちよ、比丘の我慢が断じられ、根が断滅され、扇椰子の切り株のようにされ、非有にされ、将来に不生起な法となる。
比丘たちよ、このように比丘は旗を下ろし荷を下ろし離縛した聖者となる。
比丘たちよ、このように心解脱した比丘を、帝釈を含む、梵天を含む、造物主を含む神々が捜しても到達しない。
『これが依止した如来の識である』とは。1)
それはなぜか?
比丘たちよ、現法において私は、如来を随知されない者と説く。
比丘たちよ、このように語り、このように告げる一部の沙門、バラモンたちは不善、空虚、虚偽、事実でないことにより私を貶める、
『沙門ゴータマは虚無主義者であり、存在する衆生の断滅、滅亡、無有を告知する』と。
そして比丘たちよ、私はそのようではない。そしてかの沙門、バラモンである者たちが不善、空虚、虚偽、事実でないことにより私を貶めるような、私はそのようには説かない。
『沙門ゴータマは虚無主義者であり、存在する衆生の断滅、滅亡、無有を告知する』と。
比丘たちよ、かつても今も、私は苦と苦の滅のみを告知する。
比丘たちよ、たとえそのとき他の者たちが如来をののしり、悪口を言い、悩ませ、困らせようと、比丘たちよ、そのとき如来には瞋恚はなく、不機嫌はなく、心の不満はない。
比丘たちよ、たとえそのとき他の者たちが如来を恭敬し、尊重し、奉事し、供養しようと、比丘たちよ、そのとき如来には嬉しさはなく、嬉はなく、心の高揚はない。
比丘たちよ、たとえそのとき他の者たちが如来を恭敬し、尊重し、奉事し、供養しようと、比丘たちよ、そのとき如来には、このような(思い)がある。
『これは過去に遍知されていた。ここで私のためにこのような所作がなされることは』と。
それゆえ比丘たちよ、たとえここで他の者たちが君たちをののしり、悪口を言い、悩ませ、困らせようと、比丘たちよ、そのとき君たちは瞋恚なく、不機嫌なく、心の不満ないようにすべきである。
それゆえ比丘たちよ、たとえここで他の者たちが君たちを恭敬し、尊重し、奉事し、供養しようと、比丘たちよ、そのとき君たちには嬉しさなく、嬉なく、心の高揚ないようにすべきである。
それゆえ比丘たちよ、たとえここで他の者たちが君たちを恭敬し、尊重し、奉事し、供養しようと、比丘たちよ、そのとき君たちには、このような(思い)があるべし。
『これは過去に遍知されていた。ここで私のためにこのような所作がなされることは』と。
それゆえ比丘たちよ、ここで君たちのではないもの。それを断じなさい。
それが断じられることは、長きにわたって君たちの恩恵と幸福のためになる。
それでは比丘たちよ、何が君たちのものでないのか?
比丘たちよ、色は君たちのものではない。それを断じなさい。
それが断じられることは、長きにわたって君たちの恩恵と幸福のためになる。
比丘たちよ、受は君たちのものではない。それを断じなさい。
それが断じられることは、長きにわたって君たちの恩恵と幸福のためになる。
比丘たちよ、想は君たちのものではない。それを断じなさい。
それが断じられることは、長きにわたって君たちの恩恵と幸福のためになる。
比丘たちよ、諸行は君たちのものではない。それを断じなさい。
それらが断じられることは、長きにわたって君たちの恩恵と幸福のためになる。
比丘たちよ、識は君たちのものではない。それを断じなさい。
それが断じられることは、長きにわたって君たちの恩恵と幸福のためになる。
比丘たちよ、これをどう思うだろうか?人々が、ここジェータ林においてその草木・枝葉を運び、あるいは燃やし、あるいは必要に応じて使うならば、
いったい君たちにはこのような(思い)があるだろうか?、
『人々が我々を運び、燃やし、必要に応じて使っている』」と。
「いいえ、尊者よ。」
「それはなぜか?」
「なぜなら尊者よ、それは我々の我や、我所ではないからです」と。
「まさにそのように比丘たちよ、君たちのではないもの。それを断じなさい。
それが断じられることは、長きにわたって君たちの恩恵と幸福のためになる。
それでは比丘たちよ、何が君たちのものでないのか?
比丘たちよ、色は君たちのものではない。それを断じなさい。
それが断じられることは、長きにわたって君たちの恩恵と幸福のためになる。
比丘たちよ、受は … 中略 …
比丘たちよ、想は …
比丘たちよ、諸行は …
比丘たちよ、識は君たちのものではない。それを断じなさい。
それが断じられることは、長きにわたって君たちの恩恵と幸福のためになる。
比丘たちよ、私によりこのようによく説かれた法は、明白で、開示され、明らかにされ、覆い布は断たれている。
比丘たちよ、私によりこのようによく説かれ、明白で、開示され、明らかにされ、覆い布が断たれた法において、かの阿羅漢、漏尽者、完成者、なすべきがなされ、荷が下ろされ、善利に達し、有の結縛が尽き果て、正しく開悟し、解脱した比丘たち。彼らには告知されるべき輪転はない。
比丘たちよ、私によりこのようによく説かれた法は、明白で、開示され、明らかにされ、覆い布は断たれている。
比丘たちよ、私によりこのようによく説かれ、明白で、開示され、明らかにされ、覆い布が断たれた法において、およそ彼らの五下分結が断じられた比丘たち、彼らはみな化生者であり、そこで般涅槃して、その世界から還らざる性質(不還)である。
比丘たちよ、私によりこのようによく説かれた法は、明白で、開示され、明らかにされ、覆い布は断たれている。
比丘たちよ、私によりこのようによく説かれ、明白で、開示され、明らかにされ、覆い布が断たれた法において、およそ彼らの三結が断じられ貪・瞋・痴が薄くなった比丘たち、彼らはみな一来であり、ただ一度だけ、この世界に来て苦の終わりをなす。
比丘たちよ、私によりこのようによく説かれた法は、明白で、開示され、明らかにされ、覆い布は断たれている。
比丘たちよ、私によりこのようによく説かれ、明白で、開示され、明らかにされ、覆い布が断たれた法において、およそ彼らの三結が断じられた比丘たち、彼らはみな預流、不堕処の性質ある、決定者、等覚へ赴く者である。
比丘たちよ、私によりこのようによく説かれた法は、明白で、開示され、明らかにされ、覆い布は断たれている。
比丘たちよ、私によりこのようによく説かれ、明白で、開示され、明らかにされ、覆い布が断たれた法において、およそ彼ら法従行者、信従行者である比丘たち、彼らはみな等覚へ赴く。
比丘たちよ、私によりこのようによく説かれた法は、明白で、開示され、明らかにされ、覆い布は断たれている。
比丘たちよ、私によりこのようによく説かれ、明白で、開示され、明らかにされ、覆い布が断たれた法において、私に信あり愛情ある者たち、彼らはみな天に赴く」と。
世尊はこう言われた。
意に適った彼ら比丘たちは、世尊の所説に歓喜したという。
‘‘Evaṃ passaṃ, bhikkhave, sutavā ariyasāvako rūpasmiṃ nibbindati, vedanāya nibbindati, saññāya nibbindati, saṅkhāresu nibbindati,
viññāṇasmiṃ nibbindati, nibbidā virajjati [nibbindaṃ virajjati (sī. syā. pī.)], virāgā vimuccati, vimuttasmiṃ vimuttamiti ñāṇaṃ hoti.
‘Khīṇā jāti, vusitaṃ brahmacariyaṃ, kataṃ karaṇīyaṃ, nāparaṃ itthattāyā’ti pajānāti.
Ayaṃ vuccati, bhikkhave, bhikkhu ukkhittapaligho itipi, saṃkiṇṇaparikkho itipi, abbūḷhesiko itipi, niraggaḷo itipi, ariyo pannaddhajo pannabhāro visaṃyutto itipi.
‘‘Kathañca, bhikkhave, bhikkhu ukkhittapaligho hoti?
Idha, bhikkhave, bhikkhuno avijjā pahīnā hoti, ucchinnamūlā tālāvatthukatā anabhāvaṃkatā, āyatiṃ anuppādadhammā.
Evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu ukkhittapaligho hoti.
‘‘Kathañca, bhikkhave, bhikkhu saṃkiṇṇaparikkho hoti?
Idha, bhikkhave, bhikkhuno ponobbhaviko jātisaṃsāro pahīno hoti, ucchinnamūlo tālāvatthukato anabhāvaṃkato, āyatiṃ anuppādadhammo.
Evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu saṃkiṇṇaparikkho hoti.
‘‘Kathañca, bhikkhave, bhikkhu abbūḷhesiko hoti?
Idha, bhikkhave, bhikkhuno taṇhā pahīnā hoti, ucchinnamūlā tālāvatthukatā anabhāvaṃkatā, āyatiṃ anuppādadhammā.
Evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu abbūḷhesiko hoti.
‘‘Kathañca, bhikkhave, bhikkhu niraggaḷo hoti?
Idha, bhikkhave, bhikkhuno pañca orambhāgiyāni saṃyojanāni pahīnāni honti, ucchinnamūlāni tālāvatthukatāni anabhāvaṃkatāni, āyatiṃ anuppādadhammāni.
Evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu niraggaḷo hoti.
‘‘Kathañca, bhikkhave, bhikkhu ariyo pannaddhajo pannabhāro visaṃyutto hoti?
Idha, bhikkhave, bhikkhuno asmimāno pahīno hoti, ucchinnamūlo tālāvatthukato anabhāvaṃkato, āyatiṃ anuppādadhammo.
Evaṃ kho, bhikkhave, bhikkhu ariyo pannaddhajo pannabhāro visaṃyutto hoti.
‘‘Evaṃ vimuttacittaṃ kho, bhikkhave, bhikkhuṃ saindā devā sabrahmakā sapajāpatikā anvesaṃ nādhigacchanti .
‘idaṃ nissitaṃ tathāgatassa viññāṇa’nti.
Taṃ kissa hetu?
Diṭṭhevāhaṃ, bhikkhave, dhamme tathāgataṃ ananuvijjoti vadāmi.
Evaṃvādiṃ kho maṃ, bhikkhave, evamakkhāyiṃ eke samaṇabrāhmaṇā asatā tucchā musā abhūtena abbhācikkhanti .
‘venayiko samaṇo gotamo, sato sattassa ucchedaṃ vināsaṃ vibhavaṃ paññāpetī’ti.
Yathā cāhaṃ na, bhikkhave [bhikkhave na (sī. syā. pī.)], yathā cāhaṃ na vadāmi, tathā maṃ te bhonto samaṇabrāhmaṇā asatā tucchā musā abhūtena abbhācikkhanti .
‘venayiko samaṇo gotamo, sato sattassa ucchedaṃ vināsaṃ vibhavaṃ paññāpetī’ti.
Pubbe cāhaṃ bhikkhave, etarahi ca dukkhañceva paññāpemi, dukkhassa ca nirodhaṃ.
Tatra ce, bhikkhave, pare tathāgataṃ akkosanti paribhāsanti rosenti vihesenti, tatra, bhikkhave, tathāgatassa na hoti āghāto na appaccayo na cetaso anabhiraddhi.
‘‘Tatra ce, bhikkhave, pare tathāgataṃ sakkaronti garuṃ karonti mānenti pūjenti, tatra, bhikkhave, tathāgatassa na hoti ānando na somanassaṃ na cetaso uppilāvitattaṃ.
Tatra ce, bhikkhave, pare vā tathāgataṃ sakkaronti garuṃ karonti mānenti pūjenti, tatra, bhikkhave, tathāgatassa evaṃ hoti .
‘yaṃ kho idaṃ pubbe pariññātaṃ tattha me evarūpā kārā [sakkārā (ka.)] karīyantī’ti.
Tasmātiha, bhikkhave, tumhe cepi pare akkoseyyuṃ paribhāseyyuṃ roseyyuṃ viheseyyuṃ, tatra tumhe hi na āghāto na appaccayo na cetaso anabhiraddhi karaṇīyā.
Tasmātiha, bhikkhave, tumhe cepi pare sakkareyyuṃ garuṃ kareyyuṃ māneyyuṃ pūjeyyuṃ, tatra tumhehi na ānando na somanassaṃ na cetaso uppilāvitattaṃ karaṇīyaṃ.
Tasmātiha, bhikkhave, tumhe cepi pare sakkareyyuṃ garuṃ kareyyuṃ māneyyuṃ pūjeyyuṃ, tatra tumhākaṃ evamassa .
‘yaṃ kho idaṃ pubbe pariññātaṃ, tattha me [tattha no (ka.) tattha + imeti padacchedo] evarūpā kārā karīyantī’ti.
‘‘Tasmātiha, bhikkhave, yaṃ na tumhākaṃ taṃ pajahatha;
taṃ vo pahīnaṃ dīgharattaṃ hitāya sukhāya bhavissati.
Kiñca, bhikkhave, na tumhākaṃ?
Rūpaṃ, bhikkhave, na tumhākaṃ, taṃ pajahatha;
taṃ vo pahīnaṃ dīgharattaṃ hitāya sukhāya bhavissati.
Vedanā, bhikkhave, na tumhākaṃ, taṃ pajahatha;
sā vo pahīnā dīgharattaṃ hitāya sukhāya bhavissati.
Saññā, bhikkhave, na tumhākaṃ, taṃ pajahatha;
sā vo pahīnā dīgharattaṃ hitāya sukhāya bhavissati.
Saṅkhārā, bhikkhave, na tumhākaṃ, te pajahatha;
te vo pahīnā dīgharattaṃ hitāya sukhāya bhavissanti.
Viññāṇaṃ, bhikkhave, na tumhākaṃ, taṃ pajahatha;
taṃ vo pahīnaṃ dīgharattaṃ hitāya sukhāya bhavissati.
Taṃ kiṃ maññatha, bhikkhave, yaṃ imasmiṃ jetavane tiṇakaṭṭhasākhāpalāsaṃ, taṃ jano hareyya vā daheyya vā yathāpaccayaṃ vā kareyya.
Api nu tumhākaṃ evamassa .
‘amhe jano harati vā dahati vā yathāpaccayaṃ vā karotī’ti?
‘‘No hetaṃ, bhante’’.
‘‘Taṃ kissa hetu’’?
‘‘Na hi no etaṃ, bhante, attā vā attaniyaṃ vā’’ti.
‘‘Evameva kho, bhikkhave, yaṃ na tumhākaṃ taṃ pajahatha;
taṃ vo pahīnaṃ dīgharattaṃ hitāya sukhāya bhavissati.
Kiñca, bhikkhave, na tumhākaṃ?
Rūpaṃ, bhikkhave, na tumhākaṃ, taṃ pajahatha;
taṃ vo pahīnaṃ dīgharattaṃ hitāya sukhāya bhavissati.
Vedanā, bhikkhave…pe…
saññā, bhikkhave…
saṅkhārā, bhikkhave…pe…
viññāṇaṃ, bhikkhave, na tumhākaṃ, taṃ pajahatha;
taṃ vo pahīnaṃ dīgharattaṃ hitāya sukhāya bhavissati.
‘‘Evaṃ svākkhāto, bhikkhave, mayā dhammo uttāno vivaṭo pakāsito chinnapilotiko.
Evaṃ svākkhāte, bhikkhave, mayā dhamme uttāne vivaṭe pakāsite chinnapilotike ye te bhikkhū arahanto khīṇāsavā vusitavanto katakaraṇīyā ohitabhārā anuppattasadatthā parikkhīṇabhavasaṃyojanā sammadaññā vimuttā, vaṭṭaṃ tesaṃ natthi paññāpanāya.
Evaṃ svākkhāto, bhikkhave, mayā dhammo uttāno vivaṭo pakāsito chinnapilotiko.
Evaṃ svākkhāte, bhikkhave, mayā dhamme uttāne vivaṭe pakāsite chinnapilotike yesaṃ bhikkhūnaṃ pañcorambhāgiyāni saṃyojanāni pahīnāni, sabbe te opapātikā, tattha parinibbāyino, anāvattidhammā tasmā lokā.
Evaṃ svākkhāto, bhikkhave, mayā dhammo uttāno vivaṭo pakāsito chinnapilotiko.
Evaṃ svākkhāte, bhikkhave, mayā dhamme uttāne vivaṭe pakāsite chinnapilotike yesaṃ bhikkhūnaṃ tīṇi saṃyojanāni pahīnāni, rāgadosamohā tanubhūtā, sabbe te sakadāgāmino, sakideva imaṃ lokaṃ āgantvā dukkhassantaṃ karissanti.
Evaṃ svākkhāto, bhikkhave, mayā dhammo uttāno vivaṭo pakāsito chinnapilotiko.
Evaṃ svākkhāte, bhikkhave, mayā dhamme uttāne vivaṭe pakāsite chinnapilotike yesaṃ bhikkhūnaṃ tīṇi saṃyojanāni pahīnāni, sabbe te sotāpannā, avinipātadhammā, niyatā sambodhiparāyanā.
Evaṃ svākkhāto, bhikkhave, mayā dhammo uttāno vivaṭo pakāsito chinnapilotiko.
Evaṃ svākkhāte, bhikkhave, mayā dhamme uttāne vivaṭe pakāsite chinnapilotike ye te bhikkhū dhammānusārino saddhānusārino sabbe te sambodhiparāyanā.
Evaṃ svākkhāto, bhikkhave, mayā dhammo uttāno vivaṭo pakāsito chinnapilotiko.
Evaṃ svākkhāte, bhikkhave, mayā dhamme uttāne vivaṭe pakāsite chinnapilotike yesaṃ mayi saddhāmattaṃ pemamattaṃ sabbe te saggaparāyanā’’ti.
Idamavoca bhagavā.
Attamanā te bhikkhū bhagavato bhāsitaṃ abhinandunti.