比丘たちよ、何か善なるものを求めるその私は、無上の静まりへの尊い足跡を探し求めて、マガダ国で順次に遊行をなしてウルヴェーラーのセーナー町に入った。
そこで私は心地よい土地、和ませる森林、心地よい美しい岸の流れる透明な川、そしてあまねく行処である村を見た。
比丘たちよ、そのとき私に、この思いがあった、
『ああ、心地よい土地、和ませる森林、心地よい美しい岸の流れる透明な川、そしてあまねく行処である村だ。
じつにこの(土地)は勤めを求める良家の子息の勤めにふさわしい』と。
比丘たちよ、その私はひたすらそこに座った。
この(土地)は勤めにふさわしいと。
比丘たちよ、その私は自ら生まれる性質でありながら、生まれる性質における危難を知って、生なき無上の瑜伽安穏である涅槃を探し求め、生なき無上の瑜伽安穏である涅槃に到達し、
自ら老いる性質でありながら、老いる性質における危難を知って、老なき無上の瑜伽安穏である涅槃を探し求め、老なき無上の瑜伽安穏である涅槃に到達し、
自ら病む性質でありながら、病む性質における危難を知って、病なき無上の瑜伽安穏である涅槃を探し求め、病なき無上の瑜伽安穏である涅槃に到達し、
自ら死ぬ性質でありながら、死ぬ性質における危難を知って、不死・無上の瑜伽安穏である涅槃を探し求め、不死・無上の瑜伽安穏である涅槃に到達し、自ら悲しむ性質でありながら、悲しむ性質における危難を知って、悲しみなき無上の瑜伽安穏である涅槃を探し求め、悲しみなき無上の瑜伽安穏である涅槃に到達し、
自ら汚染ある性質でありながら、汚染ある性質における危難を知って、汚染なき無上の瑜伽安穏である涅槃を探し求め、汚染なき無上の瑜伽安穏である涅槃に到達した。
そして私に智と見が生じた、
『私の解脱は揺るがない。これが最後の生であり、もはや再有はない』と。
比丘たちよ、その私にこの思いが生じた。1)
『私により会得されたこの法は、深遠で見難く、随覚し難く、優れ、静まり、非思索領域で、精緻な、賢者により知られるべきものである。
しかしこの人々は執著をよろこび、執著を愉しみ、執著を相喜ぶ。
しかし執著をよろこび、執著を愉しみ、執著を相喜ぶ人々にはこの道理は見難い。
つまり此縁性、縁起は。
またこの道理も見難い、すなわち
一切の諸行の止、一切の依著の放棄、渇愛の尽滅、離貪、滅、涅槃は。
たとえ私が、法を説いたとしても他の者たちは、わたしの(道理)を了知しないだろう。それは私の疲労となるだろう、それは私の悩害となるだろう』と。
またじつに比丘たちよ、私にかつてなく稀有な、かつて聞いたことのないこれらの偈がひらめいた。
『苦難により私の会得したものは 今や知られる必要はない
貪、瞋に打ち負かされた人々によって この法はよく覚られない
流れに逆らい導く 精緻で深遠で見難い微小なものを
貪に染まった 暗黒の塊に覆われた者たちは見ない』と。
かくしてここで私は熟慮したので、心は説法ではなく、無関心へと傾いた。
さて比丘たちよ、サハンパティ梵天は心によって私の心の考察を了知して、この(思い)があった。
『ああ、たしかに世界は滅ぶ。ああ、まさに世界は滅亡する。じつに阿羅漢・正等覚者たる如来の心が説法ではなく無関心に傾いているのだから』と。
すると比丘たちよ、サハンパティ梵天は、
まるで力ある男が縮めた腕を伸ばし、伸ばした腕を縮める、まさにそのように、
梵天界にて消失し、私の前に顕現した。
そこで比丘たちよ、サハンパティ梵天は、上衣を一肩にかけ、私に合掌を向け、私にこう言った。
『尊者よ、世尊は法を説きたまえ。善逝は法を説きたまえ。
塵垢わずかな類の衆生がいますが、彼らは法を聞かないことにより衰退します。
(聞けば)法の開悟者となるでしょう』と。
比丘たちよ、サハンパティ梵天はこう言った。
こう言って、さらにー
『かつてマガダ諸国に
不潔な者たちに思考された清らかでない法が現れた
この不死の門をお開けなさい
(人々は)離垢の人により随覚された法を聞きなさい
まるで岩山の頂上を制覇した者が
あらゆるところに人々を見るように
知性よき者よ その比喩のように
あまねき眼ある人は 法で作られた楼閣に上がって
悲しみを離れた人は 悲しみが入った民衆を
生と老に打ち負かされた者を眺めなさい
戦場の勝利者よ 英雄よ 奮起しなさい
荷を下ろした負債なき人よ 世間を巡り給え
世尊よ 法を説き給え
彼らは理解者となるでしょう』と。
さて比丘たちよ、私は梵天の要請を知って、そして衆生への憐れみに縁りて、仏眼をもって世間を返り見た。
仏眼をもって世間の衆生を返り見ながら私は見た。塵垢わずかな者たち、塵垢多い者たち、根の鋭い者たち、根の弱い者たち、よい容貌の者たち、悪い容貌の者たち、教えやすい者たち、教えにくい者たち、
また他の世界と罪過に恐怖を見て住する一部の人々を、また他の世界と罪過に恐怖を見ないで住する一部の人々を。
たとえば青蓮の池、紅蓮の池、白蓮の池があるとして、ある一部の青蓮華、紅蓮華、白蓮華が水中に生じ水中で成長したとしても水から上がらず、先端が水中に沈んだまま養われ、
また一部の青蓮華、紅蓮華、白蓮華は水中に生じ、水中で成長して、水から上がらず、水面にとどまり、
さらに一部の青蓮華、紅蓮華、白蓮華は水中に生じ、水中で成長して、水から上がって、水によって穢されずとどまる。
まさにそのように比丘たちよ、私は仏眼をもって世間の衆生を返り見ながら見た。塵垢わずかな者たち、塵垢多い者たち、根の鋭い者たち、根の弱い者たち、よい容貌の者たち、悪い容貌の者たち、教えやすい者たち、教えにくい者たち、
また他の世界と罪過に恐怖を見て住する一部の人々を、また他の世界と罪過に恐怖を見ないで住する一部の人々を。
そして比丘たちよ、私はサハンパティ梵天に偈をもって応えた。
「彼らに不死の門は開かれた
耳ある者たちは信を解放せよ
害想ある者たちに練達した私は
優れた法を人々へ説かなかったのだ 梵天よ」と。
すると比丘たちよ、サハンパティ梵天は「私は世尊による説法の機会をなした。」と、私に礼拝し、右回りの礼をして、そこでまさに消え失せた。
‘‘So kho ahaṃ, bhikkhave, kiṃ kusalagavesī anuttaraṃ santivarapadaṃ pariyesamāno magadhesu anupubbena cārikaṃ caramāno yena uruvelā senānigamo tadavasariṃ.
Tatthaddasaṃ ramaṇīyaṃ bhūmibhāgaṃ, pāsādikañca vanasaṇḍaṃ, nadiñca sandantiṃ setakaṃ supatitthaṃ ramaṇīyaṃ, samantā [sāmantā (?)] ca gocaragāmaṃ.
Tassa mayhaṃ, bhikkhave, etadahosi .
‘ramaṇīyo vata, bho, bhūmibhāgo, pāsādiko ca vanasaṇḍo, nadī ca sandati setakā supatitthā ramaṇīyā, samantā ca gocaragāmo.
Alaṃ vatidaṃ kulaputtassa padhānatthikassa padhānāyā’ti.
So kho ahaṃ, bhikkhave, tattheva nisīdiṃ .
alamidaṃ padhānāyāti.
‘‘So kho ahaṃ, bhikkhave, attanā jātidhammo samāno jātidhamme ādīnavaṃ viditvā ajātaṃ anuttaraṃ yogakkhemaṃ nibbānaṃ pariyesamāno ajātaṃ anuttaraṃ yogakkhemaṃ nibbānaṃ ajjhagamaṃ,
attanā jarādhammo samāno jarādhamme ādīnavaṃ viditvā ajaraṃ anuttaraṃ yogakkhemaṃ nibbānaṃ pariyesamāno ajaraṃ anuttaraṃ yogakkhemaṃ nibbānaṃ ajjhagamaṃ,
attanā byādhidhammo samāno byādhidhamme ādīnavaṃ viditvā abyādhiṃ anuttaraṃ yogakkhemaṃ nibbānaṃ pariyesamāno abyādhiṃ anuttaraṃ yogakkhemaṃ nibbānaṃ ajjhagamaṃ,
attanā maraṇadhammo samāno maraṇadhamme ādīnavaṃ viditvā amataṃ anuttaraṃ yogakkhemaṃ nibbānaṃ ajjhagamaṃ, attanā sokadhammo samāno sokadhamme ādīnavaṃ viditvā asokaṃ anuttaraṃ yogakkhemaṃ nibbānaṃ ajjhagamaṃ,
attanā saṃkilesadhammo samāno saṃkilesadhamme ādīnavaṃ viditvā asaṃkiliṭṭhaṃ anuttaraṃ yogakkhemaṃ nibbānaṃ pariyesamāno asaṃkiliṭṭhaṃ anuttaraṃ yogakkhemaṃ nibbānaṃ ajjhagamaṃ.
Ñāṇañca pana me dassanaṃ udapādi .
‘akuppā me vimutti, ayamantimā jāti, natthi dāni punabbhavo’ti.
‘‘Tassa mayhaṃ, bhikkhave, etadahosi .
‘adhigato kho myāyaṃ dhammo gambhīro duddaso duranubodho santo paṇīto atakkāvacaro nipuṇo paṇḍitavedanīyo.
Ālayarāmā kho panāyaṃ pajā ālayaratā ālayasammuditā.
Ālayarāmā kho panāyaṃ pajā ālayaratāya ālayasammuditāya duddasaṃ idaṃ ṭhānaṃ yadidaṃ .
idappaccayatā paṭiccasamuppādo.
Idampi kho ṭhānaṃ duddasaṃ yadidaṃ .
sabbasaṅkhārasamatho sabbūpadhipaṭinissaggo taṇhākkhayo virāgo nirodho nibbānaṃ.
Ahañceva kho pana dhammaṃ deseyyaṃ, pare ca me na ājāneyyuṃ, so mamassa kilamatho, sā mamassa vihesā’ti.
Apissu maṃ, bhikkhave, imā anacchariyā gāthāyo paṭibhaṃsu pubbe assutapubbā .
‘Kicchena me adhigataṃ, halaṃ dāni pakāsituṃ;
Rāgadosaparetehi, nāyaṃ dhammo susambudho.
‘Paṭisotagāmiṃ nipuṇaṃ, gambhīraṃ duddasaṃ aṇuṃ;
Rāgarattā na dakkhanti, tamokhandhena āvuṭā’’’ti [āvaṭāti (sī.), āvutā (syā.)].
‘‘Itiha me, bhikkhave, paṭisañcikkhato appossukkatāya cittaṃ namati, no dhammadesanāya.
Atha kho, bhikkhave, brahmuno sahampatissa mama cetasā cetoparivitakkamaññāya etadahosi .
‘nassati vata bho loko, vinassati vata bho loko, yatra hi nāma tathāgatassa arahato sammāsambuddhassa appossukkatāya cittaṃ namati [namissati (?)], no dhammadesanāyā’ti.
Atha kho, bhikkhave, brahmā sahampati .
seyyathāpi nāma balavā puriso samiñjitaṃ vā bāhaṃ pasāreyya, pasāritaṃ vā bāhaṃ samiñjeyya, evameva .
brahmaloke antarahito mama purato pāturahosi.
Atha kho, bhikkhave, brahmā sahampati ekaṃsaṃ uttarāsaṅgaṃ karitvā yenāhaṃ tenañjaliṃ paṇāmetvā maṃ etadavoca .
‘desetu, bhante, bhagavā dhammaṃ, desetu sugato dhammaṃ.
Santi sattā apparajakkhajātikā, assavanatā dhammassa parihāyanti.
Bhavissanti dhammassa aññātāro’ti.
Idamavoca, bhikkhave, brahmā sahampati.
Idaṃ vatvā athāparaṃ etadavoca .
‘Pāturahosi magadhesu pubbe,
Dhammo asuddho samalehi cintito;
Apāpuretaṃ [avāpuretaṃ (sī.)] amatassa dvāraṃ,
Suṇantu dhammaṃ vimalenānubuddhaṃ.
‘Sele yathā pabbatamuddhaniṭṭhito,
Yathāpi passe janataṃ samantato;
Tathūpamaṃ dhammamayaṃ sumedha,
Pāsādamāruyha samantacakkhu;
Sokāvatiṇṇaṃ [sokāvakiṇṇaṃ (syā.)] janatamapetasoko,
Avekkhassu jātijarābhibhūtaṃ.
‘Uṭṭhehi vīra vijitasaṅgāma,
Satthavāha aṇaṇa vicara loke;
Desassu [desetu (syā. ka.)] bhagavā dhammaṃ,
Aññātāro bhavissantī’’’ti.
‘‘Atha kho ahaṃ, bhikkhave, brahmuno ca ajjhesanaṃ viditvā sattesu ca kāruññataṃ paṭicca buddhacakkhunā lokaṃ volokesiṃ.
Addasaṃ kho ahaṃ, bhikkhave, buddhacakkhunā lokaṃ volokento satte apparajakkhe mahārajakkhe, tikkhindriye mudindriye, svākāre dvākāre, suviññāpaye duviññāpaye,
appekacce paralokavajjabhayadassāvine [dassāvino (syā. kaṃ. ka.)] viharante, appekacce na paralokavajjabhayadassāvine [dassāvino (syā. kaṃ. ka.)] viharante.
Seyyathāpi nāma uppaliniyaṃ vā paduminiyaṃ vā puṇḍarīkiniyaṃ vā appekaccāni uppalāni vā padumāni vā puṇḍarīkāni vā udake jātāni udake saṃvaḍḍhāni udakānuggatāni antonimuggaposīni,
appekaccāni uppalāni vā padumāni vā puṇḍarīkāni vā udake jātāni udake saṃvaḍḍhāni udakānuggatāni samodakaṃ ṭhitāni,
appekaccāni uppalāni vā padumāni vā puṇḍarīkāni vā udake jātāni udake saṃvaḍḍhāni udakaṃ accuggamma ṭhitāni [tiṭṭhanti (sī. syā. pī.)] anupalittāni udakena;
evameva kho ahaṃ, bhikkhave, buddhacakkhunā lokaṃ volokento addasaṃ satte apparajakkhe mahārajakkhe, tikkhindriye mudindriye, svākāre dvākāre,
suviññāpaye duviññāpaye, appekacce paralokavajjabhayadassāvine viharante, appekacce na paralokavajjabhayadassāvine viharante.
Atha khvāhaṃ, bhikkhave, brahmānaṃ sahampatiṃ gāthāya paccabhāsiṃ .
‘Apārutā tesaṃ amatassa dvārā,
Ye sotavanto pamuñcantu saddhaṃ;
Vihiṃsasaññī paguṇaṃ na bhāsiṃ,
Dhammaṃ paṇītaṃ manujesu brahme’’’ti.
‘‘Atha kho, bhikkhave, brahmā sahampati ‘katāvakāso khomhi bhagavatā dhammadesanāyā’ti maṃ abhivādetvā padakkhiṇaṃ katvā tatthevantaradhāyi.