文書の過去の版を表示しています。
mn43(2) 『有明大経(2)』 ゆうめいだいきょう、 Mahāvedallasutta、マハーヴェーダッラ・スッタ)
「それでは友よ、正見の生起のためには、いくつの縁がありますか?」と。
「友よ、正見の生起のためには、二つの縁があります。
他者からの音声、そして如理作意です。
友よ、正見の生起のためには、これら二つの縁があります」と。
「それでは友よ、正見は、いくつの支分で支援されて心解脱の果、心解脱の果の益があり、慧解脱の果、慧解脱の果の益があるのですか?」と。
「友よ、正見は、五つの支分で支援されて心解脱の果、心解脱の果の益があり、慧解脱の果、慧解脱の果の益があります。
ここに友よ、正見は戒により支援され、所聞により支援され、対話により支援され、止により支援され、観察により支援されます。
友よ、正見は、これら五つの支分で支援されて心解脱の果、心解脱の果の益があり、慧解脱の果、慧解脱の果の益があります」と。
「それでは友よ、有はいくつありますか?」と。
「友よ、これら三つの有があります。
欲有、色有、無色有」と。
「それでは友よ、どのように将来に再有があるのですか?」と。
「友よ、無明の蓋あり、渇愛の結縛ある衆生のあらゆるところでの歓喜ゆえに、
そのように将来に再有があります」と。
「それでは友よ、どのように将来に再有がないのですか?」と。
「友よ、無明の離貪ゆえに、明の生起ゆえに、渇愛の滅尽ゆえに、
そのように将来に再有はないのです」と。
「それでは友よ、何が初禅ですか?」と。
「友よ、ここに比丘はひたすら諸欲から遠離して、不善諸法から遠離して、尋あり伺ある、遠離より生じた喜悦と楽ある初禅を成就して住します。
友よ、これが初禅と言われます」と。
「それでは友よ、初禅はいくつの支分があるものですか?」と。
「友よ、初禅は五支分あるものです。
友よ、ここに初禅に到達した比丘には尋と伺と喜悦と楽と心の一境性が起こります。
友よ、このように初禅は五支分あります」と。
「それでは友よ、初禅はいくつの支分が捨断され、いくつの支分を具えていますか?」と。
「友よ、初禅は五支分が捨断され、五支分を具えています。
友よ、ここに初禅に到達した比丘には欲望が断じられ、悪意が断じられ、惛沈・睡眠が断じられ、掉挙・後悔が断じられ、疑いが断じられており、
尋と伺と喜悦と楽と心の一境性が起こります。
友よ、このように初禅は五支分が捨断され、五支分を具えています」と。
「友よ、これらの五根は(それぞれ)別々な境域、別々な行処であり、お互いの行処、境域を経験しません。すなわち、
眼根、耳根、鼻根、舌根、身根は。
友よ、いったい(それぞれ)別々な境域、別々な行処であり、互いの行処、境域を経験しないこれら五根には何が救済であり、そして何がそれらの行処・境域を経験するのですか?」と。
「友よ、これらの五根は(それぞれ)別々な境域、別々な行処であり、お互いの行処、境域を経験しません、すなわち
眼根、耳根、鼻根、舌根、身根は。
友よ、(それぞれ)別々な境域、別々な行処であり、互いの行処、境域を経験しないこれら五根には意が救済であり、そして意がそれらの行処・境域を経験します」と。
「友よ、これらの五根、すなわち
眼根、耳根、鼻根、舌根、身根。
友よ、これらの五根は何に縁りて存続するのですか?」と。
「友よ、これらの五根、すなわち
眼根、耳根、鼻根、舌根、身根。
友よ、これらの五根は寿命に縁りて存続します」と。
「それでは友よ、寿命は何に縁りて存続するのですか?」と。
「友よ、寿命は熱に縁りて存続します」と。
「それでは友よ、熱は何に縁りて存続するのですか?」と。
「友よ、熱は寿命に縁りて存続します」と。
「友よ、いまや私はサーリプッタ尊者の所説を、こう了知します。
『寿命は熱に縁りて存続する』と。
また友よ、いまや私はサーリプッタ尊者の所説を、こう了知します。
『熱は寿命に縁りて存続する』と。
「それでは友よ、この所説の意味はどのように見られるべきでしょう?」と。
「それなら友よ、私はあなたに比喩をなしましょう。
ここに一部の識者たちは比喩によって所説の意味を了知する(から)。
たとえば友よ、灯明が燃えるとき、炎に縁りて光が知られ、光に縁りて炎が知られます。
まさにそのように友よ、寿命は熱に縁りて存続し、熱は寿命に縁りて存続します」と。
「友よ、いったい寿命行は感受されるべき諸法ですか、それとも寿命行は感受されるべき諸法とは異なりますか?」と。
「友よ、寿命行は感受されるべき諸法ではありません。
なぜなら友よ、寿命行が感受されるべき諸法であったら、この想受滅に到達した比丘の出定は知られないでしょう。
そして友よ、寿命行が感受されるべき諸法と異なる、それゆえこの想受滅に到達した比丘の出定は知られるのです」と。
「友よ、いったい、いくつの諸法がこの身を去るのですか、
思なき薪のように、この身が捨てられ、放り投げられ、横たわるときには?」と。
「友よ、三つの法がこの身を去ります、
寿命、熱、そして識。
思なき薪のように、この身が捨てられ、放り投げられ、横たわるときに」と。
「友よ、この最期を迎えた死者。そしてこの想受滅に到達した比丘。
これらには何の違いがあるのですか?」と。
「友よ、この最期を迎えた死者。彼の身行は滅され鎮まって、語行は滅され鎮まって、心行は滅され鎮まって、寿命は尽き果て、熱は静止して、根はあまねく分裂しています。
友よ、この想受滅に到達した比丘。彼の身行もまた滅され鎮まって、語行もまた滅され鎮まって、心行もまた滅され鎮まっているが、寿命は尽き果てず、熱は静止せず、根は浄化されています。
友よ、この最期を迎えた死者。そしてこの想受滅に到達した比丘。
これがそれらの差異です」と。
‘‘Kati panāvuso, paccayā sammādiṭṭhiyā uppādāyā’’ti?
‘‘Dve kho, āvuso, paccayā sammādiṭṭhiyā uppādāya .
parato ca ghoso, yoniso ca manasikāro.
Ime kho, āvuso, dve paccayā sammādiṭṭhiyā uppādāyā’’ti.
‘‘Katihi panāvuso, aṅgehi anuggahitā sammādiṭṭhi cetovimuttiphalā ca hoti cetovimuttiphalānisaṃsā ca, paññāvimuttiphalā ca hoti paññāvimuttiphalānisaṃsā cā’’ti?
‘‘Pañcahi kho, āvuso, aṅgehi anuggahitā sammādiṭṭhi cetovimuttiphalā ca hoti cetovimuttiphalānisaṃsā ca, paññāvimuttiphalā ca hoti paññāvimuttiphalānisaṃsā ca.
Idhāvuso, sammādiṭṭhi sīlānuggahitā ca hoti, sutānuggahitā ca hoti, sākacchānuggahitā ca hoti, samathānuggahitā ca hoti, vipassanānuggahitā ca hoti.
Imehi kho, āvuso, pañcahaṅgehi anuggahitā sammādiṭṭhi cetovimuttiphalā ca hoti cetovimuttiphalānisaṃsā ca, paññāvimuttiphalā ca hoti paññāvimuttiphalānisaṃsā cā’’ti.
‘‘Kati panāvuso, bhavā’’ti?
‘‘Tayome, āvuso, bhavā .
kāmabhavo, rūpabhavo, arūpabhavo’’ti.
‘‘Kathaṃ panāvuso, āyatiṃ punabbhavābhinibbatti hotī’’ti?
‘‘Avijjānīvaraṇānaṃ kho, āvuso, sattānaṃ taṇhāsaṃyojanānaṃ tatratatrābhinandanā .
evaṃ āyatiṃ punabbhavābhinibbatti hotī’’ti.
‘‘Kathaṃ panāvuso, āyatiṃ punabbhavābhinibbatti na hotī’’ti?
‘‘Avijjāvirāgā kho, āvuso, vijjuppādā taṇhānirodhā .
evaṃ āyatiṃ punabbhavābhinibbatti na hotī’’ti.
‘‘Katamaṃ panāvuso, paṭhamaṃ jhāna’’nti?
‘‘Idhāvuso, bhikkhu vivicceva kāmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaṃ savicāraṃ vivekajaṃ pītisukhaṃ paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati .
idaṃ vuccati, āvuso, paṭhamaṃ jhāna’’nti.
‘‘Paṭhamaṃ panāvuso, jhānaṃ katiaṅgika’’nti?
‘‘Paṭhamaṃ kho, āvuso, jhānaṃ pañcaṅgikaṃ.
Idhāvuso, paṭhamaṃ jhānaṃ samāpannassa bhikkhuno vitakko ca vattati, vicāro ca pīti ca sukhañca cittekaggatā ca.
Paṭhamaṃ kho, āvuso, jhānaṃ evaṃ pañcaṅgika’’nti.
‘‘Paṭhamaṃ panāvuso, jhānaṃ kataṅgavippahīnaṃ kataṅgasamannāgata’’nti?
‘‘Paṭhamaṃ kho, āvuso, jhānaṃ pañcaṅgavippahīnaṃ, pañcaṅgasamannāgataṃ.
Idhāvuso, paṭhamaṃ jhānaṃ samāpannassa bhikkhuno kāmacchando pahīno hoti, byāpādo pahīno hoti, thīnamiddhaṃ pahīnaṃ hoti, uddhaccakukkuccaṃ pahīnaṃ hoti, vicikicchā pahīnā hoti;
vitakko ca vattati, vicāro ca pīti ca sukhañca cittekaggatā ca.
Paṭhamaṃ kho, āvuso, jhānaṃ evaṃ pañcaṅgavippahīnaṃ pañcaṅgasamannāgata’’nti.
‘‘Pañcimāni, āvuso, indriyāni nānāvisayāni nānāgocarāni, na aññamaññassa gocaravisayaṃ paccanubhonti, seyyathidaṃ .
cakkhundriyaṃ, sotindriyaṃ, ghānindriyaṃ, jivhindriyaṃ, kāyindriyaṃ.
Imesaṃ kho, āvuso, pañcannaṃ indriyānaṃ nānāvisayānaṃ nānāgocarānaṃ, na aññamaññassa gocaravisayaṃ paccanubhontānaṃ, kiṃ paṭisaraṇaṃ, ko ca nesaṃ gocaravisayaṃ paccanubhotī’’ti?
‘‘Pañcimāni, āvuso, indriyāni nānāvisayāni nānāgocarāni, na aññamaññassa gocaravisayaṃ paccanubhonti, seyyathidaṃ .
cakkhundriyaṃ, sotindriyaṃ, ghānindriyaṃ, jivhindriyaṃ, kāyindriyaṃ.
Imesaṃ kho, āvuso, pañcannaṃ indriyānaṃ nānāvisayānaṃ nānāgocarānaṃ, na aññamaññassa gocaravisayaṃ paccanubhontānaṃ, mano paṭisaraṇaṃ, mano ca nesaṃ gocaravisayaṃ paccanubhotī’’ti.
‘‘Pañcimāni, āvuso, indriyāni, seyyathidaṃ .
cakkhundriyaṃ, sotindriyaṃ, ghānindriyaṃ, jivhindriyaṃ, kāyindriyaṃ.
Imāni kho, āvuso, pañcindriyāni kiṃ paṭicca tiṭṭhantī’’ti?
‘‘Pañcimāni, āvuso, indriyāni, seyyathidaṃ .
cakkhundriyaṃ, sotindriyaṃ, ghānindriyaṃ, jivhindriyaṃ, kāyindriyaṃ.
Imāni kho, āvuso, pañcindriyāni āyuṃ paṭicca tiṭṭhantī’’ti.
‘‘Āyu panāvuso, kiṃ paṭicca tiṭṭhatī’’ti?
‘‘Āyu usmaṃ paṭicca tiṭṭhatī’’ti.
‘‘Usmā panāvuso, kiṃ paṭicca tiṭṭhatī’’ti?
‘‘Usmā āyuṃ paṭicca tiṭṭhatī’’ti.
‘‘Idāneva kho mayaṃ, āvuso, āyasmato sāriputtassa bhāsitaṃ evaṃ ājānāma .
‘āyu usmaṃ paṭicca tiṭṭhatī’ti.
Idāneva pana mayaṃ, āvuso, āyasmato sāriputtassa bhāsitaṃ evaṃ ājānāma .
‘usmā āyuṃ paṭicca tiṭṭhatī’ti.
‘‘Yathā kathaṃ panāvuso, imassa bhāsitassa attho daṭṭhabbo’’ti?
‘‘Tena hāvuso, upamaṃ te karissāmi;
upamāyapidhekacce viññū purisā bhāsitassa atthaṃ ājānanti.
Seyyathāpi, āvuso, telappadīpassa jhāyato acciṃ paṭicca ābhā paññāyati, ābhaṃ paṭicca acci paññāyati;
evameva kho, āvuso, āyu usmaṃ paṭicca tiṭṭhati, usmā āyuṃ paṭicca tiṭṭhatī’’ti.
‘‘Teva nu kho, āvuso, āyusaṅkhārā, te vedaniyā dhammā udāhu aññe āyusaṅkhārā aññe vedaniyā dhammā’’ti?
‘‘Na kho, āvuso, teva āyusaṅkhārā te vedaniyā dhammā.
Te ca hāvuso, āyusaṅkhārā abhaviṃsu te vedaniyā dhammā, na yidaṃ saññāvedayitanirodhaṃ samāpannassa bhikkhuno vuṭṭhānaṃ paññāyetha.
Yasmā ca kho, āvuso, aññe āyusaṅkhārā aññe vedaniyā dhammā, tasmā saññāvedayitanirodhaṃ samāpannassa bhikkhuno vuṭṭhānaṃ paññāyatī’’ti.
‘‘Yadā nu kho, āvuso, imaṃ kāyaṃ kati dhammā jahanti;
athāyaṃ kāyo ujjhito avakkhitto seti, yathā kaṭṭhaṃ acetana’’nti?
‘‘Yadā kho, āvuso, imaṃ kāyaṃ tayo dhammā jahanti .
āyu usmā ca viññāṇaṃ;
athāyaṃ kāyo ujjhito avakkhitto seti, yathā kaṭṭhaṃ acetana’’nti.
‘‘Yvāyaṃ, āvuso, mato kālaṅkato, yo cāyaṃ bhikkhu saññāvedayitanirodhaṃ samāpanno .
imesaṃ kiṃ nānākaraṇa’’nti?
‘‘Yvāyaṃ, āvuso, mato kālaṅkato tassa kāyasaṅkhārā niruddhā paṭippassaddhā, vacīsaṅkhārā niruddhā paṭippassaddhā, cittasaṅkhārā niruddhā paṭippassaddhā, āyu parikkhīṇo, usmā vūpasantā, indriyāni paribhinnāni.
Yo cāyaṃ bhikkhu saññāvedayitanirodhaṃ samāpanno tassapi kāyasaṅkhārā niruddhā paṭippassaddhā, vacīsaṅkhārā niruddhā paṭippassaddhā, cittasaṅkhārā niruddhā paṭippassaddhā, āyu na parikkhīṇo, usmā avūpasantā, indriyāni vippasannāni.
Yvāyaṃ, āvuso, mato kālaṅkato, yo cāyaṃ bhikkhu saññāvedayitanirodhaṃ samāpanno .
idaṃ nesaṃ nānākaraṇa’’nti.
