身, 身体, 集まり (m.), a heap; a collection; the body
次の2種類の意味があります。
身(身体)
集まり、集合体(衆)
2.は神々の特定のグループを示すときにも使われ、そのときの訳語は衆としておきます。
身心を指す言葉としてsaviññāṇaka kāya:“識ある身“というフレーズも使われます。
類語 sarīra:体
| ‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, ayaṃ kāyo āhāraṭṭhitiko, āhāraṃ paṭicca tiṭṭhati, anāhāro no tiṭṭhati; | 「たとえば比丘たちよ、この身体は食によって存続するものであり、食に縁りて存続し、食なければ存続しません。 |
| ‘‘Cirapaṭikāhaṃ, bhante, bhagavantaṃ dassanāya upasaṅkamitukāmo, natthi ca me kāyasmiṃ tāvatikā balamattā, yāvatāhaṃ [yāhaṃ (sī.), yāyāhaṃ (pī.)] bhagavantaṃ dassanāya upasaṅkameyya’’nti. | 「尊者よ、長い間私は世尊にお目にかかりたくても、私の身には私が世尊にお目にかかれる、それほどの力はなかったのです」と。 |
| ‘‘Ye ca kho ariye dhamme, khantiyā upasamena upetā; | しかし忍受、静寂により聖法に至った人々は |
| Pahāya mānusaṃ dehaṃ, devakāya paripūressantī’’ti. | 人の身体を捨て去って 神の身を満たすであろう」と。 |
| ‘‘nāyaṃ, bhikkhave, kāyo tumhākaṃ napi aññesaṃ. | 「比丘たちよ、この身(集まり)は君たちのものではなく、また他者のものでもありません。 |
| Purāṇamidaṃ, bhikkhave, kammaṃ abhisaṅkhataṃ abhisañcetayitaṃ vedaniyaṃ daṭṭhabbaṃ’’. | 比丘たちよ、これは昔に為作され為思念された業と、知られ見られるべきです。1) |
| ‘‘kathaṃ nu kho, bhante, jānato kathaṃ passato imasmiñca saviññāṇake kāye bahiddhā ca sabbanimittesu ahaṅkāramamaṅkāramānānusayā na hontī’’ti? | 「尊者よ、いったいどのように知りどのように見る者には、この識ある身における、そして外のあらゆる特相における我執、我所執、慢随眠がないのですか?」と。 |
| Āturo hāyaṃ, gahapati, kāyo aṇḍabhūto pariyonaddho. | 居士よ、この身はまさに病むもの、まわりを包まれた卵状の存在です。 |
| Yo hi, gahapati, imaṃ kāyaṃ pariharanto muhuttampi ārogyaṃ paṭijāneyya, kimaññatra bālyā? | 居士よ、まさにこの身を持ち運びながら、寸時でも(自分は)無病と自称するような者は稚拙以外の何でしょうか? |
| Dissati, bhikkhave [dissati hi bhikkhave (sī. syā. kaṃ.)], imassa cātumahābhūtikassa kāyassa ācayopi apacayopi ādānampi nikkhepanampi. | 比丘たちよ、この四大種の身には集積、削減、取ること、捨てることが見られます。2) |
| ‘‘Na hi pana taṃ, gahapati, paṭibhāsi bhagavantaṃ [taṃ bhagavantaṃ (sī.)] uttariṃ paṭipucchituṃ . | 「しかし居士よ、あなたは世尊にさらなる問い返しを答えなかったのですか、 |
| ‘kittāvatā nu kho, bhante, āturakāyo ceva hoti āturacitto ca, kittāvatā ca pana āturakāyo hi kho hoti no ca āturacitto’’’ti? | 『尊者よ、いったい何をもって身も病み心も病むのでしょうか、また何をもって身が病んでも心は病まないのでしょうか?』」と。 |
| Evameva kho, assaji, bhikkhu kāyapariyantikaṃ vedanaṃ vedayamāno ‘kāyapariyantikaṃ vedanaṃ vedayāmī’ti pajānāti. | まさにそのようにアッサジよ、比丘は身の終極までの受を感受しているなら『私は身の終極までの受を感受している』と了知し、 |
| Jīvitapariyantikaṃ vedanaṃ vedayamāno ‘jīvitapariyantikaṃ vedanaṃ vedayāmī’ti pajānāti. | 命の終極までの受を感受しているなら『私は命の終極までの受を感受している』と了知します。 |
| ‘Kāyassa bhedā uddhaṃ jīvitapariyādānā idheva sabbavedayitāni anabhinanditāni sītībhavissantī’ti pajānātī’’ti. | 『身の崩壊、命の遍取から後に、ここにおいて、すべての感受されるものは、歓喜されることなく、冷たくなるであろう』と了知します」と。 |
| ‘‘Āyu usmā ca viññāṇaṃ, yadā kāyaṃ jahantimaṃ; | 余命、熱、そして識が この身を去るとき |
| Apaviddho [apaviṭṭho (syā. kaṃ.)] tadā seti, parabhattaṃ acetanaṃ. | そのとき、除かれた、意思なき、他の(生物の)食は横たわる |
| imepi candimasūriye evaṃmahiddhike evaṃmahānubhāve pāṇinā parimasatha parimajjatha, yāva brahmalokāpi kāyena vasaṃ vattethā’’ti? | このように大神変を持ち、このように大威力あるこれらの月、太陽を、手の平でなでこすり、梵天界に至るまで身による自在力を転じるのですか?」と。 |
| ‘‘Cakkhuṃ, bhikkhave, aniccaṃ vipariṇāmi aññathābhāvi; | 「比丘たちよ、眼は無常で変壊し変異するものであり、 |
| sotaṃ aniccaṃ vipariṇāmi aññathābhāvi; | 耳は無常で変壊し変異するものであり、 |
| ghānaṃ aniccaṃ vipariṇāmi aññathābhāvi; | 鼻は無常で変壊し変異するものであり、 |
| jivhā aniccā vipariṇāmī aññathābhāvī [vipariṇāminī aññathābhāvinī (?)]; | 舌は無常で変壊し変異するものであり、 |
| kāyo anicco vipariṇāmī aññathābhāvī; | 身は無常で変壊し変異するものであり、 |
| mano anicco vipariṇāmī aññathābhāvī. | 意は無常で変壊し変異するものです。 |
| Ayaṃ kho, bhikkhu, hetu, ayaṃ paccayo, yena midhekacce aṇḍajā nāgā uposathaṃ upavasanti vossaṭṭhakāyā ca bhavantī’’ti. | 比丘よ、この因、この縁によって、この世で一部の卵生の竜は布薩に入り、身を棄捨した(禁欲した)者になるのです」と。 |
●六師外道の見解です。
| Katame satta? | いかなる七つか? |
| Pathavīkāyo, āpokāyo, tejokāyo, vāyokāyo, sukhe, dukkhe, jīve sattame. | 地の集まり、水の集まり、火の集まり、風の集まり、楽、苦、第七に命である。 |
| ‘sattime kāyā akaṭā, akaṭavidhā, animmitā, animmātā, vañjhā, kūṭaṭṭhā, esikaṭṭhāyiṭṭhitā; | 『これら七つの集まりは作られたものでなく、作られた類いでなく、化作されたものでなく、化作者でなく、何も生まず、山頂のように立ち、石柱のごとくとどまっている。3) |
| te na iñjanti, na vipariṇamanti [na vipariṇāmenti (pī. ka.)], na aññamaññaṃ byābādhenti; | これらは動かず、変壊せず、互いに加害せず、 |
| nālaṃ aññamaññassa sukhāya vā dukkhāya vā sukhadukkhāya vā. | 互いの楽や苦や苦楽になり得ない。 |
sn31.1:「私は君たちにガンダルヴァ衆の神々を示します。」
sn32.1:「私は君たちに雲衆の神々を示します。」
sn51.17:「梵天界に至るまで身により自在力を転じさせた。それらはみな彼らの四神足の修養、多修による。」