| patiṭṭhita | patiṭṭhahati or patiṭṭhāti | patiṭṭhā |
| 止住した | 止住する | 止住 |
| 確立した | 確立する | 確立 |
| (拠り所を得た) | (拠り所を得る) | 拠り所 |
| 確認された | 確認する | 確認 |
| 根付いた | 根付く | 根付き |
定立した、住立した、止住した、成立した
established in (Loc.), settled, fixed, arrayed, stayed, standing, supported, founded in
pati:対, 反, 逆, 向って + ṭhita:とどまる → 向かってとどまる。しっかりとどまる。
訳語が分散しているので要整理です。
🟦止住🟦
●心を留めない、という意味です。
| Cakkhunā kho paneva rūpaṃ disvā amanāpaṃ na maṅku hoti appatiṭṭhitacitto adīnamānaso abyāpannacetaso. | また眼で嫌な色彩を見ても、当惑せず、心は止住せず、落胆なき心意の、悪意なき心の者です。 |
🟦確立🟦
| ‘‘Yañca, bhikkhave, ceteti yañca pakappeti yañca anuseti, ārammaṇametaṃ [āramaṇametaṃ (?)] hoti viññāṇassa ṭhitiyā. | 「比丘たちよ、彼が意図すること、企てること、随眠すること。これが識の存続のための所縁です。 |
| Ārammaṇe sati patiṭṭhā viññāṇassa hoti. | 所縁があるとき、識の確立がある。 |
| Tasmiṃ patiṭṭhite viññāṇe virūḷhe āyatiṃ punabbhavābhinibbatti hoti. | その識が確立して繁茂したとき、将来に再有・転生がある。1) |
| ‘‘Maccunā pihito loko, dukkhe loko patiṭṭhito; | 「死により生命は閉じられ 生命は苦のうちに確立している |
| ‘‘Yassa saddhā tathāgate, acalā suppatiṭṭhitā; | 「如来への信が揺れず よく確立した者 |
| Sīlañca yassa kalyāṇaṃ, ariyakantaṃ pasaṃsitaṃ. | 聖者に愛され称賛される 善き戒がある者 |
| Yattha patiṭṭhitaṃ viññāṇaṃ virūḷhaṃ, atthi tattha nāmarūpassa avakkanti. | 識が確立し繁茂したところ、そこに名色の来入があります。 |
| Yattha atthi nāmarūpassa avakkanti, atthi tattha saṅkhārānaṃ vuddhi. | 名色の来入があるところ、そこに行の成長があります。 |
| ‘‘Eso kho, bhikkhave, māro pāpimā vakkalissa kulaputtassa viññāṇaṃ samanvesati [samannesati (ka. sī. pī.)] . | 「比丘たちよ、これは、悪魔が良家の子息ヴァッカリの識を捜索しているのです、 |
| ‘kattha vakkalissa kulaputtassa viññāṇaṃ patiṭṭhita’nti? | 『良家の子息ヴァッカリの識はどこに確立したのか?』と。 |
| Evameva kho, mahārāja, sappuriso uḷāre bhoge labhitvā attānaṃ sukheti pīṇeti, mātāpitaro sukheti pīṇeti, puttadāraṃ sukheti pīṇeti, dāsakammakaraporise sukheti pīṇeti | まさにそのように大王よ、善人は大いなる財産を得ると、自己を楽しませ満足させ、父母を楽しませ満足させ、妻子を楽しませ満足させ、奴隷、人夫、雇い人を楽しませ満足させ、 |
| mittāmacce sukheti pīṇeti, samaṇabrāhmaṇesu uddhaggikaṃ dakkhiṇaṃ patiṭṭhāpeti sovaggikaṃ sukhavipākaṃ saggasaṃvattanikaṃ. | 友や仲間を楽しませ満足させ、上昇・生天を目差し、楽の果報ある、天に導く、沙門・婆羅門への供養を確立させます。 |
| ‘‘Tasmiṃ pasannā avikampamānā, | 「彼に浄信した揺れ動かない者として |
| Patiṭṭhapesi dakkhiṇaṃ dakkhiṇeyye; | 供養を 供養されるべきものに確立させた |
| Akāsi puññaṃ sukhamāyatikaṃ, | 将来の幸福のため 功徳をなした |
| Disvā muniṃ brāhmaṇī oghatiṇṇa’’nti. | 婆羅門女性は 暴流を渡った牟尼を見て」と。 |
| Ime ca bhikkhave, tayo akusalavitakkā kva aparisesā nirujjhanti? | では比丘たちよ、これら三種の不善の尋はどこで残りなく滅するのか? |
| Catūsu vā satipaṭṭhānesu suppatiṭṭhitacittassa viharato animittaṃ vā samādhiṃ bhāvayato. | 四念処に心がよく確立して住するなら、あるいは無相の定を修養するなら(滅します)。 |
| ‘‘Duggatā devakaññāyo, sakkāyasmiṃ patiṭṭhitā; | 「惨めな天女たちは有身のうちに確立している |
| ‘‘Sīle patiṭṭhāya naro sapañño, cittaṃ paññañca bhāvayaṃ; | 「智慧ある者が戒に確立して 心と智慧を修養する |
| Ātāpī nipako bhikkhu, so imaṃ vijaṭaye jaṭaṃ. | 熱心で明晰なる比丘 彼はこの束縛を解ける |
🟦拠り所🟦
| Puññāni paralokasmiṃ, patiṭṭhā honti pāṇina’’nti. | 功徳は他世界で生命の拠り所となる」と。 |
| ‘‘Upayo [upāyo (bahūsu)], bhikkhave, avimutto, anupayo vimutto. | 「比丘たちよ、接近は解脱せず、接近なきは解脱します。 |
| Rūpupayaṃ [rūpūpāyaṃ (sī. syā. kaṃ.), rūpupāyaṃ (pī. ka.)] vā, bhikkhave, viññāṇaṃ tiṭṭhamānaṃ tiṭṭheyya, rūpārammaṇaṃ rūpappatiṭṭhaṃ nandūpasecanaṃ vuddhiṃ virūḷhiṃ vepullaṃ āpajjeyya. | 比丘たちよ、色に接近しとどまる識がとどまるとき、色を所縁とし色を拠り所とし、喜びを散布しながら、成長、繁茂、繁栄に至るでしょう。 |
| ‘‘Rūpadhātuyā ce, bhikkhave, bhikkhuno rāgo pahīno hoti. | 比丘たちよ、もし色界について比丘の貪が断じられているなら、 |
| Rāgassa pahānā vocchijjatārammaṇaṃ patiṭṭhā viññāṇassa na hoti. | 貪の断ゆえに所縁は分断されて、識の拠り所はありません。 |
| ‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, ye keci balakaraṇīyā kammantā kayiranti, sabbe te pathaviṃ nissāya pathaviyaṃ patiṭṭhāya evamete balakaraṇīyā kammantā kayiranti; | 「たとえば比丘たちよ、何であれ力を要する作業がなされるとき、それらはすべて大地を拠り所とし、大地に依止して、そのように力を要する作業がなされます。 |
🟦確認🟦
mn56_1:このように世尊は、ニガンタ派のディーガ・タパッシンに、この論の根拠について三度までも確認させられた。
🟦根付く🟦
| Taṃ kiṃ maññasi, gāmaṇi, asu kassako gahapati bījāni patiṭṭhāpetukāmo kattha paṭhamaṃ patiṭṭhāpeyya, yaṃ vā aduṃ khettaṃ aggaṃ, yaṃ vā aduṃ khettaṃ majjhimaṃ, yaṃ vā aduṃ khettaṃ hīnaṃ jaṅgalaṃ ūsaraṃ pāpabhūmī’’ti? | 村長よ、これをどう思いますか。種子を根付かせたいその農夫である居士は、最初にどこに根付かせるでしょうか —— かくなる最上の田畑か、かくなる中等の田畑か、かくなる塩分を含む砂地の悪地である劣等の田畑か?」と。 |