mn10(1) 『大念処経(1)』 (だいねんじょきょう、 Mahāsatipaṭṭhānasuttaṃ、マハーサティパッターナ・スッタ)
私はこのように聞いた。
ある時、世尊はクル国に住されていた。クル国のカンマーサダンマという町であった。
そのとき世尊は比丘たちに呼びかけられた。
「比丘たちよ」と。
「尊者よ」と、その比丘たちは世尊へ応じた。
世尊はこう言われた。
(総説)
「比丘たちよ、これが衆生の清浄のため、悲・悲嘆の超越のため、苦・憂の消滅のため、筋道の会得のため、涅槃の実証のための唯一の道である。それはすなわち四念処である。
四とは何か?
比丘たちよ、ここに比丘は身における身随観者として熱心に意識的に念を具えて住し、世間における羨望と憂を調伏する。
諸受における受随観者として熱心に意識的に念を具えて住し、世間における羨望と憂を調伏する。
心における心随観者として熱心に意識的に念を具えて住し、世間における羨望と憂を調伏する。
諸法における法随観者として熱心に意識的に念を具えて住し、世間における羨望と憂を調伏する。
(総説終了)
(身随観:出出息の部)
それでは比丘たちよ、比丘はどのように身における身随観者として住するのか?
比丘たちよ、ここに比丘は森に行き、樹の根元に行き、あるいは空き家に行き、結跏を組み、まっすぐに身を定置して、面前に念を現前させて座る。
彼はただ念じて入息し、ただ念じて出息する。
長く入息しつつ『長く入息している』と了知し、長く出息しつつ『長く出息している』と了知し、短く入息しつつ『短く入息している』と了知し、短く出息しつつ『短く出息している』と了知する。
『全身を体験しつつ入息しよう』と学び、『全身を体験しつつ出息しよう』と学ぶ。
『身行を軽安にさせつつ入息しよう』と学び、『身行を軽安にさせつつ出息しよう』と学ぶ。
たとえば比丘たちよ、巧みなろくろ職人やろくろ職人見習いは長く回しつつ『長く回している』と了知し、短く回しつつ『短く回している』と了知する。
まさにそのように比丘たちよ、比丘は長く入息しつつ『長く入息している』と了知し、長く出息しつつ『長く出息している』と了知し、短く入息しつつ『短く入息している』と了知し、短く出息しつつ『短く出息している』と了知する。
『全身を体験しつつ入息しよう』と学び、『全身を体験しつつ出息しよう』と学ぶ。
『身行を軽安にさせつつ入息しよう』と学び、『身行を軽安にさせつつ出息しよう』と学ぶ。
このように内の身における身随観者として住し、外の身における身随観者として住し、あるいは内外の身における身随観者として住し、
身における集起法の随観者として住し、身における衰滅法の随観者として住し、身における集起・衰滅法の随観者として住し、
あるいは彼には『身がある』という念が現起している、
智の程度、向念の程度の限りに。そして依止なき者として住し、何であれ世間において取着しない。
比丘たちよ、そのように比丘は身における身随観者として住する。
(入出息の部終了)
(身随観:四威儀の部)
そしてさらに比丘たちよ、比丘は歩きつつ『歩いている』と了知し、立って『立っている』と了知し、座って『座っている』と了知し、横になりつつ『横になっている』と了知する。
そのたび彼の身が定置されているように、それをそのままに了知する。
このように内の身における身随観者として住し、外の身における身随観者として住し、あるいは内外の身における身随観者として住し、
身における集起法の随観者として住し、身における衰滅法の随観者として住し、身における集起・衰滅法の随観者として住する。
あるいは彼には『身がある』という念が現起している、
智の程度、向念の程度の限りに。そして依止なき者として住し、何であれ世間において取着しない。
比丘たちよ、そのように比丘は身における身随観者として住する。
(四威儀の部終了)
(身随観:正知の部)
そしてさらに比丘たちよ、比丘は前進するとき、後退するときも正知によってなし、前を見るとき、返り見るときも正知によってなし、(肢体を)縮めるとき、伸ばすときも正知によってなし、重衣・鉢・衣を運ぶときも正知によってなし、食べるとき、飲むとき、噛むとき、味わうときも正知によってなし、大便・小便の行為のときも正知によってなし、行くとき、立つとき、座るとき、眠るとき、覚醒するとき、語るとき、沈黙のときも正知によってなす。
このように内の身における身随観者として住し、外の身における身随観者として住し、あるいは内外の身における身随観者として住し、
比丘たちよ、そのように比丘は身における身随観者として住する。
(正知の部終了)
(身随観:厭逆作意の部)
そしてさらに比丘たちよ、比丘は足の裏から上に、髪の頂点から下に、皮膚を限界とし、種々様々な不浄なもので充満したこの身を精査する。
『この身には、髪・毛・爪・歯・皮膚・肉・筋・骨・骨髄・腎臓・心臓・肝臓・肋膜・脾臓・肺・腸・腸間膜・胃の内容物・大便・胆汁・痰・膿・血・汗・脂肪・涙・膏・唾液・鼻汁・関節滑液・尿がある』と。
比丘たちよ、たとえば両側に口のある、様々な穀物でいっぱいの袋があるとしよう。
サーリー米、ヴィヒー米、緑豆、そら豆、胡麻、タンドゥ米など。
するとそれを眼ある男が(床に)放ってから、精査する、
『これらはサーリー米、これらはヴィヒー米、これらは緑豆、これらはそら豆、これらは胡麻、これらはタンドゥ米である』と。
まさにそのように比丘たちよ、比丘は足の裏から上に、髪の頂点から下に、皮膚を限界とし、種々様々な不浄なもので充満したこの身を精査する。
『この身には、髪・毛・爪・歯・皮膚・肉・筋・骨・骨髄・腎臓・心臓・肝臓・肋膜・脾臓・肺・腸・腸間膜・胃の内容物・大便・胆汁・痰・膿・血・汗・脂肪・涙・膏・唾液・鼻汁・関節滑液・尿がある』と。
このように内の身における身随観者として住し、外の身における身随観者として住し、あるいは内外の身における身随観者として住し、
比丘たちよ、そのように比丘は身における身随観者として住する。
(厭逆作意の部終了)
(身随観:界作意の部)
そしてさらに比丘たちよ、比丘はこの身をとどまったままに、定置されたままに、界から精査する、すなわち
『この身において地界、水界、火界、風界がある』と。
比丘たちよ、まるで巧みな牛の屠殺人や牛の屠殺人見習いが牡牛を殺害して肉片から大きく四部に分別して座っているように。
まさにそのように比丘たちよ、比丘はこの身をとどまったままに、定置されたままに、界から精査する、すなわち
『この身において地界、水界、火界、風界がある』と。
このように内の身における身随観者として住し、外の身における身随観者として住し、あるいは内外の身における身随観者として住し、
比丘たちよ、そのように比丘は身における身随観者として住する。
(界作意の部終了)
(身随観:九墓所の部)
そしてさらに比丘たちよ、たとえば比丘は墓地で捨てられた遺体を見るとしよう。死後一日の、死後二日の、あるいは死後三日の膨張し青膨れて膿の生じたものを。
彼はこの身を引き比べる。
『この身もまたそのような性質あり、そのような本性あり、そのようなことから逃れられない』と。
このように内の身における身随観者として住し、外の身における身随観者として住し、あるいは内外の身における身随観者として住し、
比丘たちよ、そのように比丘は身における身随観者として住する。
そしてさらに比丘たちよ、たとえば比丘は墓地で捨てられた遺体を見るとしよう。カラスに食われ、鷹に食われ、ハゲタカに食われ、アオサギに食われ、犬に食われ、虎に食われ、豹に食われ、ジャッカルに食われ、
さまざまに生じた生物に食われた(遺体)を。
彼はこの身を引き比べる。
『この身もまたそのような性質あり、そのような本性あり、そのようなことから逃れられない』と。
このように内の身における身随観者として住し、外の身における身随観者として住し、あるいは内外の身における身随観者として住し、
比丘たちよ、そのように比丘は身における身随観者として住する。
そしてさらに比丘たちよ、たとえば比丘は墓地で捨てられた遺体を見るとしよう。筋で連結され血肉ある骸骨を、筋で連結され肉なく血でよごれた骸骨を、筋で連結され血肉のない骸骨を、連結なく四方四維に散乱した骨を、
他所に手骨を、他所に足骨を、他所にくるぶし骨を、他所にすね骨を、他所に腿(もも)骨を、他所に腰骨を、
他所に肋骨を、他所に背骨を、他所に肩骨を、他所に頸骨を、他所に顎骨を、他に歯骨を、他所に頭蓋骨の遺体を(見るとしよう)。
彼はこの身を引き比べる。
『この身もまたそのような性質あり、そのような本性あり、そのようなことから逃れられない』と。
このように内の身における身随観者として住し、外の身における身随観者として住し、あるいは内外の身における身随観者として住し、
比丘たちよ、そのように比丘は身における身随観者として住する。
そしてさらに比丘たちよ、たとえば比丘は墓地で捨てられた遺体を見るとしよう。
白いほら貝に類似した色の骨々、一年を過ぎて山積みされた骨々、腐って粉々になった骨々を。
彼はこの身を引き比べる。
『この身もまたそのような性質あり、そのような本性あり、そのようなことから逃れられない』と。
このように内の身における身随観者として住し、外の身における身随観者として住し、あるいは内外の身における身随観者として住し、
身における集起法の随観者として住し、身における衰滅法の随観者として住し、身における集起・衰滅法の随観者として住する。
あるいは彼には『身がある』という念が現起している、
智の程度、向念の程度の限りに。そして依止なき者として住し、何であれ世間において取着しない。
比丘たちよ、そのように比丘は身における身随観者として住する。
(九墓所の部終了)
(十四身随観の終了)
(受随観)
それでは比丘たちよ、比丘はどのように諸受における受随観者として住するのか?
比丘たちよ、ここに比丘は楽受を感受しつつ『楽受を感受している』と了知し、
苦受を感受しつつ『苦受を感受している』と了知し、
不苦不楽受を感受しつつ『不苦不楽受を感受している』と了知し、
有肉の楽受を感受しつつ『有肉の楽受を感受している』と了知し、
離肉の楽受を感受しつつ『離肉の楽受を感受している』と了知し、
有肉の苦受を感受しつつ『有肉の苦受を感受している』と了知し、
離肉の苦受を感受しつつ『離肉の苦受を感受している』と了知し、
有肉の不苦不楽受を感受しつつ『有肉の不苦不楽受を感受している』と了知し、
離肉の不苦不楽受を感受しつつ『離肉の不苦不楽受を感受している』と了知する。
このように内の諸受における受随観者として住し、外の諸受における受随観者として住し、あるいは内外の諸受における受随観者として住し、
諸受における集起法の随観者として住し、諸受における衰滅法の随観者として住し、諸受における集起・衰滅法の随観者として住する。
あるいは彼には『受がある』という念が現起している、
智の程度、向念の程度の限りに。そして依止なき者として住し、何であれ世間において取着しない。
比丘たちよ、そのように比丘は諸受における受随観者として住する。
(受随観の終了)
(心随観)
それでは比丘たちよ、比丘はどのように心における心随観者として住するのか?
比丘たちよ、ここに比丘は貪ある心を『貪ある心』と了知し、貪なき心を『貪なき心』と了知し、
瞋ある心を『瞋ある心』と了知し、瞋なき心を『瞋なき心』と了知し、
痴ある心を『痴ある心』と了知し、痴なき心を『痴なき心』と了知し、
省略された心を『省略された心』と了知し、散乱した心を『散乱した心』と了知し、
偉大なる心を『偉大なる心』と了知し、偉大ならざる心を『偉大ならざる心』と了知し、
まだ上のある心を『まだ上のある心』と了知し、無上の心を『無上の心』と了知し、
入定した心を『入定した心』と了知し、定なき心を『定なき心』と了知し、
解脱した心を『解脱した心』と了知し、解脱なき心を『解脱なき心』と了知し、
このように内の心における心随観者として住し、外の心における心随観者として住し、あるいは内外の心における心随観者として住し、
心における集起法の随観者として住し、心における衰滅法の随観者として住し、心における集起・衰滅法の随観者として住する。
あるいは彼には『心がある』という念が現起している、
智の程度、向念の程度の限りに。そして依止なき者として住し、何であれ世間において取着しない。
比丘たちよ、そのように比丘は心における心随観者として住する。
(心随観の終了)
Evaṃ me sutaṃ –
ekaṃ samayaṃ bhagavā kurūsu viharati kammāsadhammaṃ nāma kurūnaṃ nigamo.
Tatra kho bhagavā bhikkhū āmantesi –
‘‘bhikkhavo’’ti.
‘‘Bhadante’’ti te bhikkhū bhagavato paccassosuṃ.
Bhagavā etadavoca .
Uddeso
‘‘Ekāyano ayaṃ, bhikkhave, maggo sattānaṃ visuddhiyā, sokaparidevānaṃ [pariddavānaṃ (sī. pī.)] samatikkamāya, dukkhadomanassānaṃ atthaṅgamāya, ñāyassa adhigamāya, nibbānassa sacchikiriyāya, yadidaṃ cattāro satipaṭṭhānā.
‘‘Katame cattāro?
Idha, bhikkhave, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā, vineyya loke abhijjhādomanassaṃ;
vedanāsu vedanānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā, vineyya loke abhijjhādomanassaṃ;
citte cittānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā, vineyya loke abhijjhādomanassaṃ;
dhammesu dhammānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā, vineyya loke abhijjhādomanassaṃ.
Uddeso niṭṭhito.
Kāyānupassanā ānāpānapabbaṃ
‘‘Kathañca, bhikkhave, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati?
Idha, bhikkhave, bhikkhu araññagato vā rukkhamūlagato vā suññāgāragato vā nisīdati, pallaṅkaṃ ābhujitvā, ujuṃ kāyaṃ paṇidhāya, parimukhaṃ satiṃ upaṭṭhapetvā.
So satova assasati, satova [sato (sī. syā.)] passasati.
Dīghaṃ vā assasanto ‘dīghaṃ assasāmī’ti pajānāti, dīghaṃ vā passasanto ‘dīghaṃ passasāmī’ti pajānāti, rassaṃ vā assasanto ‘rassaṃ assasāmī’ti pajānāti, rassaṃ vā passasanto ‘rassaṃ passasāmī’ti pajānāti,
‘sabbakāyapaṭisaṃvedī assasissāmī’ti sikkhati, ‘sabbakāyapaṭisaṃvedī passasissāmī’ti sikkhati,
‘passambhayaṃ kāyasaṅkhāraṃ assasissāmī’ti sikkhati, ‘passambhayaṃ kāyasaṅkhāraṃ passasissāmī’ti sikkhati.
‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, dakkho bhamakāro vā bhamakārantevāsī vā dīghaṃ vā añchanto ‘dīghaṃ añchāmī’ti pajānāti, rassaṃ vā añchanto ‘rassaṃ añchāmī’ti pajānāti;
evameva kho, bhikkhave, bhikkhu dīghaṃ vā assasanto ‘dīghaṃ assasāmī’ti pajānāti, dīghaṃ vā passasanto ‘dīghaṃ passasāmī’ti pajānāti, rassaṃ vā assasanto ‘rassaṃ assasāmī’ti pajānāti, rassaṃ vā passasanto ‘rassaṃ passasāmī’ti pajānāti;
‘sabbakāyapaṭisaṃvedī assasissāmī’ti sikkhati, ‘sabbakāyapaṭisaṃvedī passasissāmī’ti sikkhati;
‘passambhayaṃ kāyasaṅkhāraṃ assasissāmī’ti sikkhati, ‘passambhayaṃ kāyasaṅkhāraṃ passasissāmī’ti sikkhati.
Iti ajjhattaṃ vā kāye kāyānupassī viharati, bahiddhā vā kāye kāyānupassī viharati, ajjhattabahiddhā vā kāye kāyānupassī viharati;
samudayadhammānupassī vā kāyasmiṃ viharati, vayadhammānupassī vā kāyasmiṃ viharati, samudayavayadhammānupassī vā kāyasmiṃ viharati.
‘Atthi kāyo’ti vā panassa sati paccupaṭṭhitā hoti.
Yāvadeva ñāṇamattāya paṭissatimattāya anissito ca viharati, na ca kiñci loke upādiyati.
Evampi kho [evampi (sī. syā. pī.)], bhikkhave, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati.
Ānāpānapabbaṃ niṭṭhitaṃ.
Kāyānupassanā iriyāpathapabbaṃ
‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu gacchanto vā ‘gacchāmī’ti pajānāti, ṭhito vā ‘ṭhitomhī’ti pajānāti, nisinno vā ‘nisinnomhī’ti pajānāti, sayāno vā ‘sayānomhī’ti pajānāti.
Yathā yathā vā panassa kāyo paṇihito hoti tathā tathā naṃ pajānāti.
Iti ajjhattaṃ vā kāye kāyānupassī viharati, bahiddhā vā kāye kāyānupassī viharati, ajjhattabahiddhā vā kāye kāyānupassī viharati;
samudayadhammānupassī vā kāyasmiṃ viharati, vayadhammānupassī vā kāyasmiṃ viharati, samudayavayadhammānupassī vā kāyasmiṃ viharati.
‘Atthi kāyo’ti vā panassa sati paccupaṭṭhitā hoti.
Yāvadeva ñāṇamattāya paṭissatimattāya anissito ca viharati, na ca kiñci loke upādiyati.
Evampi kho, bhikkhave, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati.
Iriyāpathapabbaṃ niṭṭhitaṃ.
Kāyānupassanā sampajānapabbaṃ
‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu abhikkante paṭikkante sampajānakārī hoti, ālokite vilokite sampajānakārī hoti, samiñjite pasārite sampajānakārī hoti, saṅghāṭipattacīvaradhāraṇe sampajānakārī hoti, asite pīte khāyite sāyite sampajānakārī hoti, uccārapassāvakamme sampajānakārī hoti, gate ṭhite nisinne sutte jāgarite bhāsite tuṇhībhāve sampajānakārī hoti.
Iti ajjhattaṃ vā kāye kāyānupassī viharati…pe…
evampi kho, bhikkhave, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati.
Sampajānapabbaṃ niṭṭhitaṃ.
Kāyānupassanā paṭikūlamanasikārapabbaṃ
‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu imameva kāyaṃ uddhaṃ pādatalā, adho kesamatthakā, tacapariyantaṃ pūraṃ nānappakārassa asucino paccavekkhati –
‘atthi imasmiṃ kāye kesā lomā nakhā dantā taco maṃsaṃ nhāru [nahāru (sī. syā. pī.)] aṭṭhi aṭṭhimiñjaṃ vakkaṃ hadayaṃ yakanaṃ kilomakaṃ pihakaṃ papphāsaṃ antaṃ antaguṇaṃ udariyaṃ karīsaṃ pittaṃ semhaṃ pubbo lohitaṃ sedo medo assu vasā kheḷo siṅghāṇikā lasikā mutta’nti [muttaṃ matthaluṅganti (ka.)].
‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, ubhatomukhā putoḷi [mūtoḷī (sī. syā. pī.)] pūrā nānāvihitassa dhaññassa, seyyathidaṃ –
sālīnaṃ vīhīnaṃ muggānaṃ māsānaṃ tilānaṃ taṇḍulānaṃ.
Tamenaṃ cakkhumā puriso muñcitvā paccavekkheyya –
‘ime sālī ime vīhī ime muggā ime māsā ime tilā ime taṇḍulā’ti.
Evameva kho, bhikkhave, bhikkhu imameva kāyaṃ uddhaṃ pādatalā, adho kesamatthakā, tacapariyantaṃ pūraṃ nānappakārassa asucino paccavekkhati –
‘atthi imasmiṃ kāye kesā lomā…pe… mutta’nti.
‘‘Iti ajjhattaṃ vā kāye kāyānupassī viharati…pe…
evampi kho, bhikkhave, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati.
Paṭikūlamanasikārapabbaṃ niṭṭhitaṃ.
Kāyānupassanā dhātumanasikārapabbaṃ
‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu imameva kāyaṃ yathāṭhitaṃ yathāpaṇihitaṃ dhātuso paccavekkhati –
‘atthi imasmiṃ kāye pathavīdhātu āpodhātu tejodhātu vāyodhātū’ti.
‘‘Seyyathāpi, bhikkhave, dakkho goghātako vā goghātakantevāsī vā gāviṃ vadhitvā catumahāpathe [cātummahāpathe (sī. syā. pī.)] bilaso vibhajitvā nisinno assa.
Evameva kho, bhikkhave, bhikkhu imameva kāyaṃ yathāṭhitaṃ yathāpaṇihitaṃ dhātuso paccavekkhati –
‘atthi imasmiṃ kāye pathavīdhātu āpodhātu tejodhātu vāyodhātū’ti.
Iti ajjhattaṃ vā kāye kāyānupassī viharati…pe…
evampi kho, bhikkhave, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati.
Dhātumanasikārapabbaṃ niṭṭhitaṃ.
Kāyānupassanā navasivathikapabbaṃ
‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu seyyathāpi passeyya sarīraṃ sivathikāya chaḍḍitaṃ ekāhamataṃ vā dvīhamataṃ vā tīhamataṃ vā uddhumātakaṃ vinīlakaṃ vipubbakajātaṃ.
So imameva kāyaṃ upasaṃharati .
‘ayampi kho kāyo evaṃdhammo evaṃbhāvī evaṃanatīto’ti [etaṃ anatītoti (sī. pī.)].
Iti ajjhattaṃ vā kāye kāyānupassī viharati…pe…
evampi kho, bhikkhave, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati.
‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu seyyathāpi passeyya sarīraṃ sivathikāya chaḍḍitaṃ kākehi vā khajjamānaṃ kulalehi vā khajjamānaṃ gijjhehi vā khajjamānaṃ kaṅkehi vā khajjamānaṃ sunakhehi vā khajjamānaṃ byagghehi vā khajjamānaṃ dīpīhi vā khajjamānaṃ siṅgālehi vā
[gijjhehi vā khajjamānaṃ, suvānehi vā khajjamānaṃ, sigālehi vā (syā. pī.)] khajjamānaṃ vividhehi vā pāṇakajātehi khajjamānaṃ.
So imameva kāyaṃ upasaṃharati .
‘ayampi kho kāyo evaṃdhammo evaṃbhāvī evaṃanatīto’ti.
Iti ajjhattaṃ vā kāye kāyānupassī viharati…pe…
evampi kho, bhikkhave, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati.
‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu seyyathāpi passeyya sarīraṃ sivathikāya chaḍḍitaṃ aṭṭhikasaṅkhalikaṃ samaṃsalohitaṃ nhārusambandhaṃ…pe…
aṭṭhikasaṅkhalikaṃ nimaṃsalohitamakkhitaṃ nhārusambandhaṃ…pe…
aṭṭhikasaṅkhalikaṃ apagatamaṃsalohitaṃ nhārusambandhaṃ…pe…
aṭṭhikāni apagatasambandhāni [apagatanhārusambandhāni (syā.)] disā vidisā vikkhittāni, aññena hatthaṭṭhikaṃ aññena pādaṭṭhikaṃ aññena gopphakaṭṭhikaṃ [‘‘aññena gopphakaṭṭhika’’nti idaṃ sī. syā. pī. potthakesu natthi] aññena jaṅghaṭṭhikaṃ aññena ūruṭṭhikaṃ aññena kaṭiṭṭhikaṃ [aññena kaṭaṭṭhikaṃ aññena piṭṭhaṭṭhikaṃ aññena kaṇṭakaṭṭhikaṃ aññena phāsukaṭṭhikaṃ aññena uraṭṭhikaṃ aññena aṃsaṭṭhikaṃ aññena bāhuṭṭhikaṃ (syā.)]
aññena phāsukaṭṭhikaṃ aññena piṭṭhiṭṭhikaṃ aññena khandhaṭṭhikaṃ [aññena kaṭaṭṭhikaṃ aññena piṭṭhaṭṭhikaṃ aññena kaṇṭakaṭṭhikaṃ aññena phāsukaṭṭhikaṃ aññena uraṭṭhikaṃ aññena aṃsaṭṭhikaṃ aññena bāhuṭṭhikaṃ (syā.)] aññena gīvaṭṭhikaṃ aññena hanukaṭṭhikaṃ aññena dantaṭṭhikaṃ aññena sīsakaṭāhaṃ.
So imameva kāyaṃ upasaṃharati .
‘ayampi kho kāyo evaṃdhammo evaṃbhāvī evaṃanatīto’ti.
Iti ajjhattaṃ vā kāye kāyānupassī viharati…pe…
evampi kho, bhikkhave, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati.
‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu seyyathāpi passeyya sarīraṃ sivathikāya chaḍḍitaṃ, aṭṭhikāni setāni saṅkhavaṇṇapaṭibhāgāni [saṅkhavaṇṇūpanibhāni (sī. syā. pī.)] …pe…
aṭṭhikāni puñjakitāni terovassikāni…pe…
aṭṭhikāni pūtīni cuṇṇakajātāni.
So imameva kāyaṃ upasaṃharati .
‘ayampi kho kāyo evaṃdhammo evaṃbhāvī evaṃanatīto’ti.
Iti ajjhattaṃ vā kāye kāyānupassī viharati, bahiddhā vā kāye kāyānupassī viharati, ajjhattabahiddhā vā kāye kāyānupassī viharati;
samudayadhammānupassī vā kāyasmiṃ viharati, vayadhammānupassī vā kāyasmiṃ viharati, samudayavayadhammānupassī vā kāyasmiṃ viharati.
‘Atthi kāyo’ti vā panassa sati paccupaṭṭhitā hoti.
Yāvadeva ñāṇamattāya paṭissatimattāya anissito ca viharati, na ca kiñci loke upādiyati.
Evampi kho, bhikkhave, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati.
Navasivathikapabbaṃ niṭṭhitaṃ.
Cuddasakāyānupassanā niṭṭhitā.
Vedanānupassanā
‘‘Kathañca pana, bhikkhave, bhikkhu vedanāsu vedanānupassī viharati?
Idha, bhikkhave, bhikkhu sukhaṃ vā [sukhaṃ, dukkhaṃ, adukkhamasukhaṃ (sī. syā. pī. ka.)] vedanaṃ vedayamāno ‘sukhaṃ vedanaṃ vedayāmī’ti pajānāti;
dukkhaṃ vā [sukhaṃ, dukkhaṃ adukkhamasukhaṃ (sī. syā. pī. ka.)] vedanaṃ vedayamāno ‘dukkhaṃ vedanaṃ vedayāmī’ti pajānāti;
adukkhamasukhaṃ vā vedanaṃ vedayamāno ‘adukkhamasukhaṃ vedanaṃ vedayāmī’ti pajānāti;
sāmisaṃ vā sukhaṃ vedanaṃ vedayamāno ‘sāmisaṃ sukhaṃ vedanaṃ vedayāmī’ti pajānāti;
nirāmisaṃ vā sukhaṃ vedanaṃ vedayamāno ‘nirāmisaṃ sukhaṃ vedanaṃ vedayāmī’ti pajānāti;
sāmisaṃ vā dukkhaṃ vedanaṃ vedayamāno ‘sāmisaṃ dukkhaṃ vedanaṃ vedayāmī’ti pajānāti;
nirāmisaṃ vā dukkhaṃ vedanaṃ vedayamāno ‘nirāmisaṃ dukkhaṃ vedanaṃ vedayāmī’ti pajānāti;
sāmisaṃ vā adukkhamasukhaṃ vedanaṃ vedayamāno ‘sāmisaṃ adukkhamasukhaṃ vedanaṃ vedayāmī’ti pajānāti;
nirāmisaṃ vā adukkhamasukhaṃ vedanaṃ vedayamāno ‘nirāmisaṃ adukkhamasukhaṃ vedanaṃ vedayāmī’ti pajānāti;
iti ajjhattaṃ vā vedanāsu vedanānupassī viharati, bahiddhā vā vedanāsu vedanānupassī viharati, ajjhattabahiddhā vā vedanāsu vedanānupassī viharati;
samudayadhammānupassī vā vedanāsu viharati, vayadhammānupassī vā vedanāsu viharati, samudayavayadhammānupassī vā vedanāsu viharati.
‘Atthi vedanā’ti vā panassa sati paccupaṭṭhitā hoti.
Yāvadeva ñāṇamattāya paṭissatimattāya anissito ca viharati, na ca kiñci loke upādiyati.
Evampi kho, bhikkhave, bhikkhu vedanāsu vedanānupassī viharati.
Vedanānupassanā niṭṭhitā.
Cittānupassanā
‘‘Kathañca pana, bhikkhave, bhikkhu citte cittānupassī viharati?
Idha, bhikkhave, bhikkhu sarāgaṃ vā cittaṃ ‘sarāgaṃ citta’nti pajānāti, vītarāgaṃ vā cittaṃ ‘vītarāgaṃ citta’nti pajānāti;
sadosaṃ vā cittaṃ ‘sadosaṃ citta’nti pajānāti, vītadosaṃ vā cittaṃ ‘vītadosaṃ citta’nti pajānāti;
samohaṃ vā cittaṃ ‘samohaṃ citta’nti pajānāti, vītamohaṃ vā cittaṃ ‘vītamohaṃ citta’nti pajānāti;
saṃkhittaṃ vā cittaṃ ‘saṃkhittaṃ citta’nti pajānāti, vikkhittaṃ vā cittaṃ ‘vikkhittaṃ citta’nti pajānāti;
mahaggataṃ vā cittaṃ ‘mahaggataṃ citta’nti pajānāti, amahaggataṃ vā cittaṃ ‘amahaggataṃ citta’nti pajānāti;
sauttaraṃ vā cittaṃ ‘sauttaraṃ citta’nti pajānāti, anuttaraṃ vā cittaṃ ‘anuttaraṃ citta’nti pajānāti;
samāhitaṃ vā cittaṃ ‘samāhitaṃ citta’nti pajānāti, asamāhitaṃ vā cittaṃ ‘asamāhitaṃ citta’nti pajānāti;
vimuttaṃ vā cittaṃ ‘vimuttaṃ citta’nti pajānāti, avimuttaṃ vā cittaṃ ‘avimuttaṃ citta’nti pajānāti.
Iti ajjhattaṃ vā citte cittānupassī viharati, bahiddhā vā citte cittānupassī viharati, ajjhattabahiddhā vā citte cittānupassī viharati;
samudayadhammānupassī vā cittasmiṃ viharati, vayadhammānupassī vā cittasmiṃ viharati, samudayavayadhammānupassī vā cittasmiṃ viharati.
‘Atthi citta’nti vā panassa sati paccupaṭṭhitā hoti.
Yāvadeva ñāṇamattāya paṭissatimattāya anissito ca viharati, na ca kiñci loke upādiyati.
Evampi kho, bhikkhave, bhikkhu citte cittānupassī viharati.
Cittānupassanā niṭṭhitā.
