mn5 『無汚点経』 (むおてんきょう、 Anaṅgaṇa-sutta、アナンガナ・スッタ)
私はこのように聞いた。
ある時、世尊はサーヴァッティーのジェータ林のアナータピンディカ僧園に住されていた。
そこでサーリプッタ尊者は比丘たちに呼びかけた。
「友なる比丘たちよ」と。
「友よ」と、彼ら比丘たちは、サーリプッタ尊者に応えた。
サーリプッタ尊者はこう言った。
「友よ、世間にはこれら四つの人々がいるのが見られる。
四とは何か?
友よ、ここに一部の人は汚点ある者であるが、『私の内に汚点がある』と如実に了知しない。
また友よ、ここに一部の人は汚点ある者であり、『私の内に汚点がある』と如実に了知する。
友よ、ここに一部の人は汚点なき者であるが、『私の内に汚点はない』と如実に了知しない。
また友よ、ここに一部の人は汚点なき者であり、『私の内に汚点はない』と如実に了知する。
友よ、そのうちで汚点ある者であるが、『私の内に汚点がある』と如実に了知しない者、この者はこれら二人の汚点ある者のうちで劣った者と告げられる。
友よ、そのうちで汚点ある者であるが、『私の内に汚点がある』と如実に了知する者、この者はこれら二人の汚点ある者のうちで最上の者と告げられる。
友よ、そのうちで汚点なき者であるが、『私の内に汚点はない』と如実に了知しない者、この者はこれら二人の汚点なき者のうちで劣った者と告げられる。
友よ、そのうちで汚点なき者であるが、『私の内に汚点はない』と如実に了知する者、この者はこれら二人の汚点なき者のうちで最上の者と告げられる」と。
このように言われた時、マハーモッガッラーナ尊者はサーリプッタ尊者にこう言った。
「友サーリプッタよ、いったい何の因、何の縁によって、それによりこれら二人の汚点ある者のうちで一人が劣った者と告げられ、一人が最上の者と告げられるのだろうか?
友サーリプッタよ、いったい何の因、何の縁によって、それによりこれら二人の汚点なき者のうちで一人が劣った者と告げられ、一人が最上の者と告げられるのだろうか?」と。
「友よ、そのうちで汚点ある者であるが、『私の内に汚点がある』と如実に了知しない者、彼にはこれが予期される、
その汚点の断のために、彼は意欲を起こさず、努力せず、精進に励まないであろう、
彼は貪ある、瞋ある、痴ある、汚点ある、汚染された心の者として最期を迎えるであろう。
友よ、たとえば店や鍛冶屋から運ばれた、泥と錆ですっかり覆われた銅皿がある。
そして持ち主たちはそれを洗浄せず清白にせず、そしてそれを泥の路に投棄する。
友よ、そうすれば、この銅皿は、その後、より汚染され、錆ついたものとなるのでは?」と。
「その通りである、友よ」と。
「まさにそのように友よ、その汚点ある者であるが、『私の内に汚点がある』と如実に了知しない者、彼にはこれが予期される、
その汚点の断のために、彼は意欲を起こさず、努力せず、精進に励まないであろう、
彼は貪ある、瞋ある、痴ある、汚点ある、汚染された心の者として最期を迎えるであろう。
友よ、そのうちで汚点ある者であるが、『私の内に汚点がある』と如実に了知する者、彼にはこれが予期される、
その汚点の断のために、彼は意欲を起こし、努力し、精進に励むであろう、
彼は貪なき、瞋なき、痴なき、汚点なき、汚染されない心の者として最期を迎えるであろう。
友よ、たとえば店や鍛冶屋から運ばれた、泥と錆ですっかり覆われた銅皿がある。
そして持ち主たちはそれを洗浄し清白にし、そしてそれを泥の路に投棄しない。
友よ、そうすれば、この銅皿は、その後、より遍浄、清白になるのでは?」と。
「その通りである、友よ」と。
「まさにそのように友よ、その汚点ある者であるが、『私の内に汚点がある』と如実に了知する者、彼にはこれが予期される、
その汚点の断のために、彼は意欲を起こし、努力し、精進に励むであろう、
彼は貪なき、瞋なき、痴なき、汚点なき、汚染されない心の者として最期を迎えるであろう。
友よ、そのうちで汚点なき者であるが、『私の内に汚点はない』と如実に了知しない者、彼にはこれが予期される、
彼は美しい特相を作意するであろう。その美しい特相の作意から、貪が心を堕落させるであろう。
彼は貪ある、瞋ある、痴ある、汚点ある、汚染された心の者として最期を迎えるであろう。
友よ、たとえば店や鍛冶屋から運ばれた遍浄で清白な銅皿がある。
そして持ち主たちはそれを洗浄せず清白にせず、そしてそれを泥の路に投棄する。
友よ、そうすれば、この銅皿は、その後、より汚染され、錆ついたものとなるのでは?」と。
「その通りである、友よ」と。
「まさにそのように友よ、その汚点なき者であるが、『私の内に汚点はない』と如実に了知しない者、彼にはこれが予期される、
彼は美しい特相を作意するであろう。その美しい特相の作意から、貪が心を堕落させるであろう。
彼は貪ある、瞋ある、痴ある、汚点ある、汚染された心の者として最期を迎えるであろう。
友よ、そのうちで汚点なき者であり、『私の内に汚点はない』と如実に了知する者、彼にはこれが予期される、
彼は美しい特相を作意しないであろう。その美しい特相の不作意から、貪が心を堕落させないであろう。
彼は貪なき、瞋なき、痴なき、汚点なき、汚染されない心の者として最期を迎えるであろう。
友よ、たとえば店や鍛冶屋から運ばれた遍浄で清白な銅皿がある。
そして持ち主たちはそれを洗浄し清白にし、そしてそれを泥の路に投棄しない。
友よ、そうすれば、この銅皿は、その後、より遍浄、清白になるのでは?」と。
「その通りである、友よ」と。
「まさにそのように友よ、その汚点なき者であり、『私の内に汚点はない』と如実に了知する者、彼にはこれが予期される、
彼は美しい特相を作意しないであろう。その美しい特相の不作意から、貪が心を堕落させないであろう。
彼は貪なき、瞋なき、痴なき、汚点なき、汚染されない心の者として最期を迎えるであろう。
友モッガッラーナよ、この因、この縁によって、それによりこれら二人の汚点ある者のうちで一人が劣った者と告げられ、一人が最上の者と告げられる。
また友モッガッラーナよ、この因、この縁によって、それによりこれら二人の汚点なき者のうちで一人が劣った者と告げられ、一人が最上の者と告げられる」と。
「友よ、汚点、汚点と呼ばれるが、
友よ、この汚点とはすなわち、いったい何の指示語なのか?」と。
「友よ、この汚点とはすなわち、悪しき、不善の欲求界の指示語である」と。
「また友よ、ここに一部の比丘には、このような欲求が生じることがある、
『じつに私が犯戒を犯した者であろうとも、比丘たちは、私が犯戒を犯した者とは知るまい』と。
しかし友よ、比丘たちがその比丘を知るということもある、
『犯戒を犯した者である』と。
『比丘たちは、私を犯戒を犯した者と知る』と、
かくして彼は憤慨し、不機嫌となる。
友よ、憤慨、そして不機嫌。
この両方が汚点である。
また友よ、ここに一部の比丘には、このような欲求が生じることがある、
『じつに私が犯戒を犯した者であろうとも、比丘たちは私を、僧伽の中ではなく、密かに呵責すべきである』と。
しかし友よ、比丘たちが密かにではなく僧伽の中で、その比丘を呵責するということもある、
『比丘たちは私を、密かにではなく僧伽の中で呵責する』と。
かくして彼は憤慨し、不機嫌となる。
友よ、憤慨、そして不機嫌。
この両方が汚点である。
また友よ、ここに一部の比丘には、このような欲求が生じることがある、
『じつに私が犯戒を犯した者であろうとも、比肩すべきでない者ではなく、比肩する者が私を呵責すべきである』と。
しかし友よ、比肩する者ではなく、比肩すべきでない者がその比丘を呵責するということもある、
『比肩する者ではなく、比肩すべきでない者が私を呵責する』と。
かくして彼は憤慨し、不機嫌となる。
友よ、憤慨、そして不機嫌。
この両方が汚点である。
また友よ、ここに一部の比丘には、このような欲求が生じることがある、
『ああ、師は私に問答し、問答して比丘たちへ法を示されたらよいのに。師が他の比丘に問答し、問答して比丘たちへ法を示されるのでなく』と。
しかし友よ、師は他の比丘に問答し、問答して比丘たちへ法を示し、師はその比丘に問答し、問答して比丘たちへ法を示されないことがある。
『師は他の比丘に問答し、問答して比丘たちへ法を示し、師は私に問答し問答して、比丘たちへ法を示されない』と。
かくして彼は憤慨し、不機嫌となる。
友よ、憤慨、そして不機嫌。
この両方が汚点である。
また友よ、ここに一部の比丘には、このような欲求が生じることがある、
『ああ、比丘たちはいつも私を前にして村に食事に入るべきである、比丘たちがいつも他の比丘を前にして村に食事に入ることがないように』と。
しかし友よ、比丘たちがいつも他の比丘を前にして村に入り、比丘たちがいつもその比丘を前にして村に食事に入ることがないことがある。
『ああ、比丘たちはいつも他の比丘を前にして村に食事に入る、比丘たちはいつも私を前にして村に食事に入ることがない』と。
かくして彼は憤慨し、不機嫌となる。
友よ、憤慨、そして不機嫌。
この両方が汚点である。
また友よ、ここに一部の比丘には、このような欲求が生じることがある、
『ああ、私こそ食堂で第一の座処、第一の水、第一の食物を得るべきで、他の比丘が食堂で、第一の座処、第一の水、第一の食物を得るべきではない。』
しかし友よ、他の比丘が食堂で第一の座処、第一の水、第一の食物を得て、その比丘が食堂で第一の座処、第一の水、第一の食物を得ないことがある。
『他の比丘が食堂で第一の座処、第一の水、第一の食物を得て、私が食堂で第一の座処、第一の水、第一の食物を得ていない』と。
かくして彼は憤慨し、不機嫌となる。
友よ、憤慨、そして不機嫌。
この両方が汚点である。
また友よ、ここに一部の比丘には、このような欲求が生じることがある、
『ああ、私こそ食堂で食して随喜するべきであり、他の比丘が食堂で食して随喜するべきではない』と。
しかし友よ、他の比丘が食堂で食して随喜し、その比丘が食堂で食して随喜しないことがある。
『他の比丘が食堂で食して随喜し、私は食堂で食して随喜していない』と。
かくして彼は憤慨し、不機嫌となる。
友よ、憤慨、そして不機嫌。
この両方が汚点である。
また友よ、ここに一部の比丘には、このような欲求が生じることがある、
『ああ、私こそが僧園に至った比丘たちへ法を説くべきであり、他の比丘が僧園に至った比丘たちへ法を説くべきではない』と。
しかし友よ、他の比丘が僧園に至った比丘たちへ法を説き、その比丘が僧園に至った比丘たちへ法を説かないことがある。
『他の比丘が僧園に至った比丘たちへ法を説き、私が僧園に至った比丘たちへ法を説いていない』と。
かくして彼は憤慨し、不機嫌となる。
友よ、憤慨、そして不機嫌。
この両方が汚点である。
また友よ、ここに一部の比丘には、このような欲求が生じることがある、
『ああ、私こそが僧園に至った比丘尼たちへ法を説くべきであり、 … 中略 …
優婆塞たちへ法を説くべきであり、
優婆夷たちへ法を説くべきであり、他の比丘が僧園に至った優婆夷たちへ法を説くべきではない』と。
しかし友よ、他の比丘が僧園に至った優婆夷たちへ法を説き、その比丘が僧園に至った優婆夷たちへ法を説かないことがある。
『他の比丘が僧園に至った優婆夷たちへ法を説き、私が僧園に至った優婆夷たちへ法を説いていない』と。
かくして彼は憤慨し、不機嫌となる。
友よ、憤慨、そして不機嫌。
この両方が汚点である。
また友よ、ここに一部の比丘には、このような欲求が生じることがある、
『ああ、比丘たちは私こそ恭敬し、尊重し、奉事し、供養すべきであり、比丘たちは他の比丘を恭敬し、尊重し、奉事し、供養すべきではない』と。
しかし友よ、比丘たちが他の比丘を恭敬し、尊重し、奉事し、供養し、比丘たちがその比丘を恭敬し、尊重し、奉事し、供養しないことがある。
『比丘たちは他の比丘を恭敬し、尊重し、奉事し、供養する。比丘たちは私を恭敬し、尊重し、奉事し、供養しない』と。
かくして彼は憤慨し、不機嫌となる。
友よ、憤慨、そして不機嫌。
この両方が汚点である。
また友よ、ここに一部の比丘には、このような欲求が生じることがある、
『ああ、比丘尼たちは私こそ … 中略 …
優婆塞たちは … 中略 …
優婆夷たちは私こそ恭敬し、尊重し、奉事し、供養すべきであり、優婆夷たちは他の比丘を恭敬し、尊重し、奉事し、供養すべきではない』と。
しかし友よ、優婆夷たちが他の比丘を恭敬し、尊重し、奉事し、供養し、優婆夷たちがその比丘を恭敬し、尊重し、奉事し、供養しないことがある。
『優婆夷たちは他の比丘を恭敬し、尊重し、奉事し、供養する。優婆夷たちは私を恭敬し、尊重し、奉事し、供養しない』と。
かくして彼は憤慨し、不機嫌となる。
友よ、憤慨、そして不機嫌。
この両方が汚点である。
また友よ、ここに一部の比丘には、このような欲求が生じることがある、
『ああ、私こそ優れた外衣を得るべきで、他の比丘が優れた外衣を得るべきではない』と。
しかし友よ、他の比丘が優れた外衣を得て、その比丘が優れた外衣を得ないことがある。
『他の比丘が優れた外衣を得た。私は優れた外衣を得ていない』と。
かくして彼は憤慨し、不機嫌となる。
友よ、憤慨、そして不機嫌。
この両方が汚点である。
また友よ、ここに一部の比丘には、このような欲求が生じることがある、
『ああ、私こそ優れた鉢食を得る者であるべきで、 … 中略 …
優れた坐臥処を得る者であるべきで、 … 中略 …
優れた病人必需薬、資具を得る者であるべきで、他の比丘が優れた病人必需薬、資具を得る者であるべきではない』と。
しかし友よ、他の比丘が優れた病人必需薬、資具を得る者であり、その比丘が優れた病人必需薬、資具を得る者でないことがある。
『他の比丘が優れた病人必需薬、資具を得た。私は優れた病人必需薬、資具を得ていない』と。
かくして彼は憤慨し、不機嫌となる。
友よ、憤慨、そして不機嫌。
この両方が汚点である。
友よ、この汚点とはすなわち、これらの悪しき不善の欲求界の指示語である」と。
「友よ、およそ誰であれその者の、これら悪しき不善の欲求界が断じられてないと見られ、聞かれるならば、
たとえ彼がいかなる林住者、辺境の坐臥処者、常乞食者、次第乞食者、糞拭衣者、粗末な外衣の保持者であろうとも、そのとき同梵行者たちは彼を恭敬も尊重も奉事も供養もしない。
それはなぜか?
なぜなら、その尊者のこれら悪しき不善の欲求界が断じられてないと見られ、聞かれるからである。
友よ、たとえば店や鍛冶屋から運ばれた遍浄で清白な銅皿がある。
そして持ち主たちはそれに蛇の死骸、犬の死骸、あるいは人の死骸を並べて、別の銅皿で覆ってから市場の中に向かう。
すると人がそれを見て、このように言うだろう。
『おや、これが運ばれてきたが、何か素晴らしいものではないか?』と。
そしてそれを持ち上げ、開けて眺めるとしよう。
見た直後に、彼には嫌なことが残り、厭逆なことが残り、嫌悪すべきことが残るだろう、
飢えた者たちでも食欲はなくなるであろう。満腹した者たちにはなおさらである。
まさにそのように友よ、比丘の誰であれ、これら悪しき不善の欲求界が断じられてないと見られ、聞かれるならば、たとえ彼がいかなる林住者、辺境の坐臥処者、常乞食者、次第乞食者、糞拭衣者、粗末な外衣の保持者であろうとも、
そのとき同梵行者たちは彼を恭敬も尊重も奉事も供養もしない。
それはなぜか?
なぜなら、その尊者のこれら悪しき不善の欲求界が断じられてないと見られ、聞かれるからである。
友よ、比丘の誰であれ、これら悪しき不善の欲求界が断じられたと見られ、聞かれるならば、たとえ彼が村の端に住する者、招待を受ける者、居士衣を持つ者であろうとも、そのとき同梵行者たちは彼を恭敬し尊重し奉事し供養する。
それはなぜか?
なぜなら、その尊者のこれら悪しき不善の欲求界が断じられたと見られ、聞かれるからである。
友よ、たとえば店や鍛冶屋から運ばれた遍浄で清白な銅皿がある。
そして持ち主たちはそれに黒米が選別された米の飯、さまざまなスープ、さまざまな副菜を並べて、別の銅皿で覆ってから市場の中に向かう。
すると人はそれを見て、このように言うだろう。
『おや、これが運ばれてきたが、何か素晴らしいものではないか?』と。
そしてそれを持ち上げ、開けて眺めるとしよう。
見た直後に、彼には好ましいことが残り、厭逆なきことが残り、嫌悪なきことが残るだろう、
満腹した者たちでも食欲があるだろう。飢えた者たちにはなおさらである。
まさにそのように友よ、比丘の誰であれ、これら悪しき不善の欲求界が断じられたと見られ、聞かれるならば、たとえ彼が村の端に住する者、招待を受ける者、居士衣を持つ者であろうとも、そのとき同梵行者たちは彼を恭敬し尊重し奉事し供養する。
それはなぜか?
なぜなら、その尊者のこれら悪しき不善の欲求界が断じられたと見られ、聞かれるからである」と。
そのように説かれて、マハーモッガッラーナ尊者はサーリプッタ尊者にこう言った。
「友、サーリプッタよ、私に比喩がひらめいた」と。
「友、モッガッラーナよ、それを明らかにして下さい」と。
「友よ、ある時、私はラージャガハのギリッバジャの鹿園に住していた。
友よ、そして私は午前に着衣して、鉢と衣を持ってラージャガハに托鉢に入った。
さてその時、車大工の息子サミーティが車の外輪を木工していた。
すると以前車大工の息子だった邪命外道のパンドゥプッタが間近に現れた。
さて友よ、以前車大工の息子だった邪命外道のパンドゥプッタの心に、このような考察が生じた。
『ああ、この車大工の息子サミーティが、この車の外輪の、この歪みを、この湾曲を、この欠点を加工すれば、そうすればこの車の外輪は歪みを離れ、湾曲を離れ、欠点を離れ、芯に対してすっきりと確立したものとなるだろうに』と。
友よ、以前車大工の息子だった邪命外道のパンドゥプッタの心の考察があったように、そのように車大工の息子サミーティは、その車の外輪のこの歪みを、この湾曲を、この欠点を加工した。
友よ、すると以前車大工の息子だった邪命外道のパンドゥプッタは意に適い、適意の言葉を発した。
『彼はまるで心により心を了知して加工するようだ』と。
友よ、まさにそのように、およそ生活のために信なく俗家から家なき者へと出家したこれらの信なき者たち、
狡猾、たぶらかし、欺瞞、掉挙、横柄、軽躁、饒舌、言葉の散在した者たち、根において門の保護なく、食物に適量を知らず、覚醒を実践せず、沙門性に願望なき者たち。
学びに深い敬意なく、贅沢、放漫で、堕落に先行し、独居に荷担しない怠け者たち、精進の劣った、失念の、正知なき、定なき、迷乱した心の、智慧劣るろうあ者たち、
サーリプッタ尊者はこの法理により、まるで心により心を了知して、彼らを加工するようである。
しかしおよそ信あって俗家から家なき者へと出家したこれらの良家の子息たち、狡猾なき、たぶらかしなき、欺瞞なき、掉挙なき、横柄なき、軽躁なき、饒舌なき、言葉の散在なき者たち、根において門が護られ、食物に適量を知り、覚醒を実践した、沙門性に願望ある者たち、
学びに深い敬意あり、贅沢なく、放漫なく、堕落に荷担せず、独居に先行し、精進に励み、念の現前した、正知で定あり、心が一境で、智慧ある非ろうあ者たち。
彼らはサーリプッタ尊者のこの法理を聞いて、語と意により、まるで飲み、まるで食べるようだ。
『友よ、同梵行者たちを不善から起き上がらせて善に確立させるのは、じつに善きかな』と。
友よ、まるで男あるいは女の装飾好きの若者が頭を洗って、青蓮華の花飾りやジャスミンの花飾りやアティムッタカの花飾りを得て、両手で受け取って頭上部分に確立させるように、
まさにそのように俗家から家なき者へと出家したこれらの信ある良家の子息たち、狡猾なき、たぶらかしなき、欺瞞なき、掉挙なき、横柄なき、軽躁なき、饒舌なき、言葉の散在なき者たち、根において門が護られ、
食物に適量を知り、覚醒を実践した、沙門性に願望ある者たち、学びに深い敬意あり、贅沢なく、放漫なく、堕落に荷担せず、独居に先行し、
精進に励み、念の現前した、正知で定あり、心が一境で、智慧ある非ろうあ者たち。彼らはサーリプッタ尊者のこの法理を聞いて、語と意により、まるで飲み、まるで食べるようだ。
『友よ、同梵行者たちを不善から起き上がらせて善に確立させるのは、じつに善きかな』」と。
といってかの偉大な双竜はお互いに善く語られたことに共に随喜したという。
Evaṃ me sutaṃ .
ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme.
Tatra kho āyasmā sāriputto bhikkhū āmantesi .
‘‘āvuso, bhikkhave’’ti.
‘‘Āvuso’’ti kho te bhikkhū āyasmato sāriputtassa paccassosuṃ.
Āyasmā sāriputto etadavoca .
‘‘Cattārome, āvuso, puggalā santo saṃvijjamānā lokasmiṃ.
Katame cattāro?
Idhāvuso, ekacco puggalo sāṅgaṇova samāno ‘atthi me ajjhattaṃ aṅgaṇa’nti yathābhūtaṃ nappajānāti.
Idha panāvuso, ekacco puggalo sāṅgaṇova samāno ‘atthi me ajjhattaṃ aṅgaṇa’nti yathābhūtaṃ pajānāti.
Idhāvuso, ekacco puggalo anaṅgaṇova samāno ‘natthi me ajjhattaṃ aṅgaṇa’nti yathābhūtaṃ nappajānāti.
Idha panāvuso, ekacco puggalo anaṅgaṇova samāno ‘natthi me ajjhattaṃ aṅgaṇa’nti yathābhūtaṃ pajānāti.
Tatrāvuso, yvāyaṃ puggalo sāṅgaṇova samāno ‘atthi me ajjhattaṃ aṅgaṇa’nti yathābhūtaṃ nappajānāti, ayaṃ imesaṃ dvinnaṃ puggalānaṃ sāṅgaṇānaṃyeva sataṃ hīnapuriso akkhāyati.
Tatrāvuso, yvāyaṃ puggalo sāṅgaṇova samāno ‘atthi me ajjhattaṃ aṅgaṇa’nti yathābhūtaṃ pajānāti, ayaṃ imesaṃ dvinnaṃ puggalānaṃ sāṅgaṇānaṃyeva sataṃ seṭṭhapuriso akkhāyati.
Tatrāvuso, yvāyaṃ puggalo anaṅgaṇova samāno ‘natthi me ajjhattaṃ aṅgaṇa’nti yathābhūtaṃ nappajānāti, ayaṃ imesaṃ dvinnaṃ puggalānaṃ anaṅgaṇānaṃyeva sataṃ hīnapuriso akkhāyati.
Tatrāvuso, yvāyaṃ puggalo anaṅgaṇova samāno ‘natthi me ajjhattaṃ aṅgaṇa’nti yathābhūtaṃ pajānāti, ayaṃ imesaṃ dvinnaṃ puggalānaṃ anaṅgaṇānaṃyeva sataṃ seṭṭhapuriso akkhāyatī’’ti.
Evaṃ vutte, āyasmā mahāmoggallāno āyasmantaṃ sāriputtaṃ etadavoca .
‘‘Ko nu kho, āvuso sāriputta, hetu ko paccayo yenimesaṃ dvinnaṃ puggalānaṃ sāṅgaṇānaṃyeva sataṃ eko hīnapuriso akkhāyati, eko seṭṭhapuriso akkhāyati?
Ko panāvuso sāriputta, hetu ko paccayo yenimesaṃ dvinnaṃ puggalānaṃ anaṅgaṇānaṃyeva sataṃ eko hīnapuriso akkhāyati, eko seṭṭhapuriso akkhāyatī’’ti?
‘‘Tatrāvuso, yvāyaṃ puggalo sāṅgaṇova samāno ‘atthi me ajjhattaṃ aṅgaṇa’nti yathābhūtaṃ nappajānāti, tassetaṃ pāṭikaṅkhaṃ .
na chandaṃ janessati na vāyamissati na vīriyaṃ ārabhissati tassaṅgaṇassa pahānāya;
so sarāgo sadoso samoho sāṅgaṇo saṃkiliṭṭhacitto kālaṃ karissati.
Seyyathāpi, āvuso, kaṃsapāti ābhatā āpaṇā vā kammārakulā vā rajena ca malena ca pariyonaddhā.
Tamenaṃ sāmikā na ceva paribhuñjeyyuṃ na ca pariyodapeyyuṃ [pariyodāpeyyuṃ (?)], rajāpathe ca naṃ nikkhipeyyuṃ.
Evañhi sā, āvuso, kaṃsapāti aparena samayena saṃkiliṭṭhatarā assa malaggahitā’’ti?
‘‘Evamāvuso’’ti.
‘‘Evameva kho, āvuso, yvāyaṃ puggalo sāṅgaṇova samāno ‘atthi me ajjhattaṃ aṅgaṇa’nti yathābhūtaṃ nappajānāti, tassetaṃ pāṭikaṅkhaṃ .
na chandaṃ janessati na vāyamissati na vīriyaṃ ārabhissati tassaṅgaṇassa pahānāya;
so sarāgo sadoso samoho sāṅgaṇo saṃkiliṭṭhacitto kālaṃ karissati.
‘‘Tatrāvuso, yvāyaṃ puggalo sāṅgaṇova samāno ‘atthi me ajjhattaṃ aṅgaṇa’nti yathābhūtaṃ pajānāti, tassetaṃ pāṭikaṅkhaṃ .
chandaṃ janessati vāyamissati vīriyaṃ ārabhissati tassaṅgaṇassa pahānāya;
so arāgo adoso amoho anaṅgaṇo asaṃkiliṭṭhacitto kālaṃ karissati.
Seyyathāpi, āvuso, kaṃsapāti ābhatā āpaṇā vā kammārakulā vā rajena ca malena ca pariyonaddhā.
Tamenaṃ sāmikā paribhuñjeyyuñceva pariyodapeyyuñca, na ca naṃ rajāpathe nikkhipeyyuṃ.
Evañhi sā, āvuso, kaṃsapāti aparena samayena parisuddhatarā assa pariyodātā’’ti?
‘‘Evamāvuso’’ti.
‘‘Evameva kho, āvuso, yvāyaṃ puggalo sāṅgaṇova samāno ‘atthi me ajjhattaṃ aṅgaṇa’nti yathābhūtaṃ pajānāti, tassetaṃ pāṭikaṅkhaṃ .
chandaṃ janessati vāyamissati vīriyaṃ ārabhissati tassaṅgaṇassa pahānāya;
so arāgo adoso amoho anaṅgaṇo asaṃkiliṭṭhacitto kālaṃ karissati.
‘‘Tatrāvuso, yvāyaṃ puggalo anaṅgaṇova samāno ‘natthi me ajjhattaṃ aṅgaṇa’nti yathābhūtaṃ nappajānāti, tassetaṃ pāṭikaṅkhaṃ .
subhanimittaṃ manasi karissati, tassa subhanimittassa manasikārā rāgo cittaṃ anuddhaṃsessati;
so sarāgo sadoso samoho sāṅgaṇo saṃkiliṭṭhacitto kālaṃ karissati.
Seyyathāpi, āvuso, kaṃsapāti ābhatā āpaṇā vā kammārakulā vā parisuddhā pariyodātā.
Tamenaṃ sāmikā na ceva paribhuñjeyyuṃ na ca pariyodapeyyuṃ, rajāpathe ca naṃ nikkhipeyyuṃ.
Evañhi sā, āvuso, kaṃsapāti aparena samayena saṃkiliṭṭhatarā assa malaggahitā’’ti?
‘‘Evamāvuso’’ti.
‘‘Evameva kho, āvuso, yvāyaṃ puggalo anaṅgaṇova samāno ‘natthi me ajjhattaṃ aṅgaṇa’nti yathābhūtaṃ nappajānāti, tassetaṃ pāṭikaṅkhaṃ .
subhanimittaṃ manasi karissati, tassa subhanimittassa manasikārā rāgo cittaṃ anuddhaṃsessati;
so sarāgo sadoso samoho sāṅgaṇo saṃkiliṭṭhacittokālaṃkarissati.
‘‘Tatrāvuso, yvāyaṃ puggalo anaṅgaṇova samāno ‘natthi me ajjhattaṃ aṅgaṇa’nti yathābhūtaṃ pajānāti, tassetaṃ pāṭikaṅkhaṃ .
subhanimittaṃ na manasi karissati, tassa subhanimittassa amanasikārā rāgo cittaṃ nānuddhaṃsessati;
so arāgo adoso amoho anaṅgaṇo asaṃkiliṭṭhacitto kālaṃ karissati.
Seyyathāpi, āvuso, kaṃsapāti ābhatā āpaṇā vā kammārakulā vā parisuddhā pariyodātā.
Tamenaṃ sāmikā paribhuñjeyyuñceva pariyodapeyyuñca, na ca naṃ rajāpathe nikkhipeyyuṃ.
Evañhi sā, āvuso, kaṃsapāti aparena samayena parisuddhatarā assa pariyodātā’’ti?
‘‘Evamāvuso’’ti.
‘‘Evameva kho, āvuso, yvāyaṃ puggalo anaṅgaṇova samāno ‘natthi me ajjhattaṃ aṅgaṇa’nti yathābhūtaṃ pajānāti, tassetaṃ pāṭikaṅkhaṃ .
subhanimittaṃ na manasi karissati, tassa subhanimittassa amanasikārā rāgo cittaṃ nānuddhaṃsessati;
so arāgo adoso amoho anaṅgaṇo asaṃkiliṭṭhacitto kālaṃ karissati.
‘‘Ayaṃ kho, āvuso moggallāna, hetu ayaṃ paccayo yenimesaṃ dvinnaṃ puggalānaṃ sāṅgaṇānaṃyeva sataṃ eko hīnapuriso akkhāyati, eko seṭṭhapuriso akkhāyati.
Ayaṃ panāvuso moggallāna, hetu ayaṃ paccayo yenimesaṃ dvinnaṃ puggalānaṃ anaṅgaṇānaṃyeva sataṃ eko hīnapuriso akkhāyati, eko seṭṭhapuriso akkhāyatī’’ti.
‘‘Aṅgaṇaṃ aṅgaṇanti, āvuso, vuccati.
Kissa nu kho etaṃ, āvuso, adhivacanaṃ yadidaṃ aṅgaṇa’’nti?
‘‘Pāpakānaṃ kho etaṃ, āvuso, akusalānaṃ icchāvacarānaṃ adhivacanaṃ, yadidaṃ aṅgaṇa’’nti.
‘‘Ṭhānaṃ kho panetaṃ, āvuso, vijjati yaṃ idhekaccassa bhikkhuno evaṃ icchā uppajjeyya .
‘āpattiñca vata āpanno assaṃ, na ca maṃ bhikkhū jāneyyuṃ āpattiṃ āpanno’ti.
Ṭhānaṃ kho panetaṃ, āvuso, vijjati yaṃ taṃ bhikkhuṃ bhikkhū jāneyyuṃ .
‘āpattiṃ āpanno’ti.
‘Jānanti maṃ bhikkhū āpattiṃ āpanno’ti .
iti so kupito hoti appatīto.
Yo ceva kho, āvuso, kopo yo ca appaccayo .
ubhayametaṃ aṅgaṇaṃ.
‘‘Ṭhānaṃ kho panetaṃ, āvuso, vijjati yaṃ idhekaccassa bhikkhuno evaṃ icchā uppajjeyya .
‘āpattiñca vata āpanno assaṃ, anuraho maṃ bhikkhū codeyyuṃ, no saṅghamajjhe’ti.
Ṭhānaṃ kho panetaṃ, āvuso, vijjati yaṃ taṃ bhikkhuṃ bhikkhū saṅghamajjhe codeyyuṃ, no anuraho.
‘Saṅghamajjhe maṃ bhikkhū codenti, no anuraho’ti .
iti so kupito hoti appatīto.
Yo ceva kho, āvuso, kopo yo ca appaccayo .
ubhayametaṃ aṅgaṇaṃ.
‘‘Ṭhānaṃ kho panetaṃ, āvuso, vijjati yaṃ idhekaccassa bhikkhuno evaṃ icchā uppajjeyya .
‘āpattiñca vata āpanno assaṃ, sappaṭipuggalo maṃ codeyya, no appaṭipuggalo’ti.
Ṭhānaṃ kho panetaṃ, āvuso, vijjati yaṃ taṃ bhikkhuṃ appaṭipuggalo codeyya, no sappaṭipuggalo.
‘Appaṭipuggalo maṃ codeti, no sappaṭipuggalo’ti .
iti so kupito hoti appatīto.
Yo ceva kho, āvuso, kopo yo ca appaccayo .
ubhayametaṃ aṅgaṇaṃ.
‘‘Ṭhānaṃ kho panetaṃ, āvuso, vijjati yaṃ idhekaccassa bhikkhuno evaṃ icchā uppajjeyya .
‘aho vata mameva satthā paṭipucchitvā paṭipucchitvā bhikkhūnaṃ dhammaṃ deseyya, na aññaṃ bhikkhuṃ satthā paṭipucchitvā paṭipucchitvā bhikkhūnaṃ dhammaṃ deseyyā’ti.
Ṭhānaṃ kho panetaṃ, āvuso, vijjati yaṃ aññaṃ bhikkhuṃ satthā paṭipucchitvā paṭipucchitvā bhikkhūnaṃ dhammaṃ deseyya, na taṃ bhikkhuṃ satthā paṭipucchitvā paṭipucchitvā bhikkhūnaṃ dhammaṃ deseyya.
‘Aññaṃ bhikkhuṃ satthā paṭipucchitvā paṭipucchitvā bhikkhūnaṃ dhammaṃ deseti, na maṃ satthā paṭipucchitvā paṭipucchitvā bhikkhūnaṃ dhammaṃ desetī’ti .
iti so kupito hoti appatīto.
Yo ceva kho, āvuso, kopo yo ca appaccayo .
ubhayametaṃ aṅgaṇaṃ.
‘‘Ṭhānaṃ kho panetaṃ, āvuso, vijjati yaṃ idhekaccassa bhikkhuno evaṃ icchā uppajjeyya .
‘aho vata mameva bhikkhū purakkhatvā purakkhatvā gāmaṃ bhattāya paviseyyuṃ, na aññaṃ bhikkhuṃ bhikkhū purakkhatvā purakkhatvā gāmaṃ bhattāya paviseyyu’nti.
Ṭhānaṃ kho panetaṃ, āvuso, vijjati yaṃ aññaṃ bhikkhuṃ bhikkhū purakkhatvā purakkhatvā gāmaṃ bhattāya paviseyyuṃ, na taṃ bhikkhuṃ bhikkhū purakkhatvā purakkhatvā gāmaṃ bhattāya paviseyyuṃ.
‘Aññaṃ bhikkhuṃ bhikkhū purakkhatvā purakkhatvā gāmaṃ bhattāya pavisanti, na maṃ bhikkhū purakkhatvā purakkhatvā gāmaṃ bhattāya pavisantī’ti .
iti so kupito hoti appatīto.
Yo ceva kho, āvuso, kopo yo ca appaccayo .
ubhayametaṃ aṅgaṇaṃ.
‘‘Ṭhānaṃ kho panetaṃ, āvuso, vijjati yaṃ idhekaccassa bhikkhuno evaṃ icchā uppajjeyya .
‘aho vata ahameva labheyyaṃ bhattagge aggāsanaṃ aggodakaṃ aggapiṇḍaṃ, na añño bhikkhu labheyya bhattagge aggāsanaṃ aggodakaṃ aggapiṇḍa’nti.
Ṭhānaṃ kho panetaṃ, āvuso, vijjati yaṃ añño bhikkhu labheyya bhattagge aggāsanaṃ aggodakaṃ aggapiṇḍaṃ, na so bhikkhu labheyya bhattagge aggāsanaṃ aggodakaṃ aggapiṇḍaṃ.
‘Añño bhikkhu labhati bhattagge aggāsanaṃ aggodakaṃ aggapiṇḍaṃ, nāhaṃ labhāmi bhattagge aggāsanaṃ aggodakaṃ aggapiṇḍa’nti .
iti so kupito hoti appatīto.
Yo ceva kho, āvuso, kopo yo ca appaccayo .
ubhayametaṃ aṅgaṇaṃ.
‘‘Ṭhānaṃ kho panetaṃ, āvuso, vijjati yaṃ idhekaccassa bhikkhuno evaṃ icchā uppajjeyya .
‘aho vata ahameva bhattagge bhuttāvī anumodeyyaṃ, na añño bhikkhu bhattagge bhuttāvī anumodeyyā’ti.
Ṭhānaṃ kho panetaṃ, āvuso, vijjati yaṃ añño bhikkhu bhattagge bhuttāvī anumodeyya, na so bhikkhu bhattagge bhuttāvī anumodeyya.
‘Añño bhikkhu bhattagge bhuttāvī anumodati, nāhaṃ bhattagge bhuttāvī anumodāmī’ti .
iti so kupito hoti appatīto.
Yo ceva kho, āvuso, kopo yo ca appaccayo .
ubhayametaṃ aṅgaṇaṃ.
‘‘Ṭhānaṃ kho panetaṃ, āvuso, vijjati yaṃ idhekaccassa bhikkhuno evaṃ icchā uppajjeyya .
‘aho vata ahameva ārāmagatānaṃ bhikkhūnaṃ dhammaṃ deseyyaṃ, na añño bhikkhu ārāmagatānaṃ bhikkhūnaṃ dhammaṃ deseyyā’ti.
Ṭhānaṃ kho panetaṃ, āvuso, vijjati yaṃ añño bhikkhu ārāmagatānaṃ bhikkhūnaṃ dhammaṃ deseyya, na so bhikkhu ārāmagatānaṃ bhikkhūnaṃ dhammaṃ deseyya.
‘Añño bhikkhu ārāmagatānaṃ bhikkhūnaṃ dhammaṃ deseti, nāhaṃ ārāmagatānaṃ bhikkhūnaṃ dhammaṃ desemī’ti .
iti so kupito hoti appatīto.
Yo ceva kho, āvuso, kopo yo ca appaccayo .
ubhayametaṃ aṅgaṇaṃ.
‘‘Ṭhānaṃ kho panetaṃ, āvuso, vijjati yaṃ idhekaccassa bhikkhuno evaṃ icchā uppajjeyya .
‘aho vata ahameva ārāmagatānaṃ bhikkhunīnaṃ dhammaṃ deseyyaṃ…pe…
upāsakānaṃ dhammaṃ deseyyaṃ…pe…
upāsikānaṃ dhammaṃ deseyyaṃ, na añño bhikkhu ārāmagatānaṃ upāsikānaṃ dhammaṃ deseyyā’ti.
Ṭhānaṃ kho panetaṃ, āvuso, vijjati yaṃ añño bhikkhu ārāmagatānaṃ upāsikānaṃ dhammaṃ deseyya, na so bhikkhu ārāmagatānaṃ upāsikānaṃ dhammaṃ deseyya.
‘Añño bhikkhu ārāmagatānaṃ upāsikānaṃ dhammaṃ deseti, nāhaṃ ārāmagatānaṃ upāsikānaṃ dhammaṃ desemī’ti .
iti so kupito hoti appatīto.
Yo ceva kho, āvuso, kopo yo ca appaccayo .
ubhayametaṃ aṅgaṇaṃ.
‘‘Ṭhānaṃ kho panetaṃ, āvuso, vijjati yaṃ idhekaccassa bhikkhuno evaṃ icchā uppajjeyya .
‘aho vata mameva bhikkhū sakkareyyuṃ garuṃ kareyyuṃ [garukareyyuṃ (sī. syā. pī.)] māneyyuṃ pūjeyyuṃ, na aññaṃ bhikkhuṃ bhikkhū sakkareyyuṃ garuṃ kareyyuṃ māneyyuṃ pūjeyyu’nti.
Ṭhānaṃ kho panetaṃ, āvuso, vijjati yaṃ aññaṃ bhikkhuṃ bhikkhū sakkareyyuṃ garuṃ kareyyuṃ māneyyuṃ pūjeyyuṃ, na taṃ bhikkhuṃ bhikkhū sakkareyyuṃ garuṃ kareyyuṃ māneyyuṃ pūjeyyuṃ.
‘Aññaṃ bhikkhuṃ bhikkhū sakkaronti garuṃ karonti mānenti pūjenti, na maṃ bhikkhū sakkaronti garuṃ karonti mānenti pūjentī’ti .
iti so kupito hoti appatīto.
Yo ceva kho, āvuso, kopo yo ca appaccayo .
ubhayametaṃ aṅgaṇaṃ.
‘‘Ṭhānaṃ kho panetaṃ, āvuso, vijjati yaṃ idhekaccassa bhikkhuno evaṃ icchā uppajjeyya .
‘aho vata mameva bhikkhuniyo…pe…
upāsakā…pe…
upāsikā sakkareyyuṃ garuṃ kareyyuṃ māneyyuṃ pūjeyyuṃ, na aññaṃ bhikkhuṃ upāsikā sakkareyyuṃ garuṃ kareyyuṃ māneyyuṃ pūjeyyu’nti.
Ṭhānaṃ kho panetaṃ, āvuso, vijjati yaṃ aññaṃ bhikkhuṃ upāsikā sakkareyyuṃ garuṃ kareyyuṃ māneyyuṃ pūjeyyuṃ, na taṃ bhikkhuṃ upāsikā sakkareyyuṃ garuṃ kareyyuṃ māneyyuṃ pūjeyyuṃ.
‘Aññaṃ bhikkhuṃ upāsikā sakkaronti garuṃ karonti mānenti pūjenti, na maṃ upāsikā sakkaronti garuṃ karonti mānenti pūjentī’ti .
iti so kupito hoti appatīto.
Yo ceva kho, āvuso, kopo yo ca appaccayo .
ubhayametaṃ aṅgaṇaṃ.
‘‘Ṭhānaṃ kho panetaṃ, āvuso, vijjati yaṃ idhekaccassa bhikkhuno evaṃ icchā uppajjeyya .
‘aho vata ahameva lābhī assaṃ paṇītānaṃ cīvarānaṃ, na añño bhikkhu lābhī assa paṇītānaṃ cīvarāna’nti.
Ṭhānaṃ kho panetaṃ, āvuso, vijjati yaṃ añño bhikkhu lābhī assa paṇītānaṃ cīvarānaṃ, na so bhikkhu lābhī assa paṇītānaṃ cīvarānaṃ.
‘Añño bhikkhu lābhī [lābhī assa (ka.)] paṇītānaṃ cīvarānaṃ, nāhaṃ lābhī [lābhī assaṃ (ka.)] paṇītānaṃ cīvarāna’nti .
iti so kupito hoti appatīto.
Yo ceva kho, āvuso, kopo yo ca appaccayo .
ubhayametaṃ aṅgaṇaṃ.
‘‘Ṭhānaṃ kho panetaṃ, āvuso, vijjati yaṃ idhekaccassa bhikkhuno evaṃ icchā uppajjeyya .
‘aho vata ahameva lābhī assaṃ paṇītānaṃ piṇḍapātānaṃ…pe…
paṇītānaṃ senāsanānaṃ…pe…
paṇītānaṃ gilānappaccayabhesajjaparikkhārānaṃ, na añño bhikkhu lābhī assa paṇītānaṃ gilānappaccayabhesajjaparikkhārāna’nti.
Ṭhānaṃ kho panetaṃ, āvuso, vijjati yaṃ añño bhikkhu lābhī assa paṇītānaṃ gilānappaccayabhesajjaparikkhārānaṃ, na so bhikkhu lābhī assa paṇītānaṃ gilānappaccayabhesajjaparikkhārānaṃ.
‘Añño bhikkhu lābhī [lābhī assa (ka.)] paṇītānaṃ gilānappaccayabhesajjaparikkhārānaṃ, nāhaṃ lābhī [lābhī assaṃ (ka.)] paṇītānaṃ gilānappaccayabhesajjaparikkhārāna’nti .
iti so kupito hoti appatīto.
Yo ceva kho, āvuso, kopo yo ca appaccayo .
ubhayametaṃ aṅgaṇaṃ.
‘‘Imesaṃ kho etaṃ, āvuso, pāpakānaṃ akusalānaṃ icchāvacarānaṃ adhivacanaṃ, yadidaṃ aṅgaṇa’’nti.
‘‘Yassa kassaci, āvuso, bhikkhuno ime pāpakā akusalā icchāvacarā appahīnā dissanti ceva sūyanti ca,
kiñcāpi so hoti āraññiko pantasenāsano piṇḍapātiko sapadānacārī paṃsukūliko lūkhacīvaradharo, atha kho naṃ sabrahmacārī na ceva sakkaronti na garuṃ karonti na mānenti na pūjenti.
Taṃ kissa hetu?
Te hi tassa āyasmato pāpakā akusalā icchāvacarā appahīnā dissanti ceva sūyanti ca.
Seyyathāpi, āvuso, kaṃsapāti ābhatā āpaṇā vā kammārakulā vā parisuddhā pariyodātā.
Tamenaṃ sāmikā ahikuṇapaṃ vā kukkurakuṇapaṃ vā manussakuṇapaṃ vā racayitvā aññissā kaṃsapātiyā paṭikujjitvā antarāpaṇaṃ paṭipajjeyyuṃ.
Tamenaṃ jano disvā evaṃ vadeyya .
‘ambho, kimevidaṃ harīyati jaññajaññaṃ viyā’ti?
Tamenaṃ uṭṭhahitvā apāpuritvā [avāpuritvā (sī.)] olokeyya.
Tassa sahadassanena amanāpatā ca saṇṭhaheyya, pāṭikulyatā [paṭikūlatā (ka.), pāṭikūlyatā (syā.)] ca saṇṭhaheyya, jegucchatā ca [jegucchitā ca (pī. ka.)] saṇṭhaheyya;
jighacchitānampi na bhottukamyatā assa, pageva suhitānaṃ.
Evameva kho, āvuso, yassa kassaci bhikkhuno ime pāpakā akusalā icchāvacarā appahīnā dissanti ceva sūyanti ca, kiñcāpi so hoti āraññiko pantasenāsano piṇḍapātiko sapadānacārī paṃsukūliko lūkhacīvaradharo,
atha kho naṃ sabrahmacārī na ceva sakkaronti na garuṃ karonti na mānenti na pūjenti.
Taṃ kissa hetu?
Te hi tassa āyasmato pāpakā akusalā icchāvacarā appahīnā dissanti ceva sūyanti ca.
‘‘Yassa kassaci, āvuso, bhikkhuno ime pāpakā akusalā icchāvacarā pahīnā dissanti ceva sūyanti ca, kiñcāpi so hoti gāmantavihārī nemantaniko gahapaticīvaradharo, atha kho naṃ sabrahmacārī sakkaronti garuṃ karonti mānenti pūjenti.
Taṃ kissa hetu?
Te hi tassa āyasmato pāpakā akusalā icchāvacarā pahīnā dissanti ceva sūyanti ca.
Seyyathāpi, āvuso, kaṃsapāti ābhatā āpaṇā vā kammārakulā vā parisuddhā pariyodātā.
Tamenaṃ sāmikā sālīnaṃ odanaṃ vicitakāḷakaṃ [vicinitakāḷakaṃ (ka.)] anekasūpaṃ anekabyañjanaṃ racayitvā aññissā kaṃsapātiyā paṭikujjitvā antarāpaṇaṃ paṭipajjeyyuṃ.
Tamenaṃ jano disvā evaṃ vadeyya .
‘ambho, kimevidaṃ harīyati jaññajaññaṃ viyā’ti?
Tamenaṃ uṭṭhahitvā apāpuritvā olokeyya.
Tassa saha dassanena manāpatā ca saṇṭhaheyya, appāṭikulyatā ca saṇṭhaheyya, ajegucchatā ca saṇṭhaheyya;
suhitānampi bhottukamyatā assa, pageva jighacchitānaṃ.
Evameva kho, āvuso, yassa kassaci bhikkhuno ime pāpakā akusalā icchāvacarā pahīnā dissanti ceva sūyanti ca, kiñcāpi so hoti gāmantavihārī nemantaniko gahapaticīvaradharo, atha kho naṃ sabrahmacārī sakkaronti garuṃ karonti mānenti pūjenti.
Taṃ kissa hetu?
Te hi tassa āyasmato pāpakā akusalā icchāvacarā pahīnā dissanti ceva sūyanti cā’’ti.
Evaṃ vutte, āyasmā mahāmoggallāno āyasmantaṃ sāriputtaṃ etadavoca .
‘‘upamā maṃ, āvuso sāriputta, paṭibhātī’’ti.
‘‘Paṭibhātu taṃ, āvuso moggallānā’’ti.
‘‘Ekamidāhaṃ, āvuso, samayaṃ rājagahe viharāmi giribbaje.
Atha khvāhaṃ, āvuso, pubbaṇhasamayaṃ nivāsetvā pattacīvaramādāya rājagahaṃ piṇḍāya pāvisiṃ.
Tena kho pana samayena samīti yānakāraputto rathassa nemiṃ tacchati.
Tamenaṃ paṇḍuputto ājīvako purāṇayānakāraputto paccupaṭṭhito hoti.
Atha kho, āvuso, paṇḍuputtassa ājīvakassa purāṇayānakāraputtassa evaṃ cetaso parivitakko udapādi .
‘aho vatāyaṃ samīti yānakāraputto imissā nemiyā imañca vaṅkaṃ imañca jimhaṃ imañca dosaṃ taccheyya, evāyaṃ nemi apagatavaṅkā apagatajimhā apagatadosā suddhā assa [suddhāssa (sī. pī.), suddhā (ka.)] sāre patiṭṭhitā’ti.
Yathā yathā kho, āvuso, paṇḍuputtassa ājīvakassa purāṇayānakāraputtassa cetaso parivitakko hoti, tathā tathā samīti yānakāraputto tassā nemiyā tañca vaṅkaṃ tañca jimhaṃ tañca dosaṃ tacchati.
Atha kho, āvuso, paṇḍuputto ājīvako purāṇayānakāraputto attamano attamanavācaṃ nicchāresi .
‘hadayā hadayaṃ maññe aññāya tacchatī’ti.
‘‘Evameva kho, āvuso, ye te puggalā assaddhā, jīvikatthā na saddhā agārasmā anagāriyaṃ pabbajitā,
saṭhā māyāvino ketabino [keṭubhino (bahūsu)] uddhatā unnaḷā capalā mukharā vikiṇṇavācā, indriyesu aguttadvārā, bhojane amattaññuno, jāgariyaṃ ananuyuttā, sāmaññe anapekkhavanto,
sikkhāya na tibbagāravā, bāhulikā sāthalikā, okkamane pubbaṅgamā, paviveke nikkhittadhurā, kusītā hīnavīriyā muṭṭhassatī asampajānā asamāhitā vibbhantacittā duppaññā eḷamūgā,
tesaṃ āyasmā sāriputto iminā dhammapariyāyena hadayā hadayaṃ maññe aññāya tacchati.
‘‘Ye pana te kulaputtā saddhā agārasmā anagāriyaṃ pabbajitā, asaṭhā amāyāvino aketabino anuddhatā anunnaḷā acapalā amukharā avikiṇṇavācā, indriyesu guttadvārā, bhojane mattaññuno, jāgariyaṃ anuyuttā, sāmaññe apekkhavanto,
sikkhāya tibbagāravā, na bāhulikā na sāthalikā, okkamane nikkhittadhurā, paviveke pubbaṅgamā, āraddhavīriyā pahitattā upaṭṭhitassatī sampajānā samāhitā ekaggacittā paññavanto aneḷamūgā,
te āyasmato sāriputtassa imaṃ dhammapariyāyaṃ sutvā pivanti maññe, ghasanti maññe vacasā ceva manasā ca .
‘sādhu vata, bho, sabrahmacārī akusalā vuṭṭhāpetvā kusale patiṭṭhāpetī’ti.
Seyyathāpi, āvuso, itthī vā puriso vā daharo yuvā maṇḍanakajātiko sīsaṃnhāto uppalamālaṃ vā vassikamālaṃ vā atimuttakamālaṃ [adhimuttakamālaṃ (syā.)] vā labhitvā ubhohi hatthehi paṭiggahetvā uttamaṅge sirasmiṃ patiṭṭhapeyya,
evameva kho, āvuso, ye te kulaputtā saddhā agārasmā anagāriyaṃ pabbajitā, asaṭhā amāyāvino aketabino anuddhatā anunnaḷā acapalā amukharā avikiṇṇavācā, indriyesu guttadvārā,
bhojane mattaññuno, jāgariyaṃ anuyuttā, sāmaññe apekkhavanto, sikkhāya tibbagāravā, na bāhulikā na sāthalikā, okkamane nikkhittadhurā, paviveke pubbaṅgamā,
āraddhavīriyā pahitattā upaṭṭhitassatī sampajānā samāhitā ekaggacittā paññavanto aneḷamūgā, te āyasmato sāriputtassa imaṃ dhammapariyāyaṃ sutvā pivanti maññe, ghasanti maññe vacasā ceva manasā ca .
‘sādhu vata, bho, sabrahmacārī akusalā vuṭṭhāpetvā kusale patiṭṭhāpetī’ti.
Itiha te ubho mahānāgā aññamaññassa subhāsitaṃ samanumodiṃsū’’ti.
