mn51(3) 『腱達勒葛経(3)』 かんだろかきょう、 Kandarakasutta、カンダラカ・スッタ)
「それでは比丘たちよ、いかなる者が自己への苦行者ともならず、自己を苦しめる実践にも従事せず、他者への苦行者ともならず、他者を苦しめる実践にも従事しない者、そして彼は自己への苦行者でなく、他者への苦行者でなく、現法において飢渇なき者、鎮火された者、冷静となった者、楽を体験する者となり、自ら梵となって住するのか?
ここに比丘たちよ、世間に阿羅漢、正等覚者、明行足、善逝、世間解、無上の調御丈夫、神々と人間の師、仏陀、世尊が生じた。
彼は神・魔・梵天を含む生命に、沙門・婆羅門・王を含む人々に、自ら証知して実証して知らせる。
彼は、はじめ善く中間も善く結末も善い、意味と表現をそなえた法を説き、完全に円満で遍浄な梵行を明らかにする。
その法を、居士、居士の子、あるいはどこかの良家に再生した者が聞く。
彼はその法を聞いて如来に信を獲得する。
彼は、その信の獲得を具えて、このように熟慮する -
『家に住むことは煩わしい塵垢の路。出家は野外である。
俗屋に暮らしながら磨かれたほら貝のように完全に円満な、完全に遍浄な梵行をなすことは容易ではない。
私は髪、ひげを剃り渋色の衣をまとって、俗家から家なき者へと出家してはどうか』と。
その後、彼はわずかな財産を断じ、あるいは大きな財産を断じ、わずかな親族の輪を断じ、あるいは大きな親族の輪を断じ、髪、ひげを剃り渋色の衣をまとって、俗家から家なき者へと出家する。
そのように出家者となった彼は、比丘たちの学び・生活法に到達し、殺生を断じ、殺生から離れた者になり、棒を置き、刀を置き、恥ありて、哀れみに至り、一切の生けるものへ利益し憐れむ者として住する。
盗みを捨て去って盗みから離れた者、与えられたもの(だけ)をとる者、与えられたものを予期する者となり、不盗により浄らかな者として、自ら住する。
非梵行を捨て去って、梵行者、淫欲・世俗法から離れた遠離行者となる。
虚偽語を捨て去って、虚偽語から離れた者、真実を語る者、真実に従う者、確固たる者、信頼できる者、世間への偽りの言葉なき者となる。
両舌語を捨て去って両舌語から離れた者である。この者たちの分裂のため、ここより聞いてそちらに告げる者にならず、あるいはその者たちの分裂のため、そちらから聞いてこちらへ告げる者ではない。
そのように分裂した者たちの調停者、調和した者たちの助長者、和合を喜び、和合を愉しみ、和合させる言葉を語る者となる。
粗悪語を捨て去って粗悪語から離れた者となる。およそ、その言葉が欠陥なく、耳を楽しませ、愛情があり、心に響く、上品な、多くの人々が愛する、多くの人々が好む。そのような言葉を語る者になる。
綺語を捨て去って綺語から離れた者となる。適時に語り、事実を語り、意義を語り、法を語り、律を語り、適切な時に理由ある、限度ある、利益のある、貯蔵された言葉を説く者である。
彼は草木の破壊から離れた者となり、非時食を離れ夜食を止めた一食者となる。
踊り・歌・音楽・催しを見ることから離れた者となる。
花飾り・香・塗油の保持、飾り・装飾品ごとから離れた者となる。
豪華な寝具・大きな寝具から離れた者となる。
金銀の受け取りから離れた者となる。
生の穀物の受け取りから離れた者となる。
生肉の受け取りから離れた者となる。
女性や童女の受け取りから離れた者となる。
奴隷や女奴隷の受け取りから離れた者となる。
山羊や羊の受け取りから離れた者となる。
鶏や豚の受け取りから離れた者となる。
象・牛・馬・騾馬の受け取りから離れた者となる。
田畑・土地の受け取りから離れた者となる。
使いや使者に行く従事から離れた者となる。
売買から離れた者となる。
秤詐欺・青銅詐欺・尺度詐欺から離れた者となる。
賄賂・だまし・欺瞞・邪曲から離れた者となる。
切断・処刑・拘束・待ち伏せ・掠奪・強要から離れた者となる。
彼は身を衣で保ち、腹を鉢食で保ち満足する。
彼はどこへ出発するにしろ、(衣と鉢を)受持しただけで出発する。
まるで翼ある鳥がどこへ飛ぶときでも、その翼という荷だけが飛ぶように。
まさにそのように、比丘は身を衣で保ち、腹を鉢食で保ち満足する。
彼はどこへ立ち去るときでも、(衣と鉢を)受持しただけで出発する。
彼はこの聖なる戒蘊を具えて、内に罪なき幸福を体験する。
彼は眼で色を見ても、特相をつかまず随相をつかまなくなる。
眼根が防護されずに住する者に、羨望・憂・悪しき・不善諸法が流れ込むというこの理由により、彼はその防護のため行道し、眼根を守り、眼根の防護に至る。
耳で声を聞いても、 … 中略 …
鼻でにおいを嗅いでも、 … 中略 …
舌で味を味わっても、 … 中略 …
身により接触に触れても、 … 中略 …
意で法を識っても、特相をつかまず随相をつかまない。
意根が防護されずに住する者に、羨望・憂・悪しき不善諸法が流れ込むというこの理由により、彼はその防護のため行道し、意根を守り、意根の防護に至る。
彼はこの聖なる根の防護を具えて、内に混じり気のない幸福を体験する。
彼は前進するとき、後退するときも正知によってなし、前を見るとき、返り見るときも正知によってなし、(肢体を)縮めるとき、伸ばすときも正知によってなし、重衣・鉢・衣を運ぶときも正知によってなし、
食べるとき、飲むとき、噛むとき、味わうときも正知によってなし、大便・小便の行為のときも正知によってなし、行くとき、立つとき、座るとき、眠るとき、覚醒するとき、語るとき、沈黙のときも正知によってなす。
‘‘Katamo ca, bhikkhave, puggalo nevattantapo nāttaparitāpanānuyogamanuyutto na parantapo na paraparitāpanānuyogamanuyutto, so anattantapo aparantapo diṭṭheva dhamme nicchāto nibbuto sītībhūto sukhappaṭisaṃvedī brahmabhūtena attanā viharati?
Idha, bhikkhave, tathāgato loke uppajjati arahaṃ sammāsambuddho vijjācaraṇasampanno sugato lokavidū anuttaro purisadammasārathi satthā devamanussānaṃ buddho bhagavā.
So imaṃ lokaṃ sadevakaṃ samārakaṃ sabrahmakaṃ sassamaṇabrāhmaṇiṃ pajaṃ sadevamanussaṃ sayaṃ abhiññā sacchikatvā pavedeti.
So dhammaṃ deseti ādikalyāṇaṃ majjhekalyāṇaṃ pariyosānakalyāṇaṃ sātthaṃ sabyañjanaṃ, kevalaparipuṇṇaṃ parisuddhaṃ brahmacariyaṃ pakāseti.
Taṃ dhammaṃ suṇāti gahapati vā gahapatiputto vā aññatarasmiṃ vā kule paccājāto.
So taṃ dhammaṃ sutvā tathāgate saddhaṃ paṭilabhati.
So tena saddhāpaṭilābhena samannāgato iti paṭisañcikkhati .
‘sambādho gharāvāso rajāpatho, abbhokāso pabbajjā.
Nayidaṃ sukaraṃ agāraṃ ajjhāvasatā ekantaparipuṇṇaṃ ekantaparisuddhaṃ saṅkhalikhitaṃ brahmacariyaṃ carituṃ.
Yaṃnūnāhaṃ kesamassuṃ ohāretvā kāsāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā anagāriyaṃ pabbajeyya’nti.
So aparena samayena appaṃ vā bhogakkhandhaṃ pahāya, mahantaṃ vā bhogakkhandhaṃ pahāya, appaṃ vā ñātiparivaṭṭaṃ pahāya, mahantaṃ vā ñātiparivaṭṭaṃ pahāya, kesamassuṃ ohāretvā, kāsāyāni vatthāni acchādetvā agārasmā anagāriyaṃ pabbajati.
‘‘So evaṃ pabbajito samāno bhikkhūnaṃ sikkhāsājīvasamāpanno pāṇātipātaṃ pahāya pāṇātipātā paṭivirato hoti nihitadaṇḍo nihitasattho, lajjī dayāpanno sabbapāṇabhūtahitānukampī viharati.
Adinnādānaṃ pahāya adinnādānā paṭivirato hoti dinnādāyī dinnapāṭikaṅkhī, athenena sucibhūtena attanā viharati.
Abrahmacariyaṃ pahāya brahmacārī hoti ārācārī virato methunā gāmadhammā.
Musāvādaṃ pahāya musāvādā paṭivirato hoti saccavādī saccasandho theto paccayiko avisaṃvādako lokassa.
Pisuṇaṃ vācaṃ pahāya pisuṇāya vācāya paṭivirato hoti, ito sutvā na amutra akkhātā imesaṃ bhedāya, amutra vā sutvā na imesaṃ akkhātā amūsaṃ bhedāya .
iti bhinnānaṃ vā sandhātā sahitānaṃ vā anuppadātā samaggārāmo samaggarato samagganandī samaggakaraṇiṃ vācaṃ bhāsitā hoti.
Pharusaṃ vācaṃ pahāya pharusāya vācāya paṭivirato hoti, yā sā vācā nelā kaṇṇasukhā pemanīyā hadayaṅgamā porī bahujanakantā bahujanamanāpā tathārūpiṃ vācaṃ bhāsitā hoti.
Samphappalāpaṃ pahāya samphappalāpā paṭivirato hoti kālavādī bhūtavādī atthavādī dhammavādī vinayavādī, nidhānavatiṃ vācaṃ bhāsitā kālena sāpadesaṃ pariyantavatiṃ atthasaṃhitaṃ.
So bījagāmabhūtagāmasamārambhā paṭivirato hoti, ekabhattiko hoti rattūparato virato vikālabhojanā;
naccagītavāditavisūkadassanā paṭivirato hoti;
mālāgandhavilepanadhāraṇamaṇḍanavibhūsanaṭṭhānā paṭivirato hoti;
uccāsayanamahāsayanā paṭivirato hoti;
jātarūparajatapaṭiggahaṇā paṭivirato hoti;
āmakadhaññapaṭiggahaṇā paṭivirato hoti;
āmakamaṃsapaṭiggahaṇā paṭivirato hoti;
itthikumārikapaṭiggahaṇā paṭivirato hoti;
dāsidāsapaṭiggahaṇā paṭivirato hoti;
ajeḷakapaṭiggahaṇā paṭivirato hoti;
kukkuṭasūkarapaṭiggahaṇā paṭivirato hoti;
hatthigavassavaḷavapaṭiggahaṇā paṭivirato hoti;
khettavatthupaṭiggahaṇā paṭivirato hoti;
dūteyyapahiṇagamanānuyogā paṭivirato hoti;
kayavikkayā paṭivirato hoti;
tulākūṭakaṃsakūṭamānakūṭā paṭivirato hoti;
ukkoṭanavañcananikatisāciyogā [sāviyogā (syā. kaṃ. ka.) sāci kuṭilapariyāyo] paṭivirato hoti;
chedanavadhabandhanaviparāmosaālopasahasākārā paṭivirato hoti [passa ma. ni. 1.293 cūḷahatthipadopame].
‘‘So santuṭṭho hoti kāyaparihārikena cīvarena kucchiparihārikena piṇḍapātena.
So yena yeneva pakkamati, samādāyeva pakkamati.
Seyyathāpi nāma pakkhī sakuṇo yena yeneva ḍeti, sapattabhārova ḍeti;
evameva bhikkhu santuṭṭho hoti kāyaparihārikena cīvarena kucchiparihārikena piṇḍapātena.
So yena yeneva pakkamati, samādāyeva pakkamati.
So iminā ariyena sīlakkhandhena samannāgato ajjhattaṃ anavajjasukhaṃ paṭisaṃvedeti.
‘‘So cakkhunā rūpaṃ disvā na nimittaggāhī hoti nānubyañjanaggāhī.
Yatvādhikaraṇamenaṃ cakkhundriyaṃ asaṃvutaṃ viharantaṃ abhijjhādomanassā pāpakā akusalā dhammā anvāssaveyyuṃ tassa saṃvarāya paṭipajjati, rakkhati cakkhundriyaṃ, cakkhundriye saṃvaraṃ āpajjati.
Sotena saddaṃ sutvā…pe…
ghānena gandhaṃ ghāyitvā…pe…
jivhāya rasaṃ sāyitvā…pe…
kāyena phoṭṭhabbaṃ phusitvā…pe…
manasā dhammaṃ viññāya na nimittaggāhī hoti nānubyañjanaggāhī.
Yatvādhikaraṇamenaṃ manindriyaṃ asaṃvutaṃ viharantaṃ abhijjhādomanassā pāpakā akusalā dhammā anvāssaveyyuṃ tassa saṃvarāya paṭipajjati, rakkhati manindriyaṃ, manindriye saṃvaraṃ āpajjati.
So iminā ariyena indriyasaṃvarena samannāgato ajjhattaṃ abyāsekasukhaṃ paṭisaṃvedeti.
‘‘So abhikkante paṭikkante sampajānakārī hoti, ālokite vilokite sampajānakārī hoti, samiñjite pasārite sampajānakārī hoti, saṅghāṭipattacīvaradhāraṇe sampajānakārī hoti,
asite pīte khāyite sāyite sampajānakārī hoti, uccārapassāvakamme sampajānakārī hoti, gate ṭhite nisinne sutte jāgarite bhāsite tuṇhībhāve sampajānakārī hoti.
