| bhāvanā | bhāvita | bhāveti(bhāvayati) |
| 修養 | 修養された | 修養する |
修習, 修, 修行
producing, dwelling on something, putting one’s thoughts to, application, developing by means of thought or meditation, cultivation by mind, culture
bhavana = √bhū + ana:すること [kiriyā-nāma(作用名詞)]
「生起した善法を育て、維持し、成熟させる」 という広い意味があります。
sn22.101を参考に、主訳語を修習とせず修養としています。(暫定的)
類語 paribhāvita:保養、 bahulīkaroti:多修する
🟦修養🟦
| ‘Pañca chinde pañca jahe, pañca cuttari bhāvaye; | 「五つを断ち1) 五つを捨て2) さらに五つを3)修養すべし |
| Pañca saṅgātigo bhikkhu, oghatiṇṇoti vuccatī’’ti. | 五つの執着4)を超えた比丘が暴流を渡った者と呼ばれる」と。 |
| ‘‘Asubhāya cittaṃ bhāvehi, ekaggaṃ susamāhitaṃ; | 不浄により心を修養せよ 一境によく入定して |
| Sati kāyagatā tyatthu, nibbidābahulo bha. | 君には身至念あれ 厭離多くあれ |
| evameva kho, bhikkhave, yassa kassaci bhikkhuno mettācetovimutti abhāvitā abahulīkatā so suppadhaṃsiyo hoti amanussehi. | まさにそのように比丘たちよ、どの比丘であれ、彼の慈による心解脱が修養されず多修されないなら、彼は非人間たちによって襲われやすいのです。 |
| samāhito, bhikkhave, bhikkhu yathābhūtaṃ pajānāti. | 比丘たちよ、入定した比丘は如実に了知します。 |
| Kiñca yathābhūtaṃ pajānāti? | では何を如実に了知するのか? |
| Rūpassa samudayañca atthaṅgamañca, vedanāya samudayañca atthaṅgamañca, saññāya samudayañca atthaṅgamañca, saṅkhārānaṃ samudayañca atthaṅgamañca, viññāṇassa samudayañca atthaṅgamañca’’. | 色の集起と消滅を、受の集起と消滅を、想の集起と消滅を、行の集起と消滅を、識の集起と消滅を。 |
| Animitto, bhikkhave, samādhi bhāvito bahulīkato mahapphalo hoti mahānisaṃso. | 比丘たちよ、修養され多修された無相の定は大果、大益があります。 |
| ‘‘Bhāvanānuyogaṃ ananuyuttassa, bhikkhave, bhikkhuno viharato kiñcāpi evaṃ icchā uppajjeyya . | 比丘たちよ、修養実践を実践しない比丘が住するなら、たとえこのような望みが生じても、 |
| ‘aho vata me anupādāya āsavehi cittaṃ vimucceyyā’ti, atha khvassa neva anupādāya āsavehi cittaṃ vimuccati. | 『ああ、私の心が取着せず諸漏より解脱すればよいのに』と、しかし決して彼の心は取着せず諸漏より解脱することはありません。 |
| ‘‘passa samādhiṃ subhāvitaṃ cittañca suvimuttaṃ, na cābhinataṃ na cāpanataṃ na ca sasaṅkhāraniggayhavāritagataṃ [sasaṅkhāraniggayhavāritavataṃ (sī. syā. kaṃ. pī.), sasaṅkhāraniggayhavārivāvataṃ (ka.)]. | 「見よ、よく修養された定を。そして心はよく解脱し、曲がらず、離脱せず、有行を抑止せずとも防止されている。 |
| ‘‘Sīlaṃ samādhi paññañca, maggaṃ bodhāya bhāvayaṃ; | 戒、定、慧 そして菩提への道を修養したので |
| Pattosmi paramaṃ suddhiṃ, nihato tvamasi antakā’’ti. | 私は最高の清らかさを得た者である 死神よ、お前は打ち負かされている」と。 |
| Ime kho, nandiya, aṭṭha dhammā bhāvitā bahulīkatā nibbānaṅgamā honti nibbānaparāyanā nibbānapariyosānā’’ti. | ナンディヤよ、これら八つの法が修養され多修されると、涅槃に至るもの、涅槃に赴くもの、涅槃の完了になります」と。 |
| Imesaṃ kho, uttiya, pañcannaṃ kāmaguṇānaṃ pahānāya ariyo aṭṭhaṅgiko maggo bhāvetabbo. | ウッティヤよ、これら五欲の断のために八支聖道は修養されるべきです。 |
| ‘‘Katamā ca, bhikkhave, satipaṭṭhānabhāvanā? | それでは比丘たちよ、念処の修養とは何か? |
| Idha, bhikkhave, bhikkhu samudayadhammānupassī kāyasmiṃ viharati, vayadhammānupassī kāyasmiṃ viharati, samudayavayadhammānupassī kāyasmiṃ viharati, ātāpī sampajāno satimā, vineyya loke abhijjhādomanassaṃ. | 比丘たちよ、ここに比丘は、身において集起法を随観しつつ住し、身において衰滅法を随観しつつ住し、身において集起・衰滅法を随観し熱意と正知と念ある者として住します。世間における羨望と憂を調伏しつつ。 |
| Samudayadhammānupassī vedanāsu viharati…pe… | 諸受において集起法を随観しつつ住し、 …中略… |
| samudayadhammānupassī citte viharati… | 心において集起法を随観しつつ住し、 … |
| samudayadhammānupassī dhammesu viharati, vayadhammānupassī dhammesu viharati, samudayavayadhammānupassī dhammesu viharati, ātāpī sampajāno satimā, vineyya loke abhijjhādomanassaṃ. | 諸法において集起法を随観しつつ住し、諸法において衰滅法を随観しつつ住し、諸法において集起・衰滅法を随観し熱意と正知と念ある者として住します。世間における羨望と憂を調伏しつつ。 |
| Ayaṃ vuccati, bhikkhave, satipaṭṭhānabhāvanā. | 比丘たちよ、これが念処の修養と呼ばれます。 |
mn57_1:「プンナよ、ここにある者は犬の禁行を円満・無欠に修養し、犬の戒行を円満・無欠に修養し、犬の心を円満・無欠に修養し、犬の行儀を円満・無欠に修養する。」