| attha | ||||
|---|---|---|---|---|
| 意義 | 意味 | 目的 | 利益 | 事柄 |
義, 利益, 道理, 意味, 必要, 裁判 / [Sk. asta] atthaṃ gacchati [日が西に] 没す
[m.] welfare; gain; wealth; need; want; use; meaning; destruction. (attha pres. 2nd plu. of atthi.)。
大変よく使われる言葉ですが、多くの意味を持ちます。中村元先生によると、そのため誤訳の原因になりやすいとのことです。
| ‘No kallo pañho’ti bhagavā avoca, ‘katamaṃ jarāmaraṇaṃ, kassa ca panidaṃ jarāmaraṇa’nti iti vā, bhikkhu, yo vadeyya, ‘aññaṃ jarāmaraṇaṃ aññassa ca panidaṃ jarāmaraṇa’nti, iti vā, bhikkhu, yo vadeyya, ubhayametaṃ ekatthaṃ byañjanameva nānaṃ. | 「質問が適切ではありません。」と世尊は言われた。「比丘よ、『何が老死で、またこの老死は誰のものか?』と、かく言うこと、あるいは比丘よ、『老死と、また彼のこの老死は異なる』と、かく言うことは。この両者はひとつの意味で、表現だけが異なります。2) |
| ‘‘Anatthasaṃhitaṃ ñatvā, yaṃ kiñci amaraṃ tapaṃ [aparaṃ tapaṃ (ka.)]; | 「何であれ死なないための苦行は 利益を伴わないと知って |
| Sabbaṃ natthāvahaṃ hoti, phiyārittaṃva dhammani [vammani (sī.), dhammaniṃ (pī.), jammaniṃ (ka.) etthāyaṃ dhammasaddo sakkate dhanvanaṃ-saddena sadiso maruvācakoti veditabbo, yathā daḷhadhammātipadaṃ]. | 荒野での舵櫂(かいだ)のように すべて目的をもたらさない(と知って) |
| Atha kho rājā pasenadi kosalo aparena samayena susallikhitagatto pāṇinā gattāni anumajjanto tāyaṃ velāyaṃ imaṃ udānaṃ udānesi . | そして後になってコーサラ国のパセーナディ王はよく削減された五体となり、手の平で五体をなでながら、その時、この感興句を発した。 |
| ‘‘ubhayena vata maṃ so bhagavā atthena anukampi . | 「ああ、かの世尊は両方の利益をもって私を憐れまれた |
| diṭṭhadhammikena ceva atthena samparāyikena cā’’ti. | 現法の利益と 来世の(利益)により」と。 |
| ‘‘Yasmiṃ kho, brāhmaṇa, samaye kāmarāgapariyuṭṭhitena cetasā viharati kāmarāgaparetena, uppannassa ca kāmarāgassa nissaraṇaṃ yathābhūtaṃ nappajānāti, attatthampi tasmiṃ samaye yathābhūtaṃ na jānāti na passati, paratthampi tasmiṃ samaye yathābhūtaṃ na jānāti na passati, ubhayatthampi tasmiṃ samaye yathābhūtaṃ na jānāti na passati; | 「婆羅門よ、欲貪3)にまとわりつかれ、欲貪に支配された心で住し、生じた欲貪の出離を如実に了知しない時、自己の利益もまた、その時には如実に知らず見ず、他者の利益もまた、その時には如実に知らず見ず、双方の利益もまた、その時には如実に知らず見ません。 |