mn28(1) 『象跡喩大経(1)』 (ぞうせきゆだいきょう、 Mahāhatthipadopamasuttaṃ、チューラハッティパドーパマ・スッタ)

 私はこのように聞いた。
 ある時、世尊はサーヴァッティーのジェータ林のアナータピンディカ僧園に住されていた。
 そこでサーリプッタ尊者は比丘たちに呼びかけた。
「友よ、比丘たちよ」と。
「友よ」と、彼ら比丘たちは、サーリプッタ尊者に応えた。
 サーリプッタ尊者はこう言った。
「たとえば友よ、何であれ荒野の生命の生んだ足跡。それらすべては象の足跡の中に収まり、象の足跡はその大きさによりそれらの最上と言われる、
 まさにそのように友よ、なんであれすべての諸善法、それらは四聖諦の中に包含される。
 どの四つの中にか?
 聖諦に、集起聖諦に、聖諦に、に至る行道聖諦に。
 では友よ、聖諦とは何か?
 であり、であり、であり、悲嘆であり、求めてもそれを得られないのもである(求不得苦)。
 まとめると五取蘊である。
 では友よ、五取蘊とは何か?
 それはすなわちである。


 では友よ、とは何か?
 四大種、そして四大種取による色
 では友よ、四大種とは何か?
 地界水界火界風界
 では友よ、地界とは何か?
 地界は、内にもあり、外にもある。
 では友よ、内の地界とは何か?
 およそ内部の、各々の、硬い、固まった姿の、されたもの。すなわち
 髪・毛・爪・歯・皮膚・肉・筋・骨・骨髄・腎臓・心臓・肝臓・肋膜・脾臓・肺・腸・腸間膜・胃の内容物・大便、あるいは他の何であれ、内部の、各々の、硬い、固まった姿の、されたもの。

 友よ、これが内の地界と呼ばれる。
 そしておよそ内の地界と、およそ外の地界、これが地界である。

『これは私のものではない、これは私ではない、これは私の我ではない』と、
 それは、このように正しい智慧如実に見られるべきである。
 このように正しい智慧如実に見て、地界から厭離し、地界から離貪させる。
 友よ、外の水界が大動転するような、その時がある。

 その時、外の地界は消え失せる。
 そのときこそ友よ、じつに外の地界について、老婆1)によってさえ無常性が知られ性が知られ衰滅法性が知られ変壊法性が知られる。
 それではなぜ、わずかにとどまる、渇愛により取されたこのには『私』、『私のもの』、『私がいる』と(ありえるのか)?
 しかし、この(身)には、そのようなことは決してない。
 友よ、もしその比丘を他者たちがののしり、悪口を言い、悩ませ困らせるなら、彼はこのように了知する。
『私には、このから生じた苦受生じた
 そしてそれは縁りて(生じて)、縁らず(生じた)のではない。
 何に縁りてか?
 縁りて
 彼は無常であると無常であると無常であると諸行無常であると無常であると見る。2)

 所縁として、彼のは躍動し、浄信し、住立し、信解する。

 友よ、もしその比丘を、他者たちが望ましくない不快嫌なものにより実行するなら、
 手のにより、土塊のにより、棒のにより、また、刀のにより。
 彼はこう了知する、
『このは、そのという存在に手のが入り、土塊のが入り、棒のが入り、また刀のが入る、そのような存在である。

 しかし、世尊はこののこぎりの比喩の訓誡3)も説かれた、
『たとえ比丘たちよ、もし両側に柄のあるのこぎりで盗賊たちが肢体をばらばらに切り離すとしても、そのときに憎悪させるような者は、そのことゆえに私の教えをなす者ではない』と。
 そして私には沈滞なき精進まれ、現前して忘失されず、は情熱なく軽安となり、一境定まるであろう。
 さあこのに、欲しいままに、手のは入れ、土塊のは入れ、棒のは入れ、また刀のは入るがよい。なぜならこの諸仏の教えがなされるから』と。
 友よ、もしその比丘がこのように仏陀追憶し、このように追憶し、このように僧伽追憶しながら、依止した住立しないなら、
 彼はそれにより畏怖し、畏怖陥る
『じつに私の損失だ。じつに私には利得がない。じつに私には悪くられた。じつに私にはよく得られてない。このように私が仏陀追憶し、このように追憶し、このように僧伽追憶しながら、依止した住立しないことは』と。
 まるで友よ、嫁が姑を見て畏怖し、畏怖陥るようなものだ。
 友よ、もしその比丘がこのように仏陀追憶し、このように追憶し、このように僧伽追憶しながら、依止した住立しないなら、彼はそれにより畏怖し、畏怖陥る
『じつに私の損失だ。じつに私には利得がない。じつに私には悪くられた。じつに私にはよく得られてない。このように私が仏陀追憶し、このように追憶し、このように僧伽追憶しながら、依止した住立しないことは』と。
 友よ、もしその比丘がこのように仏陀追憶し、このように追憶し、このように僧伽追憶し、依止した住立するならば、彼はそれにより意に適った者となる。
 友よ、これだけでも比丘には多益である。

 では友よ、水界とは何か?
 水界は、内にもあり、外にもある。
 では友よ、内の水界とは何か?
 およそ内部の、各々の、である、の姿の、されたもの。すなわち
 胆汁・痰・膿・血・汗・脂肪・涙・膏・唾液・汁・関節滑液・尿、あるいは他の何であれ、内部の、各々の、である、の姿の、されたもの。
 友よ、これが内の水界と呼ばれる。
 およそ内の水界と、およそ外の水界、これが水界である。

 そして『これは私のものではない、これは私ではない、これは私の我ではない』と、それは如実に正しい智慧で見られるべきである。
 このように正しい智慧如実に見て、水界から厭離し、水界から離貪させる。
 友よ、外の水界が大動転するような、その時がある。
 それは村も運び、町も運び、街も運び、地方も運び、国の地域も運ぶ。
 友よ、およそ大海に、百由旬の水が沈み、二百由旬の水が沈み、三百由旬の水が沈み、

 四百由旬が沈み、五百由旬が沈み、六百由旬が沈み、七百由旬が沈むような、その時がある。

 友よ、およそ大海に、七ターラ(高さの単位、扇椰子の樹高)のが残り、六ターラのが残り、五ターラのが残り、
 四ターラの水が残り、三ターラの水が残り、二ターラの水が残り、ターラほどの水が残るような、その時がある。
 友よ、およそ大海に、七ポーリサ(高さの単位、人の身長)のが残り、六ポーリサのが残り、五ポーリサのが残り、

 四ポーリサのが残り、三ポーリサのが残り、二ポーリサのが残り、ポーリサほどのが残るような、その時がある。

 友よ、およそ大海に、半ポーリサのが残り、腰ほどのが残り、膝ほどのが残り、くるぶしほどのが残るような、その時がある。

 友よ、大海に指の節をぬらすほどのもないような、その時がある。
 そのときこそ友よ、じつに外の水界について、老婆によってさえ無常性が知られ性が知られ衰滅法性が知られ変壊法性が知られる。
 それではなぜ、わずかにとどまる、渇愛により取されたこのには『私』、『私のもの』、『私がいる』と(ありえるのか)?
 しかし、この(身)には、そのようなことは決してない。 …中略…
 友よ、もしその比丘がこのように仏陀追憶し、このように追憶し、このように僧伽追憶しながら、依止した住立するなら、
 彼はそれにより意に適った者となる。
 友よ、これだけでも比丘には多益である。

 では友よ、火界とは何か?
 火界は、内にもあり、外にもある。
 では友よ、内の火界とは何か?
 およそ内部の、各々の、である、に影響された、されたもの。すなわち
 それにより(体温が)熱される、それにより老いる4)、それにより(食べた物が)燃やされる、それにより食べられ、飲まれ、噛まれ、味わわれ、正しく消化に至る。あるいは他の何であれ、内部の、各々の、である、に影響された、されたもの。
 友よ、これが内の火界と呼ばれる。
 およそ内の火界と、およそ外の火界、これが火界である。

 そして『これは私のものではない、これは私ではない、これは私の我ではない』と、それは如実に正しい智慧で見られるべきである。
 このように正しい智慧如実に見て、火界から厭離し、火界から離貪させる。
 友よ、外の火界が大動転するような、その時がある。
 それは村も焼き、町も焼き、街も焼き、地方も焼き、国の地域も焼く。
 それは緑の果てまで、道の果てまで、岩の果てまで、の果てまで、あるいは心地よい土地に来て、燃料)なきゆえに鎮火する。
 友よ、およそ鶏の羽毛により、またダッドゥラ米の筋により火を探すような5)、その時がある。
 そのときこそ友よ、じつに外の火界について、老婆によってさえ無常性が知られ性が知られ衰滅法性が知られ変壊法性が知られる。
 それではなぜ、わずかにとどまる、渇愛により取されたこのには『私』、『私のもの』、『私がいる』と(ありえるのか)?
 しかし、この(身)には、そのようなことは決してない。 …中略…
 友よ、もしその比丘がこのように仏陀追憶し、このように追憶し、このように僧伽追憶し、依止した住立するならば、彼はそれにより意に適った者となる。
 友よ、これだけでも比丘には多益である。

Evaṃ me sutaṃ .
ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme.
Tatra kho āyasmā sāriputto bhikkhū āmantesi .
‘‘āvuso bhikkhave’’ti.
‘‘Āvuso’’ti kho te bhikkhū āyasmato sāriputtassa paccassosuṃ.
Āyasmā sāriputto etadavoca .
‘‘seyyathāpi, āvuso, yāni kānici jaṅgalānaṃ pāṇānaṃ padajātāni sabbāni tāni hatthipade samodhānaṃ gacchanti, hatthipadaṃ tesaṃ aggamakkhāyati yadidaṃ mahantattena;
evameva kho, āvuso, ye keci kusalā dhammā sabbete catūsu ariyasaccesu saṅgahaṃ gacchanti.
Katamesu catūsu?
Dukkhe ariyasacce, dukkhasamudaye ariyasacce, dukkhanirodhe ariyasacce, dukkhanirodhagāminiyā paṭipadāya ariyasacce’’.
‘‘Katamañcāvuso, dukkhaṃ ariyasaccaṃ?
Jātipi dukkhā, jarāpi dukkhā, maraṇampi dukkhaṃ, sokaparidevadukkhadomanassupāyāsāpi dukkhā, yampicchaṃ na labhati tampi dukkhaṃ;
saṃkhittena, pañcupādānakkhandhā dukkhā.
Katame cāvuso, pañcupādānakkhandhā?
Seyyathidaṃ – rūpupādānakkhandho, vedanupādānakkhandho, saññupādānakkhandho, saṅkhārupādānakkhandho, viññāṇupādānakkhandho.
‘‘Katamo cāvuso, rūpupādānakkhandho?
Cattāri ca mahābhūtāni, catunnañca mahābhūtānaṃ upādāya rūpaṃ.
‘‘Katamā cāvuso, cattāro mahābhūtā?
Pathavīdhātu, āpodhātu, tejodhātu, vāyodhātu.
‘‘Katamā cāvuso, pathavīdhātu?
Pathavīdhātu siyā ajjhattikā, siyā bāhirā.
Katamā cāvuso, ajjhattikā pathavīdhātu?
Yaṃ ajjhattaṃ paccattaṃ kakkhaḷaṃ kharigataṃ upādinnaṃ, seyyathidaṃ .
kesā lomā nakhā dantā taco maṃsaṃ nhāru aṭṭhi aṭṭhimiñjaṃ vakkaṃ hadayaṃ yakanaṃ kilomakaṃ pihakaṃ papphāsaṃ antaṃ antaguṇaṃ udariyaṃ karīsaṃ, yaṃ vā panaññampi kiñci ajjhattaṃ paccattaṃ kakkhaḷaṃ kharigataṃ upādinnaṃ.
Ayaṃ vuccatāvuso, ajjhattikā pathavīdhātu.
Yā ceva kho pana ajjhattikā pathavīdhātu, yā ca bāhirā pathavīdhātu, pathavīdhāturevesā.
‘Taṃ netaṃ mama, nesohamasmi, na meso attā’ti .

evametaṃ yathābhūtaṃ sammappaññāya daṭṭhabbaṃ.
Evametaṃ yathābhūtaṃ sammappaññāya disvā pathavīdhātuyā nibbindati, pathavīdhātuyā cittaṃ virājeti.
‘‘Hoti kho so, āvuso, samayo yaṃ bāhirā āpodhātu pakuppati [pathavīdhātu pakuppati (ka.)].
Antarahitā tasmiṃ samaye bāhirā pathavīdhātu hoti.
Tassā hi nāma, āvuso, bāhirāya pathavīdhātuyā tāva mahallikāya aniccatā paññāyissati, khayadhammatā paññāyissati, vayadhammatā paññāyissati, vipariṇāmadhammatā paññāyissati.
Kiṃ panimassa mattaṭṭhakassa kāyassa taṇhupādinnassa ‘ahanti vā mamanti vā asmī’ti vā?
Atha khvāssa notevettha hoti.
‘‘Tañce, āvuso, bhikkhuṃ pare akkosanti paribhāsanti rosenti vihesenti, so evaṃ pajānāti .
‘uppannā kho me ayaṃ sotasamphassajā dukkhavedanā.
Sā ca kho paṭicca, no apaṭicca.
Kiṃ paṭicca?
Phassaṃ paṭicca’.
So [sopikho (syā.), sopi (ka.)] phasso aniccoti passati, vedanā aniccāti passati, saññā aniccāti passati, saṅkhārā aniccāti passati, viññāṇaṃ aniccanti passati.
Tassa dhātārammaṇameva cittaṃ pakkhandati pasīdati santiṭṭhati adhimuccati.
‘‘Tañce, āvuso, bhikkhuṃ pare aniṭṭhehi akantehi amanāpehi samudācaranti .
pāṇisamphassenapi leḍḍusamphassenapi daṇḍasamphassenapi satthasamphassenapi.
So evaṃ pajānāti .
‘tathābhūto kho ayaṃ kāyo yathābhūtasmiṃ kāye pāṇisamphassāpi kamanti, leḍḍusamphassāpi kamanti, daṇḍasamphassāpi kamanti, satthasamphassāpi kamanti.
Vuttaṃ kho panetaṃ bhagavatā kakacūpamovāde .
‘‘ubhatodaṇḍakena cepi, bhikkhave, kakacena corā ocarakā aṅgamaṅgāni okanteyyuṃ, tatrāpi yo mano padūseyya na me so tena sāsanakaro’’ti.
Āraddhaṃ kho pana me vīriyaṃ bhavissati asallīnaṃ, upaṭṭhitā sati asammuṭṭhā, passaddho kāyo asāraddho, samāhitaṃ cittaṃ ekaggaṃ.
Kāmaṃ dāni imasmiṃ kāye pāṇisamphassāpi kamantu, leḍḍusamphassāpi kamantu, daṇḍasamphassāpi kamantu, satthasamphassāpi kamantu, karīyati hidaṃ buddhānaṃ sāsana’nti.
‘‘Tassa ce, āvuso, bhikkhuno evaṃ buddhaṃ anussarato evaṃ dhammaṃ anussarato evaṃ saṅghaṃ anussarato upekkhā kusalanissitā na saṇṭhāti.
So tena saṃvijjati saṃvegaṃ āpajjati .
‘alābhā vata me, na vata me lābhā, dulladdhaṃ vata me, na vata me suladdhaṃ, yassa me evaṃ buddhaṃ anussarato, evaṃ dhammaṃ anussarato, evaṃ saṅghaṃ anussarato, upekkhā kusalanissitā na saṇṭhātī’ti.
Seyyathāpi, āvuso, suṇisā sasuraṃ disvā saṃvijjati saṃvegaṃ āpajjati;
evameva kho, āvuso, tassa ce bhikkhuno evaṃ buddhaṃ anussarato, evaṃ dhammaṃ anussarato, evaṃ saṅghaṃ anussarato, upekkhā kusalanissitā na saṇṭhāti, so tena saṃvijjati saṃvegaṃ āpajjati .
‘alābhā vata me na vata me lābhā, dulladdhaṃ vata me, na vata me suladdhaṃ, yassa me evaṃ buddhaṃ anussarato evaṃ dhammaṃ anussarato, evaṃ saṅghaṃ anussarato, upekkhā kusalanissitā na saṇṭhātī’ti.
Tassa ce, āvuso, bhikkhuno evaṃ buddhaṃ anussarato, evaṃ dhammaṃ anussarato, evaṃ saṅghaṃ anussarato upekkhā kusalanissitā saṇṭhāti, so tena attamano hoti.
Ettāvatāpi kho, āvuso, bhikkhuno bahukataṃ hoti.

‘‘Katamā cāvuso, āpodhātu?
Āpodhātu siyā ajjhattikā, siyā bāhirā.
Katamā cāvuso ajjhattikā āpodhātu?
Yaṃ ajjhattaṃ paccattaṃ āpo āpogataṃ upādinnaṃ, seyyathidaṃ .

pittaṃ semhaṃ pubbo lohitaṃ sedo medo assu vasā kheḷo siṅghāṇikā lasikā muttaṃ, yaṃ vā panaññampi kiñci ajjhattaṃ paccattaṃ āpo āpogataṃ upādinnaṃ .
ayaṃ vuccatāvuso, ajjhattikā āpodhātu.
Yā ceva kho pana ajjhattikā āpodhātu yā ca bāhirā āpodhātu, āpodhāturevesā.
‘Taṃ netaṃ mama, nesohamasmi, na meso attā’ti evametaṃ yathābhūtaṃ sammappaññāya daṭṭhabbaṃ.
Evametaṃ yathābhūtaṃ sammappaññāya disvā āpodhātuyā nibbindati, āpodhātuyā cittaṃ virājeti.
‘‘Hoti kho so, āvuso, samayo yaṃ bāhirā āpodhātu pakuppati.
Sā gāmampi vahati, nigamampi vahati, nagarampi vahati, janapadampi vahati, janapadapadesampi vahati.
Hoti kho so, āvuso, samayo yaṃ mahāsamudde yojanasatikānipi udakāni ogacchanti, dviyojanasatikānipi udakāni ogacchanti, tiyojanasatikānipi udakāni ogacchanti,
catuyojanasatikānipi udakāni ogacchanti, pañcayojanasatikānipi udakāni ogacchanti, chayojanasatikānipi udakāni ogacchanti, sattayojanasatikānipi udakāni ogacchanti.
Hoti kho so, āvuso, samayo yaṃ mahāsamudde sattatālampi udakaṃ saṇṭhāti, chattālampi udakaṃ saṇṭhāti, pañcatālampi udakaṃ saṇṭhāti,
catuttālampi udakaṃ saṇṭhāti, titālampi udakaṃ saṇṭhāti, dvitālampi udakaṃ saṇṭhāti, tālamattampi [tālaṃpi (sī.)] udakaṃ saṇṭhāti.
Hoti kho so, āvuso, samayo yaṃ mahāsamudde sattaporisampi udakaṃ saṇṭhāti, chapporisampi udakaṃ saṇṭhāti, pañcaporisampi udakaṃ saṇṭhāti,
catupporisampi udakaṃ saṇṭhāti, tiporisampi udakaṃ saṇṭhāti, dviporisampi udakaṃ saṇṭhāti, porisamattampi [porisaṃpi (sī.)] udakaṃ saṇṭhāti.
Hoti kho so, āvuso, samayo yaṃ mahāsamudde aḍḍhaporisampi udakaṃ saṇṭhāti, kaṭimattampi udakaṃ saṇṭhāti, jāṇukamattampi udakaṃ saṇṭhāti, gopphakamattampi udakaṃ saṇṭhāti.
Hoti kho so, āvuso, samayo, yaṃ mahāsamudde aṅgulipabbatemanamattampi udakaṃ na hoti.
Tassā hi nāma, āvuso, bāhirāya āpodhātuyā tāva mahallikāya aniccatā paññāyissati, khayadhammatā paññāyissati, vayadhammatā paññāyissati, vipariṇāmadhammatā paññāyissati.
Kiṃ panimassa mattaṭṭhakassa kāyassa taṇhupādinnassa ‘ahanti vā mamanti vā asmīti’ vā?
Atha khvāssa notevettha hoti…pe…

tassa ce, āvuso, bhikkhuno evaṃ buddhaṃ anussarato, evaṃ dhammaṃ anussarato, evaṃ saṅghaṃ anussarato upekkhā kusalanissitā saṇṭhāti.
So tena attamano hoti.
Ettāvatāpi kho, āvuso, bhikkhuno bahukataṃ hoti.

‘‘Katamā cāvuso, tejodhātu?
Tejodhātu siyā ajjhattikā, siyā bāhirā.
Katamā cāvuso, ajjhattikā tejodhātu?
Yaṃ ajjhattaṃ paccattaṃ tejo tejogataṃ upādinnaṃ, seyyathidaṃ .

yena ca santappati, yena ca jīrīyati, yena ca pariḍayhati, yena ca asitapītakhāyitasāyitaṃ sammā pariṇāmaṃ gacchati, yaṃ vā panaññampi kiñci ajjhattaṃ paccattaṃ tejo tejogataṃ upādinnaṃ .

ayaṃ vuccatāvuso, ajjhattikā tejodhātu.
Yā ceva kho pana ajjhattikā tejodhātu yā ca bāhirā tejodhātu, tejodhāturevesā.
‘Taṃ netaṃ mama, nesohamasmi, na meso attā’ti evametaṃ yathābhūtaṃ sammappaññāya daṭṭhabbaṃ.
Evametaṃ yathābhūtaṃ sammappaññāya disvā tejodhātuyā nibbindati, tejodhātuyā cittaṃ virājeti.
‘‘Hoti kho so, āvuso, samayo yaṃ bāhirā tejodhātu pakuppati.
Sā gāmampi dahati, nigamampi dahati, nagarampi dahati, janapadampi dahati, janapadapadesampi dahati.
Sā haritantaṃ vā panthantaṃ vā selantaṃ vā udakantaṃ vā ramaṇīyaṃ vā bhūmibhāgaṃ āgamma anāhārā nibbāyati.

Hoti kho so, āvuso, samayo yaṃ kukkuṭapattenapi nhārudaddulenapi aggiṃ gavesanti.
Tassā hi nāma, āvuso, bāhirāya tejodhātuyā tāva mahallikāya aniccatā paññāyissati, khayadhammatā paññāyissati, vayadhammatā paññāyissati, vipariṇāmadhammatā paññāyissati.
Kiṃ panimassa mattaṭṭhakassa kāyassa taṇhupādinnassa ‘ahanti vā mamanti vā asmī’ti vā?
Atha khvāssa notevettha hoti…pe…

tassa ce, āvuso, bhikkhuno evaṃ buddhaṃ anussarato evaṃ dhammaṃ anussarato evaṃ saṅghaṃ anussarato upekkhā kusalanissitā saṇṭhāti, so tena attamano hoti.
Ettāvatāpi kho, āvuso, bhikkhuno bahukataṃ hoti.

1)
注釈書ではmahallikāyaは『広大』とされていますが、あえて通常の意味そのままで訳しました。
2)
これは名色のうちのを示しているようです。
4)
jīrīyatiは不明語ですが、その形から老いる、老衰すると推定しました。
5)
世界からほぼ火が失われた状態のことを表現していますが、比喩の意味は不明です。