渇愛, 愛, 愛欲 [f.] craving; thirst; lust; attachment
| ‘‘Tisso imā, bhikkhave, taṇhā. | 「比丘たちよ、これら三種の渇愛があります。 |
| Katamā tisso? | いかなる三種か? |
| Kāmataṇhā, bhavataṇhā, vibhavataṇhā . | 欲愛、有愛、無有愛。 |
| imā kho, bhikkhave, tisso taṇhā. | 比丘たちよ、これらが三種の渇愛です。 |
このような表現もあります。
| Chayime, bhikkhave, taṇhākāyā . | 比丘たちよ、これら六愛の集まり、 |
| rūpataṇhā, saddataṇhā, gandhataṇhā, rasataṇhā, phoṭṭhabbataṇhā, dhammataṇhā. | 色愛、声愛、香愛、味愛、接触愛、法愛。 |
| Ayaṃ vuccati, bhikkhave, taṇhā. | 比丘たちよ、これが愛(渇愛)と呼ばれます。 |
類語 tasinā:渇求
| ‘‘Rūpataṇhā, bhikkhave, aniccā vipariṇāmī aññathābhāvī; | 「比丘たちよ、色愛は無常で変壊し変異するものであり、 |
| saddataṇhā… | 声愛は … |
| gandhataṇhā… | 香愛は … |
| rasataṇhā… | 味愛は … |
| phoṭṭhabbataṇhā… | 接触愛は … |
| dhammataṇhā aniccā vipariṇāmī aññathābhāvī. | 法愛は無常で変壊し変異するものです。 |
| yo dhammataṇhāya uppādo ṭhiti abhinibbatti pātubhāvo, dukkhasseso uppādo, rogānaṃ ṭhiti, jarāmaraṇassa pātubhāvo. | 法愛の生起、存続、転生、顕現。それは苦の生起、諸病の存続、老死の顕現です。 |
| ‘‘Sukhino vata arahanto, taṇhā tesaṃ na vijjati; | 「阿羅漢たちはじつに幸福である 彼らの渇愛は見出されず |
| Asmimāno samucchinno, mohajālaṃ padālitaṃ. | 我慢は断絶され 痴の網は裂かれた |
| ‘‘taṃ kiṃ maññasi, rāhula, rūpataṇhā niccā vā aniccā vā’’ti? | 「ラーフラよ、これをどう思いますか。色愛は常住ですか、無常ですか?」と。 |
| ‘‘avijjānīvaraṇassa, bhikkhave, bālassa taṇhāya sampayuttassa evamayaṃ kāyo samudāgato. | 「比丘たちよ、無明の蓋(おおい)ある、渇愛と結びついた愚者には、このようなこの身が生じた。 |
| ‘‘upādāniyesu, bhikkhave, dhammesu assādānupassino viharato taṇhā pavaḍḍhati. | 「比丘たちよ、取される諸法について楽味の随観に住するなら渇愛が増長します。 |
| Manosañcetanāya, bhikkhave, āhāre pariññāte tisso taṇhā pariññātā honti. | 比丘たちよ、意思食が遍知されたとき、三つの渇愛が遍知されます。 |
| Tīsu taṇhāsu pariññātāsu ariyasāvakassa natthi kiñci uttarikaraṇīyanti vadāmi. | 三つの渇愛が遍知されたとき、聖弟子のさらになすべきことは何もないと、私は説きます。 |
後句で眼耳鼻舌身意が世間での愛しきもの、快いものであると説かれます。
| yaṃ kho loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati. | 『およそ世間での愛しきもの、快いもの。この渇愛は生じるならそこに生じ、留まるならそこに留まる。 |
| ‘ye te samaṇabrāhmaṇā taṇhāsaṅkhayavimuttā, te accantaniṭṭhā accantayogakkhemino accantabrahmacārino accantapariyosānā seṭṭhā devamanussāna’’’nti. | 『渇愛の壊滅により解脱したかの沙門、婆羅門たち。彼らは究極の究竟者、究極の瑜伽安穏者、究極の梵行者、究極の完了者、神々と人間たちの最上者です』と。 |
| Yāyaṃ taṇhā ponobhavikā [ponobbhavikā (syā. kaṃ. ka.)] nandīrāgasahagatā [nandirāgasahagatā (sabbattha)] tatratatrābhinandinī, seyyathidaṃ . | およそ貪と喜びをともない、あらゆるところに歓喜を求める、再有へ導くこの渇愛、すなわち、 |
| kāmataṇhā, bhavataṇhā, vibhavataṇhā. | 欲愛、有愛、無有愛。 |
| Samūlaṃ taṇhamabbuyha [taṇhamabbhuyha (pī. ka.)], nicchāto parinibbuto’’ti. | 根ある渇愛を引き抜いて 飢渇なき者は般涅槃した」と。 |
| Sabbañjahaṃ taṇhākkhaye vimuttaṃ, | 一切を捨てた者を 渇愛の尽滅のうちに解脱した者を |
| Tamahaṃ naraṃ ekavihārīti brūmī’’ti. | 私はその人々を 独住者と述べる」と。 |
| ‘‘Ṭhānaṃ kho panetaṃ, bhikkhave, vijjati yaṃ idhekacco moghapuriso avidvā avijjāgato taṇhādhipateyyena cetasā satthusāsanaṃ atidhāvitabbaṃ maññeyya. | 「さて比丘たちよ、ここに一部の無知な愚か者が渇愛の威力ある心をもって無明に至って、師の教えが超過されるべきと思うようなこともあります。 |
| Iti kira, bho, rūpaṃ anattā, vedanā… | 『ああ、かくしてこうなるらしい。色は無我であり、受は … |
| saññā… | 想は … |
| saṅkhārā… | 行は … |
| viññāṇaṃ anattā. | 識は無我であり、 |
| Anattakatāni kammāni kathamattānaṃ phusissantīti? | 無我によってなされた諸々の業がどうして(未来に)我に触れるだろうか?』と。 |
| ‘‘Seyyathāpi, rādha, kumārakā vā kumārikāyo vā paṃsvāgārakehi kīḷanti. | たとえばラーダよ、少年や少女たちは小さい泥の家で遊びます。 |
| Yāvakīvañca tesu paṃsvāgārakesu avigatarāgā honti avigatacchandā avigatapemā avigatapipāsā avigatapariḷāhā avigatataṇhā, tāva tāni paṃsvāgārakāni allīyanti keḷāyanti dhanāyanti [manāyanti (sī. pī. ka.)] mamāyanti. | どれほどであれ、それら小さい泥の家への貪が離れず、欲が離れず、愛情が離れず、渇きが離れず、熱悩が離れず、渇愛が離れない間は、彼らは小さい泥の家に粘着し、愛玩し、宝物にし、わが物とします。 |
| Gaṇḍoti kho, bhikkhave, imassetaṃ cātumahābhūtikassa kāyassa adhivacanaṃ mātāpettikasambhavassa odanakummāsūpacayassa aniccucchādanaparimaddanabhedanaviddhaṃsanadhammassa. | 比丘たちよ、『腫瘍』とは父母より生成し、飯と粥の積集によるもので、無常・腐食・摩耗・崩壊・破砕の性質を持つ、この四大種の身の指示語です。 |
| Gaṇḍamūlanti kho, bhikkhave, taṇhāyetaṃ adhivacanaṃ. | 比丘たちよ、『腫瘍の根』とは渇愛の指示語です。 |
| ‘‘Yasmiṃ kho, vaccha, samaye imañca kāyaṃ nikkhipati, satto ca aññataraṃ kāyaṃ anupapanno hoti, tamahaṃ taṇhūpādānaṃ vadāmi. | 「ヴァッチャよ、この身を投棄して、衆生がどの身にも再生していないとき、私はそれを渇愛による取と説きます。1) |
| Taṇhā hissa, vaccha, tasmiṃ samaye upādānaṃ hotī’’ti [hotīti…pe… (ka.)]. | なぜならヴァッチャよ、そのときはその渇愛が取であるから」と。 |