文書の過去の版を表示しています。
mn53(2) 『有学経(2)』 うがくきょう、 Sekhasuttaṃ、セ-カ・スッタ)
<BOOKMARK:a>マハーナーマよ、ではどのように聖弟子は七つの正法を具えた者となるのか?
(1)マハーナーマよ、ここに聖弟子は信ある者となり、如来の覚りを信じる。
『かの世尊は阿羅漢、正等覚者、明行足、善逝、世間解、無上の調御丈夫、神々と人間の師、仏陀、世尊である』と。(※信根)
(2)恥ある者となり、身の悪行為により語の悪行為により意の悪行為により恥じる、悪しき不善諸法の到達により恥じる。
(3)愧じる者となり、身の悪行為により語の悪行為により意の悪行為により愧じ、悪しき不善諸法の到達により愧じる。
(4)多聞者、所聞の保持者、所聞の蓄積者となる。
およそ、はじめ善く中間も善く結末も善い、意味と文字をそなえた、完全に円満で遍浄な梵行を宣言するそれらの諸法、
彼には、そのような諸法が多く聞かれ、保持され、語により積まれ、意により熟考され、見によりよく看破されている。
(5) 不善な諸法の断のため、善なる諸法の具足のため、諸善法において根気よく堅固に奮闘し、荷物を投棄せず、精進に励み住する。(※精進根)
(6)久しくなされ久しく語られたことが憶い出され追憶されるために、最高に慎重な念を具えた具念者となる。(※念根)
(7)正しき苦の尽滅に導く聖なる貫通において、生起と消滅の智慧を具えた智慧者となる。(※慧根)
マハーナーマよ、このように聖弟子は七つの正法を具えた者となる。
マハーナーマよ、では聖弟子はどのように四禅という超越心の現法楽住を欲しいままに得る者、容易に得る者、楽に得る者となるのか?
マハーナーマよ、ここに聖弟子はひたすら諸欲から遠離して、不善諸法から遠離して、尋あり伺ある、遠離より生じた喜悦と楽ある初禅を成就して住する。
尋と伺の寂静により、内に明浄ある … 中略 …
第二禅を成就して住する。
喜悦の離貪により …中略…
第三禅を成就して住する。
楽の断により、苦の断により、これまでの嬉・憂のまさに消滅により、…中略…
第四禅を成就して住する。
マハーナーマよ、聖弟子はこのように四禅という超越心の現法楽住を欲しいままに得る者、容易に得る者、楽に得る者となる。
マハーナーマよ、聖弟子はこのように戒を具えた者であり、このように諸根において門が護られた者であり、このように食物について適量を知る者であり、このように覚醒を実践する者であり、このように七つの正法を具えた者であり、
このように四禅という超越心の現法楽住を欲しいままに得る者、容易に得る者、楽に得る者である。それゆえマハーナーマよ、この者は
聖弟子、有学の第一歩、腐卵なきに到達した者、孵化することができる者、等覚が可能な者、無上の瑜伽安穏の会得が可能な者と呼ばれる。
たとえばマハーナーマよ、雌鶏の卵が八か十あるいは十二ある。
それらは雌鶏によって正しく上にのられ、正しく温められ、正しく保養された(とする)。たとえその雌鶏のこのような欲求が生じなくても、
『ああ私のひよこたちが足のつま先、あるいはくちばしの先によって卵の殻を打ち砕いて無事に孵化して欲しい』と、そのときそのひよこたちは足のつま先、あるいはくちばしの先によって卵の殻を打ち砕いて無事に孵化することができる。
まさにそのようにマハーナーマよ、聖弟子はこのように戒を具えた者であり、このように諸根において門が護られた者であり、このように食物について適量を知る者であり、このように覚醒を実践する者であり、このように七つの正法を具えた者であり、
このように四禅という超越心の現法楽住を欲しいままに得る者、容易に得る者、楽に得る者である。それゆえマハーナーマよ、この者は
聖弟子、有学の第一歩、腐卵なきに到達した者、孵化することができる者、等覚が可能な者、無上の瑜伽安穏の会得が可能な者と呼ばれる。
マハーナーマよ、そしてその聖弟子はこの無上の捨と念の遍浄によって1)種々の過去の暮らしを追憶する。すなわち、
一生も、二生も … 中略 …
このように具体的で詳細な種々の過去の暮らしを追憶する。卵の殻からひよこ(が出る)ように、これが彼の第一の孵化することである。
マハーナーマよ、そしてその聖弟子はこの無上の捨と念の遍浄によって、人間を超えた清浄な天眼により、死没してゆく衆生、再生してゆく衆生を見て、
業に従い、劣った、優れた、美しい、醜い、幸福な、不幸な(境遇)に行く衆生を了知する。卵の殻からひよこ(が出る)ように、これが彼の第二の孵化することである。
マハーナーマよ、そしてその聖弟子はこの無上の捨と念の遍浄によって、諸漏の尽滅により漏なき心解脱・慧解脱を、現法にて自ら証知して実証して成就して住する。
卵の殻からひよこ(が出る)ように、これが彼の第三の孵化することである。
マハーナーマよ、聖弟子が戒を具えた者であること、これも彼の徳行のうち(のひとつ)であり、
マハーナーマよ、聖弟子が諸根において門が護られた者であること、これも彼の徳行のうち(のひとつ)であり、
マハーナーマよ、聖弟子が食物について適量を知る者であること、これも彼の徳行のうち(のひとつ)であり、
マハーナーマよ、聖弟子が覚醒を実践する者であること、これも彼の徳行のうち(のひとつ)であり、
マハーナーマよ、聖弟子が七つの正法を具えた者であること、これも彼の徳行のうち(のひとつ)であり、
マハーナーマよ、聖弟子が四禅という超越心の現法楽住を欲しいままに得る者、容易に得る者、楽に得る者であること、これも彼の徳行のうち(のひとつ)である。
そしてマハーナーマよ、聖弟子が種々の過去の暮らしを追憶すること、すなわち、
一生も、二生も … 中略 …
このように具体的かつ詳細な、種々の過去の暮らしを追憶すること。これも彼の明のうち(のひとつ)であり、
マハーナーマよ、聖弟子が人間を超えた清浄な天眼により、死没してゆく衆生、再生してゆく衆生を見て、業に従い、劣った、優れた、美しい、醜い、幸福な、不幸な(境遇)に行く
衆生を了知すること、これも彼の明のうち(のひとつ)であり、
マハーナーマよ、聖弟子が諸漏の尽滅より、漏なき心解脱・慧解脱を、まさに現法で自ら証知し、実証し、成就して住すること、これも彼の明のうち(のひとつ)である。
マハーナーマよ、この聖弟子は明を具えた者とも、徳行を具えた者とも、明行足とも言われる。
マハーナーマよ、サナンクマーラ梵天によってもこの偈が語られた、
『種姓に属する人々のうち 士族が最上である。
神々と人間のうちでは かの明行足が最上である』と。2)
またマハーナーマよ、サナンクマーラ梵天によるこの偈は、悪しく詠まれずよく詠まれ、悪語でなく善語であり、無意義を伴わず意義を伴い、世尊により承認されている」と。
すると世尊は立ち上がられ、アーナンダ尊者に呼びかけられた、
「善きかなアーナンダよ、善きかなアーナンダよ。君はカピラバットゥの釈迦族たちのために有学の第一歩を善く語った」と。
アーナンダ尊者は、こう言った。
師は承諾された。
意にかなったカピラバットゥの釈迦族たちは、アーナンダ尊者の所説に歓喜したという。
‘‘Kathañca, mahānāma, ariyasāvako sattahi saddhammehi samannāgato hoti?
Idha, mahānāma, ariyasāvako saddho hoti, saddahati tathāgatassa bodhiṃ .
‘itipi so bhagavā arahaṃ sammāsambuddho vijjācaraṇasampanno sugato lokavidū anuttaro purisadammasārathi satthā devamanussānaṃ buddho bhagavā’ti.
Hirimā hoti, hirīyati kāyaduccaritena vacīduccaritena manoduccaritena, hirīyati pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ samāpattiyā.
Ottappī hoti, ottappati kāyaduccaritena vacīduccaritena manoduccaritena, ottappati pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ samāpattiyā.
Bahussuto hoti sutadharo sutasannicayo.
Ye te dhammā ādikalyāṇā majjhekalyāṇā pariyosānakalyāṇā sātthā sabyañjanā kevalaparipuṇṇaṃ parisuddhaṃ brahmacariyaṃ abhivadanti
tathārūpāssa dhammā bahussutā [bahū sutā (?)] honti dhātā [dhatā (sī. syā. kaṃ. pī.)] vacasā paricitā manasānupekkhitā diṭṭhiyā suppaṭividdhā.
Āraddhavīriyo viharati akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya, kusalānaṃ dhammānaṃ upasampadāya, thāmavā daḷhaparakkamo anikkhittadhuro kusalesu dhammesu.
Satimā hoti, paramena satinepakkena samannāgato, cirakatampi cirabhāsitampi saritā anussaritā.
Paññavā hoti, udayatthagāminiyā paññāya samannāgato, ariyāya nibbedhikāya sammā dukkhakkhayagāminiyā.
Evaṃ kho, mahānāma, ariyasāvako sattahi saddhammehi samannāgato hoti.
‘‘Kathañca, mahānāma, ariyasāvako catunnaṃ jhānānaṃ ābhicetasikānaṃ diṭṭhadhammasukhavihārānaṃ nikāmalābhī hoti akicchalābhī akasiralābhī?
Idha, mahānāma, ariyasāvako vivicceva kāmehi vivicca akusalehi dhammehi, savitakkaṃ savicāraṃ vivekajaṃ pītisukhaṃ paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati;
vitakkavicārānaṃ vūpasamā ajjhattaṃ sampasādanaṃ…pe…
dutiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati;
pītiyā ca virāgā…pe…
tatiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati;
sukhassa ca pahānā dukkhassa ca pahānā pubbeva somanassadomanassānaṃ atthaṅgamā…pe…
catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati.
Evaṃ kho, mahānāma, ariyasāvako catunnaṃ jhānānaṃ ābhicetasikānaṃ diṭṭhadhammasukhavihārānaṃ nikāmalābhī hoti akicchalābhī akasiralābhī.
‘‘Yato kho, mahānāma, ariyasāvako evaṃ sīlasampanno hoti, evaṃ indriyesu guttadvāro hoti, evaṃ bhojane mattaññū hoti, evaṃ jāgariyaṃ anuyutto hoti, evaṃ sattahi saddhammehi samannāgato hoti,
evaṃ catunnaṃ jhānānaṃ ābhicetasikānaṃ diṭṭhadhammasukhavihārānaṃ nikāmalābhī hoti akicchalābhī akasiralābhī, ayaṃ vuccati, mahānāma,
ariyasāvako sekho pāṭipado apuccaṇḍatāya samāpanno, bhabbo abhinibbhidāya, bhabbo sambodhāya, bhabbo anuttarassa yogakkhemassa adhigamāya.
Seyyathāpi, mahānāma, kukkuṭiyā aṇḍāni aṭṭha vā dasa vā dvādasa vā tānāssu kukkuṭiyā sammā adhisayitāni sammā pariseditāni sammā paribhāvitāni, kiñcāpi tassā kukkuṭiyā na evaṃ icchā uppajjeyya .
‘aho vatime kukkuṭapotakā pādanakhasikhāya vā mukhatuṇḍakena vā aṇḍakosaṃ padāletvā sotthinā abhinibbhijjeyyu’nti, atha kho bhabbāva te kukkuṭapotakā pādanakhasikhāya vā mukhatuṇḍakena vā aṇḍakosaṃ padāletvā sotthinā abhinibbhijjituṃ.
Evameva kho, mahānāma, yato ariyasāvako evaṃ sīlasampanno hoti, evaṃ indriyesu guttadvāro hoti, evaṃ bhojane mattaññū hoti, evaṃ jāgariyaṃ anuyutto hoti, evaṃ sattahi saddhammehi samannāgato hoti,
evaṃ catunnaṃ jhānānaṃ ābhicetasikānaṃ diṭṭhadhammasukhavihārānaṃ nikāmalābhī hoti akicchalābhī akasiralābhī, ayaṃ vuccati, mahānāma,
ariyasāvako sekho pāṭipado apuccaṇḍatāya samāpanno, bhabbo abhinibbhidāya, bhabbo sambodhāya, bhabbo anuttarassa yogakkhemassa adhigamāya.
‘‘Sa kho so, mahānāma, ariyasāvako imaṃyeva anuttaraṃ upekkhāsatipārisuddhiṃ āgamma anekavihitaṃ pubbenivāsaṃ anussarati, seyyathidaṃ .
ekampi jātiṃ dvepi jātiyo…pe…
iti sākāraṃ sauddesaṃ anekavihitaṃ pubbenivāsaṃ anussarati, ayamassa paṭhamābhinibbhidā hoti kukkuṭacchāpakasseva aṇḍakosamhā.
‘‘Sa kho so, mahānāma, ariyasāvako imaṃye anuttaraṃ upekkhāsatipārisuddhiṃ āgamma dibbena cakkhunā visuddhena atikkantamānusakena satte passati cavamāne upapajjamāne hīne paṇīte suvaṇṇe dubbaṇṇe sugate duggate…pe…
yathākammūpage satte pajānāti, ayamassa dutiyābhinibbhidā hoti kukkuṭacchāpakasseva aṇḍakosamhā.
‘‘Sa kho so, mahānāma, ariyasāvako imaṃyeva anuttaraṃ upekkhāsatipārisuddhiṃ āgamma āsavānaṃ khayā anāsavaṃ cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharati,
ayamassa tatiyābhinibbhidā hoti kukkuṭacchāpakasseva aṇḍakosamhā.
‘‘Yampi [yampi kho (ka.)], mahānāma, ariyasāvako sīlasampanno hoti, idampissa hoti caraṇasmiṃ;
yampi, mahānāma, ariyasāvako indriyesu guttadvāro hoti, idampissa hoti caraṇasmiṃ;
yampi, mahānāma, ariyasāvako bhojane mattaññū hoti, idampissa hoti caraṇasmiṃ;
yampi, mahānāma, ariyasāvako jāgariyaṃ anuyutto hoti, idampissa hoti caraṇasmiṃ;
yampi, mahānāma, ariyasāvako sattahi saddhammehi samannāgato hoti, idampissa hoti caraṇasmiṃ;
yampi, mahānāma, ariyasāvako catunnaṃ jhānānaṃ ābhicetasikānaṃ diṭṭhadhammasukhavihārānaṃ nikāmalābhī hoti akicchalābhī akasiralābhī, idampissa hoti caraṇasmiṃ.
‘‘Yañca kho, mahānāma, ariyasāvako anekavihitaṃ pubbenivāsaṃ anussarati, seyyathidaṃ .
ekampi jātiṃ dvepi jātiyo…pe…
iti sākāraṃ sauddesaṃ anekavihitaṃ pubbenivāsaṃ anussarati, idampissa hoti vijjāya;
yampi, mahānāma, ariyasāvako dibbena cakkhunā visuddhena atikkantamānusakena satte passati cavamāne upapajjamāne hīne paṇīte suvaṇṇe dubbaṇṇe sugate duggate…pe…
yathākammūpage satte pajānāti, idampissa hoti vijjāya.
Yampi, mahānāma, ariyasāvako āsavānaṃ khayā anāsavaṃ cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ diṭṭheva dhamme sayaṃ abhiññā sacchikatvā upasampajja viharati, idampissa hoti vijjāya.
‘‘Ayaṃ vuccati, mahānāma, ariyasāvako vijjāsampanno itipi caraṇasampanno itipi vijjācaraṇasampanno itipi.
‘‘Brahmunāpesā, mahānāma, sanaṅkumārena gāthā bhāsitā .
‘Khattiyo seṭṭho janetasmiṃ, ye gottapaṭisārino;
Vijjācaraṇasampanno, so seṭṭho devamānuse’ti.
‘‘Sā kho panesā, mahānāma, brahmunā sanaṅkumārena gāthā sugītā no duggītā, subhāsitā no dubbhāsitā, atthasaṃhitā no anatthasaṃhitā, anumatā bhagavatā’’ti.
Atha kho bhagavā uṭṭhahitvā āyasmantaṃ ānandaṃ āmantesi .
‘‘sādhu sādhu, ānanda, sādhu kho tvaṃ, ānanda, kāpilavatthavānaṃ sakyānaṃ sekhaṃ pāṭipadaṃ abhāsī’’ti.
Idamavocāyasmā ānando.
Samanuñño satthā ahosi.
Attamanā kāpilavatthavā sakyā āyasmato ānandassa bhāsitaṃ abhinandunti.
