ユーザ用ツール

サイト用ツール


sn42.13

文書の過去の版を表示しています。


sn42.13『波得里亜経』Pāṭaliyasuttaṃ

Ekaṃ samayaṃ bhagavā koliyesu viharati uttaraṃ nāma [uttarakaṃ nāma (sī.)] koliyānaṃ nigamo.  ある時、世尊はコーリヤ国のウッタラというコーリヤ族の町に住されていた。
Atha kho pāṭaliyo gāmaṇi yena bhagavā tenupasaṅkami;  さてパータリヤ村長は世尊のもとに近づいた。
upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi.  近づくと世尊に礼拝して一隅に座った。
Ekamantaṃ nisinno kho pāṭaliyo gāmaṇi bhagavantaṃ etadavoca –  一隅に座ったパータリヤ村長は、世尊にこう言った。
‘‘sutaṃ metaṃ, bhante – 「尊者よ、私はこう聞きました。
‘samaṇo gotamo māyaṃ jānātī’ti. 『沙門ゴータマは幻術を知る』と。
Ye te, bhante, evamāhaṃsu –  尊者よ、このように言う者たち ——
‘samaṇo gotamo māyaṃ jānātī’ti, kacci te, bhante, bhagavato vuttavādino, na ca bhagavantaṃ abhūtena abbhācikkhanti, dhammassa cānudhammaṃ byākaronti, na ca koci sahadhammiko vādānuvādo gārayhaṃ ṭhānaṃ āgacchati? 『沙門ゴータマは幻術を知る』と。果たして彼らは、世尊の説かれたままを説く者であり、事実でないことによって世尊を貶めず、法の随法解答しており、そして誰であれ法に則った随説者が咎められる立場にならないのでしょうか?
Anabbhācikkhitukāmā hi mayaṃ, bhante, bhagavanta’’nti.  尊者よ、我々は世尊を貶めたくないのです」と。
‘‘Ye te, gāmaṇi, evamāhaṃsu – 「村長よ、このように言う者たちがいます ——
‘samaṇo gotamo māyaṃ jānātī’ti, vuttavādino ceva me, te na ca maṃ abhūtena abbhācikkhanti, dhammassa cānudhammaṃ byākaronti, na ca koci sahadhammiko vādānuvādo gārayhaṃ ṭhānaṃ āgacchatīti, saccaṃyeva kira, bho, mayaṃ tesaṃ samaṇabrāhmaṇānaṃ na saddahāma – 『沙門ゴータマは幻術を知る』と。彼らは私の説かれたままを説く者であり、事実でないことによって私を貶めず、法の随法解答しており、そして誰であれ法に則った随説者が咎められる立場になることもありません」と。「ああ、それは本当でしょうか。我々はかの沙門・婆羅門たちをじていませんでした ——
‘samaṇo gotamo māyaṃ jānātīti, samaṇo khalu bho gotamo māyāvī’ti. 『沙門ゴータマは幻術を知るという。友よ、沙門ゴータマは幻術士なのだ』と。」
Yo nu kho, gāmaṇi, evaṃ vadeti – 「村長よ、いったい、
‘ahaṃ māyaṃ jānāmī’ti, so evaṃ vadeti – 『私は幻術を知る』と、こう語る者は、
‘ahaṃ māyāvī’ti. 『私は幻術士である』と、こう語っているのでしょうか?」と。
Tatheva taṃ bhagavā hoti, tatheva taṃ sugata hotī’’ti. 「まさにその通りです、世尊よ。まさにその通りです、善逝よ」と。
Tena hi, gāmaṇi, taññevettha paṭipucchissāmi; 「それでは、村長よ、これについてあなたに問い返しましょう。
yathā te khameyya, tathā taṃ byākareyyāsi –  あなたのよしとするように、これに解答してください。
‘‘Taṃ kiṃ maññasi, gāmaṇi, jānāsi tvaṃ koliyānaṃ lambacūḷake bhaṭe’’ti?  村長よ、これをどう思いますか。あなたはコーリヤ族の髻(けい)1)の垂れた傭兵たちを知っていますか?」と。
‘‘Jānāmahaṃ, bhante, koliyānaṃ lambacūḷake bhaṭe’’ti. 「尊者よ、私はコーリヤ族の髻の垂れた傭兵たちを知っています」と。
‘‘Taṃ kiṃ maññasi, gāmaṇi, kimatthiyā koliyānaṃ lambacūḷakā bhaṭā’’ti? 「村長よ、これをどう思いますか。コーリヤ族の髻の垂れた傭兵たちは何のためにいますか?」と。
‘‘Ye ca, bhante, koliyānaṃ corā te ca paṭisedhetuṃ, yāni ca koliyānaṃ dūteyyāni tāni ca vahātuṃ [tāni ca pahātuṃ (syā. kaṃ.), tāni ca yātuṃ (katthaci), tāni cāvahātuṃ (?)], etadatthiyā, bhante, koliyānaṃ lambacūḷakā bhaṭā’’ti. 「尊者よ、コーリヤ族の盗賊たちを阻止するため、またコーリヤ族の使節たちを護送するためです。尊者よ、コーリヤ国の髻の垂れた傭兵たちは、そのためにいます」と。
‘‘Taṃ kiṃ maññasi, gāmaṇi, jānāsi tvaṃ koliyānaṃ lambacūḷake bhaṭe sīlavante vā te dussīle vā’’ti? 「村長よ、これをどう思いますか。あなたはコーリヤ族の髻の垂れた傭兵たちが持戒者なのか、それとも戒を守らぬ者なのか知っていますか?」と。
‘‘Jānāmahaṃ, bhante, koliyānaṃ lambacūḷake bhaṭe dussīle pāpadhamme; 「尊者よ、私はコーリヤ族の髻の垂れた傭兵たちが悪しき性質戒を守らぬ者なのを知っています。
ye ca loke dussīlā pāpadhammā koliyānaṃ lambacūḷakā bhaṭā tesaṃ aññatarā’’ti.  世間には悪しき性質戒を守らぬ者たちがいますが、コーリヤ族の髻の垂れた傭兵たちはその一部です」と。
‘‘Yo nu kho, gāmaṇi, evaṃ vadeyya – 「さて、村長よ、誰かがこのように語るなら、
‘pāṭaliyo gāmaṇi jānāti koliyānaṃ lambacūḷake bhaṭe dussīle pāpadhamme, pāṭaliyopi gāmaṇi dussīlo pāpadhammo’ti, sammā nu kho so vadamāno vadeyyā’’ti? 『パータリヤ村長はコーリヤ族の髻の垂れた傭兵たちが悪しき性質戒を守らぬ者であるのを知っている。(だから)パータリヤ村長も悪しき性質戒を守らぬ者である』と。いったいそのように語る者は、正しく語っているでしょうか?」と。
‘‘No hetaṃ, bhante! 「いいえ、尊者よ。
Aññe, bhante, koliyānaṃ lambacūḷakā bhaṭā, aññohamasmi.  尊者よ、コーリヤ族の髻の垂れた傭兵たちと私は異なる者です。
Aññathādhammā koliyānaṃ lambacūḷakā bhaṭā, aññathādhammohamasmī’’ti.  コーリヤ族の髻の垂れた傭兵たちの性質と私の性質は違います」と。
‘‘Tvañhi nāma, gāmaṇi, lacchasi – 「村長よ、なんとあなたは(結論を)得ることになりました。
‘pāṭaliyo gāmaṇi jānāti koliyānaṃ lambacūḷake bhaṭe dussīle pāpadhamme, na ca pāṭaliyo gāmaṇi dussīlo pāpadhammo’ti, kasmā tathāgato na lacchati – 『パータリヤ村長はコーリヤ族の髻の垂れた傭兵たちが悪しき性質戒を守らぬ者であるのを知っている。しかしパータリヤ村長は悪しき性質戒を守らぬ者ではない』と。では、どうして如来が(結論を)得ないことがあるでしょうか ——
‘tathāgato māyaṃ jānāti, na ca tathāgato māyāvī’ti? 如来は幻術を知る。しかし如来は幻術士なのではない』と。
Māyaṃ cāhaṃ, gāmaṇi, pajānāmi, māyāya ca vipākaṃ, yathāpaṭipanno ca māyāvī kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjati tañca pajānāmi’’. 村長よ、私は幻術を了知します。そして幻術の果報、すなわち幻術士として行道した者が崩壊の後に苦界悪趣堕処地獄再生するということ、それも了知します。
‘‘Pāṇātipātaṃ cāhaṃ, gāmaṇi, pajānāmi, pāṇātipātassa ca vipākaṃ, yathāpaṭipanno ca pāṇātipātī kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjati tañca pajānāmi.  村長よ、私は殺生了知します。そして殺生果報、すなわち殺生者として行道した者が崩壊の後に苦界悪趣堕処地獄再生するということ、それも了知します。
Adinnādānaṃ cāhaṃ, gāmaṇi, pajānāmi, adinnādānassa ca vipākaṃ, yathāpaṭipanno ca adinnādāyī kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjati tañca pajānāmi.  村長よ、私は盗み了知します。そして盗み果報、すなわち盗む者として行道した者が崩壊の後に苦界悪趣堕処地獄再生するということ、それも了知します。
Kāmesumicchācāraṃ cāhaṃ, gāmaṇi, pajānāmi, kāmesumicchācārassa ca vipākaṃ, yathāpaṭipanno ca kāmesumicchācārī kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjati tañca pajānāmi.  村長よ、私は邪淫了知します。そして邪淫果報、すなわち邪淫者として行道した者が崩壊の後に苦界悪趣堕処地獄再生するということ、それも了知します。
Musāvādaṃ cāhaṃ, gāmaṇi, pajānāmi, musāvādassa ca vipākaṃ, yathāpaṭipanno ca musāvādī kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjati tañca pajānāmi.  村長よ、私は虚偽語を了知します。そして虚偽語の果報、すなわち虚偽語者として行道した者が崩壊の後に苦界悪趣堕処地獄再生するということ、それも了知します。
Pisuṇavācaṃ cāhaṃ, gāmaṇi, pajānāmi, pisuṇavācāya ca vipākaṃ, yathāpaṭipanno ca pisuṇavāco kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjati tañca pajānāmi.  村長よ、私は両舌語了知します。そして両舌語果報、すなわち両舌語者として行道した者が崩壊の後に苦界悪趣堕処地獄再生するということ、それも了知します。
Pharusavācaṃ cāhaṃ, gāmaṇi, pajānāmi, pharusavācāya ca vipākaṃ, yathāpaṭipanno ca pharusavāco kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjati tañca pajānāmi.  村長よ、私は粗悪語了知します。そして粗悪語果報、すなわち粗悪語者として行道した者が崩壊の後に苦界悪趣堕処地獄再生するということ、それも了知します。
Samphappalāpaṃ cāhaṃ, gāmaṇi, pajānāmi, samphappalāpassa ca vipākaṃ, yathāpaṭipanno ca samphappalāpī kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjati tañca pajānāmi.  村長よ、私は綺語了知します。そして綺語果報、すなわち綺語者として行道した者が崩壊の後に苦界悪趣堕処地獄再生するということ、それも了知します。
Abhijjhaṃ cāhaṃ, gāmaṇi, pajānāmi, abhijjhāya ca vipākaṃ, yathāpaṭipanno ca abhijjhālu kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjati tañca pajānāmi.  村長よ、私は羨望了知します。そして羨望果報、すなわち羨望者として行道した者が崩壊の後に苦界悪趣堕処地獄再生するということ、それも了知します。
Byāpādapadosaṃ cāhaṃ, gāmaṇi, pajānāmi, byāpādapadosassa ca vipākaṃ, yathāpaṭipanno ca byāpannacitto kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjati tañca pajānāmi.  村長よ、私は悪意憎悪了知します。そして悪意憎悪果報、すなわち悪意ある行道した者が崩壊の後に苦界悪趣堕処地獄再生するということ、それも了知します。
Micchādiṭṭhiṃ cāhaṃ, gāmaṇi, pajānāmi, micchādiṭṭhiyā ca vipākaṃ, yathāpaṭipanno ca micchādiṭṭhiko kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjati tañca pajānāmi. 村長よ、私は邪見了知します。そして邪見果報、すなわち邪見者として行道した者が崩壊の後に苦界悪趣堕処地獄再生するということ、それも了知します。
‘‘Santi hi, gāmaṇi, eke samaṇabrāhmaṇā evaṃvādino evaṃdiṭṭhino –  村長よ、このように説く、このようなある一部の沙門、婆羅門たちがいます。 ——
‘yo koci pāṇamatipāteti, sabbo so diṭṭheva dhamme dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedayati. 『誰であれ生命を殺す者は皆、まさに現法体験する。
Yo koci adinnaṃ ādiyati, sabbo so diṭṭheva dhamme dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedayati.  誰であれ盗む者は皆、まさに現法体験する。
Yo koci kāmesu micchā carati, sabbo so diṭṭheva dhamme dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedayati.  誰であれ邪淫をなす者は皆、まさに現法体験する。
Yo koci musā bhaṇati, sabbo so diṭṭheva dhamme dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedayatī’’’ti. 誰であれ偽って語る者は皆、まさに現法体験する』と。
‘‘Dissati kho pana, gāmaṇi, idhekacco mālī kuṇḍalī sunhāto [sunahāto (sī. syā. kaṃ. pī.)] suvilitto kappitakesamassu itthikāmehi rājā maññe paricārento.  さて村長よ、ここにある者が見られます。彼は花飾り、イヤリングをつけ、よく沐浴され、よく塗油され、頭髪とひげを整えて、女へのによって、まるで王のように仕えさせています。
Tamenaṃ evamāhaṃsu –  やがて、人々はこのように言いました。 ——
‘ambho! 『ああ!、
Ayaṃ puriso kiṃ akāsi mālī kuṇḍalī sunhāto suvilitto kappitakesamassu itthikāmehi rājā maññe paricāretī’ti?  この男は何をして、花飾り、イヤリングをつけ、よく沐浴され、よく塗油され、頭髪とひげを整えて、女へのによって、まるで王のように仕えさせているのか?』と。
Tamenaṃ evamāhaṃsu –  やがて、人々はこのように言いました。 ——
‘ambho! 『ああ!、
Ayaṃ puriso rañño paccatthikaṃ pasayha jīvitā voropesi.  この男は力ずくで王の敵のを奪った。
Tassa rājā attamano abhihāramadāsi.  意に適った王は、彼に褒美を与えたのだ。
Tenāyaṃ puriso mālī kuṇḍalī sunhāto suvilitto kappitakesamassu, itthikāmehi rājā maññe paricāretī’’’ti. それゆえ、この男は、花飾り、イヤリングをつけ、よく沐浴され、よく塗油され、頭髪とひげを整えて、女へのによって、まるで王のように仕えさせている』と。
‘‘Dissati kho, gāmaṇi, idhekacco daḷhāya rajjuyā pacchābāhaṃ gāḷhabandhanaṃ bandhitvā khuramuṇḍaṃ karitvā kharassarena paṇavena rathiyāya rathiyaṃ [rathikāya rathikaṃ (sī.)] siṅghāṭakena siṅghāṭakaṃ parinetvā, dakkhiṇena dvārena nikkhāmetvā, dakkhiṇato nagarassa sīsaṃ chijjamāno.  村長よ、ここにある者が見られます。彼は堅固な縄で、背後に腕を強固に拘束されて、剃刀で禿げ頭にされて、激しい銅鑼の音をもって道路から道路へ四辻から四辻へと引き回され、南のより出されて、街の南で頭を切断されつつあります。
Tamenaṃ evamāhaṃsu –  やがて、人々はこのように言いました。 ——
‘ambho! 『ああ!、
Ayaṃ puriso kiṃ akāsi, daḷhāya rajjuyā pacchābāhaṃ gāḷhabandhanaṃ bandhitvā khuramuṇḍaṃ karitvā kharassarena paṇavena rathiyāya rathiyaṃ siṅghāṭakena siṅghāṭakaṃ parinetvā dakkhiṇena dvārena nikkhāmetvā dakkhiṇato nagarassa sīsaṃ chindatī’ti [chijjatīti (katthaci)]?  この男は何をして、堅固な縄で、背後に腕を強固に拘束されて、剃刀で禿げ頭にされて、激しい銅鑼の音をもって道路から道路へ四辻から四辻へと引き回され、南のより出されて、街の南で頭を切断されているのか?』と。
Tamenaṃ evamāhaṃsu –  やがて、人々はこのように言いました。 ——
‘ambho! 『ああ!、
Ayaṃ puriso rājaverī itthiṃ vā purisaṃ vā jīvitā voropesi, tena naṃ rājāno gahetvā evarūpaṃ kammakāraṇaṃ kārentī’’’ti. この男は王に怨みがあり、女でも男でもを奪った。それゆえ、王たちは彼を捕らえて、このような処罰を下すのだ』と。
‘‘Taṃ kiṃ maññasi, gāmaṇi, api nu te evarūpaṃ diṭṭhaṃ vā sutaṃ vā’’ti?  村長よ、これをどう思いますか。いったいあなたは、このようなことを見たり聞いたりしたことがありますか?」と。
‘‘Diṭṭhañca no, bhante, sutañca suyyissati cā’’ti. 「我々は見て聞いたことがあります。そして(今後も)聞くでしょう」と。
‘‘Tatra, gāmaṇi, ye te samaṇabrāhmaṇā evaṃvādino evaṃdiṭṭhino – 「村長よ、そのとき、このように説く、このようなある、かの沙門、婆羅門たち ——
‘yo koci pāṇamatipāteti, sabbo so diṭṭheva dhamme dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedayatī’ti, saccaṃ vā te āhaṃsu musā vā’’ti? 『誰であれ生命を殺す者は皆、まさに現法体験する。』と、彼らは真実を、それとも虚偽を説くのですか?」と。
‘‘Musā, bhante’’. 虚偽です、尊者よ。」
‘‘Ye pana te tucchaṃ musā vilapanti, sīlavanto vā te dussīlā vā’’ti? 「では、かの空疎な虚偽を喋る者たち。彼らは持戒者ですか、戒を守らぬ者ですか?」と。
‘‘Dussīlā, bhante’’. 戒を守らぬ者です、尊者よ」と。
‘‘Ye pana te dussīlā pāpadhammā micchāpaṭipannā vā te sammāpaṭipannā vā’’ti? 「では、かの悪しき性質戒を守らぬ者たち。彼らは行道者ですか、正行道者ですか?」と。
‘‘Micchāpaṭipannā, bhante’’. 行道者です、尊者よ」と。
‘‘Ye pana te micchāpaṭipannā micchādiṭṭhikā vā te sammādiṭṭhikā vā’’ti? 「では、かの行道者たち。彼らは邪見者ですか、正見者ですか?」と。
‘‘Micchādiṭṭhikā, bhante’’. 邪見者です、尊者よ」と。
‘‘Ye pana te micchādiṭṭhikā kallaṃ nu tesu pasīditu’’nti? 「では、かの邪見者たち。彼らに浄信することは適切でしょうか?」と。
‘‘No hetaṃ, bhante’’.「いいえ、尊者よ。」
‘‘Dissati kho pana, gāmaṇi, idhekacco mālī kuṇḍalī…pe… 「さて村長よ、ここにある者が見られます。彼は花飾り、イヤリングをつけ、 …中略…
itthikāmehi rājā maññe paricārento.  女へのによって、まるで王のように仕えさせています。
Tamenaṃ evamāhaṃsu –  やがて、人々はこのように言いました。 ——
‘ambho! 『ああ!、
Ayaṃ puriso kiṃ akāsi mālī kuṇḍalī…pe…  この男は何をして、花飾り、イヤリングをつけ、 …中略…
itthikāmehi rājā maññe paricāretī’ti?  女へのによって、まるで王のように仕えさせているのか?』と。
Tamenaṃ evamāhaṃsu –  やがて、人々はこのように言いました。 ——
‘ambho! 『ああ!、
Ayaṃ puriso rañño paccatthikassa pasayha ratanaṃ ahāsi [pasayha adinnaṃ ratanaṃ ādiyi (ka.)].  この男は力ずくで王の敵の宝を奪い去った。
Tassa rājā attamano abhihāramadāsi.  意に適った王は、彼に褒美を与えたのだ。
Tenāyaṃ puriso mālī kuṇḍalī…pe…  それゆえ、この男は、花飾り、イヤリングをつけ、 …中略…
itthikāmehi rājā maññe paricāretī’’’ti. 女へのによって、まるで王のように仕えさせている』と。
‘‘Dissati kho, gāmaṇi, idhekacco daḷhāya rajjuyā…pe…  村長よ、ここにある者が見られます。彼は堅固な縄で、 …中略…
dakkhiṇato nagarassa sīsaṃ chijjamāno tamenaṃ evamāhaṃsu –  街の南で頭を切断されつつあります。やがて、人々はこのように言いました。 ——
‘ambho! 『ああ!、
Ayaṃ puriso kiṃ akāsi daḷhāya rajjuyā…pe…  この男は何をして、堅固な縄で、 …中略…
dakkhiṇato nagarassa sīsaṃ chindatī’ti?  街の南で頭を切断されているのか?』と。
Tamenaṃ evamāhaṃsu –  やがて、人々はこのように言いました。 ——
‘ambho! 『ああ!、
Ayaṃ puriso gāmā vā araññā vā adinnaṃ theyyasaṅkhātaṃ ādiyi.  この男は村から、あるいは森から、与えられざる、窃盗と数えられるものを取った。
Tena naṃ rājāno gahetvā evarūpaṃ kammakāraṇaṃ kārentī’ti.  それゆえ王たちは彼を捕らえて、このような処罰を下すのだ』と。
Taṃ kiṃ maññasi, gāmaṇi, api nu te evarūpaṃ diṭṭhaṃ vā sutaṃ vā’’ti?  村長よ、これをどう思いますか。いったいあなたは、このようなことを見たり聞いたりしたことがありますか?」と。
‘‘Diṭṭhañca no, bhante, sutañca suyyissati cā’’ti. 「我々は見て聞いたことがあります。そして(今後も)聞くでしょう」と。
‘‘Tatra, gāmaṇi, ye te samaṇabrāhmaṇā evaṃvādino evaṃdiṭṭhino – 「村長よ、そのとき、このように説く、このようなある、かの沙門、婆羅門たち ——
‘yo koci adinnaṃ ādiyati, sabbo so diṭṭheva dhamme dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedayatī’ti, saccaṃ vā te āhaṃsu musā vāti…pe… 『誰であれ盗む者は皆、まさに現法体験する。』と、彼らは真実を、それとも虚偽を説くのですか?」と。 …中略…
kallaṃ nu tesu pasīditu’’nti?  彼らに浄信することは適切でしょうか?」と。
‘‘No hetaṃ, bhante’’.「いいえ、尊者よ。」
‘‘Dissati kho pana, gāmaṇi, idhekacco mālī kuṇḍalī…pe… 「さて村長よ、ここにある者が見られます。彼は花飾り、イヤリングをつけ、 …中略…
itthikāmehi rājā maññe paricārento.  女へのによって、まるで王のように仕えさせています。
Tamenaṃ evamāhaṃsu –  やがて、人々はこのように言いました。 ——
‘ambho! 『ああ!、
Ayaṃ puriso kiṃ akāsi mālī kuṇḍalī…pe…  この男は何をして、花飾り、イヤリングをつけ、 …中略…
itthikāmehi rājā maññe paricāretī’ti?  女へのによって、まるで王のように仕えさせているのか?』と。
Tamenaṃ evamāhaṃsu –  やがて、人々はこのように言いました。 ——
‘ambho! 『ああ!、
Ayaṃ puriso rañño paccatthikassa dāresu cārittaṃ āpajji.  この男は王の敵の妻たちと交わった。
Tassa rājā attamano abhihāramadāsi.  意に適った王は、彼に褒美を与えたのだ。
Tenāyaṃ puriso mālī kuṇḍalī…pe…  それゆえ、この男は、花飾り、イヤリングをつけ、 …中略…
itthikāmehi rājā maññe paricāretī’’’ti. 女へのによって、まるで王のように仕えさせている』と。
‘‘Dissati kho, gāmaṇi, idhekacco daḷhāya rajjuyā…pe…  村長よ、ここにある者が見られます。彼は堅固な縄で、 …中略…
dakkhiṇato nagarassa sīsaṃ chijjamāno.  街の南で頭を切断されつつあります。
Tamenaṃ evamāhaṃsu –  やがて、人々はこのように言いました。 ——
‘ambho! 『ああ!、
Ayaṃ puriso kiṃ akāsi daḷhāya rajjuyā…pe…  この男は何をして、堅固な縄で、 …中略…
dakkhiṇato nagarassa sīsaṃ chindatī’ti?  街の南で頭を切断されているのか?』と。
Tamenaṃ evamāhaṃsu –  やがて、人々はこのように言いました。 ——
‘ambho! 『ああ!、
Ayaṃ puriso kulitthīsu kulakumārīsu cārittaṃ āpajji, tena naṃ rājāno gahetvā evarūpaṃ kammakāraṇaṃ kārentī’ti.  この男は良家の婦人たち、良家の少女たちと交わった。それゆえ、王たちは彼を捕らえて、このような処罰を下すのだ』と。
Taṃ kiṃ maññasi, gāmaṇi, api nu te evarūpaṃ diṭṭhaṃ vā sutaṃ vā’’ti?  村長よ、これをどう思いますか。いったいあなたは、このようなことを見たり聞いたりしたことがありますか?」と。
‘‘Diṭṭhañca no, bhante, sutañca suyyissati cā’’ti. 「我々は見て聞いたことがあります。そして(今後も)聞くでしょう」と。
‘‘Tatra, gāmaṇi, ye te samaṇabrāhmaṇā evaṃvādino evaṃdiṭṭhino – 「村長よ、そのとき、このように説く、このようなある、かの沙門、婆羅門たち ——
‘yo koci kāmesu micchā carati, sabbo so diṭṭheva dhamme dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedayatī’ti, saccaṃ vā te āhaṃsu musā vāti…pe… 『誰であれ邪淫をなす者は皆、まさに現法体験する。』と、彼らは真実を、それとも虚偽を説くのですか?」と。 …中略…
kallaṃ nu tesu pasīditu’’nti?  彼らに浄信することは適切でしょうか?」と。
‘‘No hetaṃ, bhante’’.「いいえ、尊者よ。」
‘‘Dissati kho pana, gāmaṇi, idhekacco mālī kuṇḍalī sunhāto suvilitto kappitakesamassu itthikāmehi rājā maññe paricārento. 「さて村長よ、ここにある者が見られます。彼は花飾り、イヤリングをつけ、よく沐浴され、よく塗油され、頭髪とひげを整えて、女へのによって、まるで王のように仕えさせています。
Tamenaṃ evamāhaṃsu –  やがて、人々はこのように言いました。 ——
‘ambho! 『ああ!、
Ayaṃ puriso kiṃ akāsi mālī kuṇḍalī sunhāto suvilitto kappitakesamassu itthikāmehi rājā maññe paricāretī’ti?  この男は何をして、花飾り、イヤリングをつけ、よく沐浴され、よく塗油され、頭髪とひげを整えて、女へのによって、まるで王のように仕えさせているのか?』と。
Tamenaṃ evamāhaṃsu –  やがて、人々はこのように言いました。 ——
‘ambho! 『ああ!、
Ayaṃ puriso rājānaṃ musāvādena hāsesi.  この男は王を虚偽の言葉で笑わせた。
Tassa rājā attamano abhihāramadāsi.  意に適った王は、彼に褒美を与えたのだ。
Tenāyaṃ puriso mālī kuṇḍalī sunhāto suvilitto kappitakesamassu itthikāmehi rājā maññe paricāretī’’’ti. それゆえ、この男は、花飾り、イヤリングをつけ、よく沐浴され、よく塗油され、頭髪とひげを整えて、女へのによって、まるで王のように仕えさせている』と。
‘‘Dissati kho, gāmaṇi, idhekacco daḷhāya rajjuyā pacchābāhaṃ gāḷhabandhanaṃ bandhitvā khuramuṇḍaṃ karitvā kharassarena paṇavena rathiyāya rathiyaṃ siṅghāṭakena siṅghāṭakaṃ parinetvā dakkhiṇena dvārena nikkhāmetvā dakkhiṇato nagarassa sīsaṃ chijjamāno.  村長よ、ここにある者が見られます。彼は堅固な縄で、背後に腕を強固に拘束されて、剃刀で禿げ頭にされて、激しい銅鑼の音をもって道路から道路へ四辻から四辻へと引き回され、南のより出されて、街の南で頭を切断されつつあります。
Tamenaṃ evamāhaṃsu –  やがて、人々はこのように言いました。 ——
‘ambho! 『ああ!、
Ayaṃ puriso kiṃ akāsi daḷhāya rajjuyā pacchābāhaṃ gāḷhabandhanaṃ bandhitvā khuramuṇḍaṃ karitvā kharassarena paṇavena rathiyāya rathiyaṃ siṅghāṭakena siṅghāṭakaṃ parinetvā, dakkhiṇena dvārena nikkhāmetvā, dakkhiṇato nagarassa sīsaṃ chindatī’ti?  この男は何をして、堅固な縄で、背後に腕を強固に拘束されて、剃刀で禿げ頭にされて、激しい銅鑼の音をもって道路から道路へ四辻から四辻へと引き回され、南のより出されて、街の南で頭を切断されているのか?』と。
Tamenaṃ evamāhaṃsu –  やがて、人々はこのように言いました。 ——
‘ambho! 『ああ!、
Ayaṃ puriso gahapatissa vā gahapatiputtassa vā musāvādena atthaṃ bhañji, tena naṃ rājāno gahetvā evarūpaṃ kammakāraṇaṃ kārentī’ti.  この男は、居士居士の息子の利益を、虚偽の言葉によって損なった。それゆえ、王たちは彼を捕らえて、このような処罰を下すのだ』と。
Taṃ kiṃ maññasi, gāmaṇi, api nu te evarūpaṃ diṭṭhaṃ vā sutaṃ vā’’ti?  村長よ、これをどう思いますか。いったいあなたは、このようなことを見たり聞いたりしたことがありますか?」と。
‘‘Diṭṭhañca no, bhante, sutañca suyyissati cā’’ti. 「我々は見て聞いたことがあります。そして(今後も)聞くでしょう」と。
‘‘Tatra, gāmaṇi, ye te samaṇabrāhmaṇā evaṃvādino evaṃdiṭṭhino – 「村長よ、そのとき、このように説く、このようなある、かの沙門、婆羅門たち ——
‘yo koci musā bhaṇati, sabbo so diṭṭheva dhamme dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedayatī’ti, saccaṃ vā te āhaṃsu musā vā’’ti? 『誰であれ偽って語る者は皆、まさに現法体験する。』と、彼らは真実を、それとも虚偽を説くのですか?」と。
‘‘Musā, bhante’’. 虚偽です、尊者よ。」
‘‘Ye pana te tucchaṃ musā vilapanti sīlavanto vā te dussīlā vā’’ti? 「では、かの空疎な虚偽を喋る者たち。彼らは持戒者ですか、戒を守らぬ者ですか?」と。
‘‘Dussīlā, bhante’’. 戒を守らぬ者です、尊者よ」と。
‘‘Ye pana te dussīlā pāpadhammā micchāpaṭipannā vā te sammāpaṭipannā vā’’ti? 「では、かの悪しき性質戒を守らぬ者たち。彼らは行道者ですか、正行道者ですか?」と。
‘‘Micchāpaṭipannā, bhante’’. 行道者です、尊者よ」と。
‘‘Ye pana te micchāpaṭipannā micchādiṭṭhikā vā te sammādiṭṭhikā vā’’ti? 「では、かの行道者たち。彼らは邪見者ですか、正見者ですか?」と。
‘‘Micchādiṭṭhikā, bhante’’. 邪見者です、尊者よ」と。
‘‘Ye pana te micchādiṭṭhikā kallaṃ nu tesu pasīditu’’nti? 「では、かの邪見者たち。彼らに浄信することは適切でしょうか?」と。
‘‘No hetaṃ, bhante’’.「いいえ、尊者よ。」
‘‘Acchariyaṃ, bhante, abbhutaṃ, bhante! 「尊者よ、稀有なことです。尊者よ、未曾有なことです。
Atthi me, bhante, āvasathāgāraṃ.  尊者よ、私には客人用宿舎があり、
Tattha atthi mañcakāni, atthi āsanāni, atthi udakamaṇiko, atthi telappadīpo.  そこには寝床があり、座処があり、水瓶があり、灯明があります。
Tattha yo samaṇo vā brāhmaṇo vā vāsaṃ upeti, tenāhaṃ yathāsatti yathābalaṃ saṃvibhajāmi.  そこに滞在する沙門や婆羅門とは、私は出来る限り、の限り、分かち合います。
Bhūtapubbaṃ, bhante, cattāro satthāro nānādiṭṭhikā nānākhantikā nānārucikā, tasmiṃ āvasathāgāre vāsaṃ upagacchuṃ’’. 尊者よ、昔あるとき、異なるの、異なる信認の、異なる愛好の、四人の教主が、その客人用宿舎に滞在しました。
‘‘Eko satthā evaṃvādī evaṃdiṭṭhi –  教主の一人は、このように説く、このような見ある者です——
‘natthi dinnaṃ, natthi yiṭṭhaṃ, natthi hutaṃ, natthi sukatadukkaṭānaṃ kammānaṃ phalaṃ vipāko. 施与(の意味)はなく、供犠はなく、献供はなく、善行悪行果報はない。
Natthi ayaṃ loko, natthi paro loko, natthi mātā, natthi pitā, natthi sattā opapātikā, natthi loke samaṇabrāhmaṇā sammaggatā sammāpaṭipannā ye imañca lokaṃ parañca lokaṃ sayaṃ abhiññā sacchikatvā pavedentī’’’ti. この世界はなく、他の世界はなく、母はなく、父はなく、化生衆生はない。この世界と他の世界を自ら証知して実証して知らせるような沙門、婆羅門、正行者、正しき行道者たちは世間にいない』と。
‘‘Eko satthā evaṃvādī evaṃdiṭṭhi –  教主の一人は、このように説く、このような見ある者です——
‘atthi dinnaṃ, atthi yiṭṭhaṃ, atthi hutaṃ, atthi sukatadukkaṭānaṃ kammānaṃ phalaṃ vipāko, atthi ayaṃ loko, atthi paro loko, atthi mātā, atthi pitā, atthi sattā opapātikā, atthi loke samaṇabrāhmaṇā sammaggatā sammāpaṭipannā, ye imañca lokaṃ parañca lokaṃ sayaṃ abhiññā sacchikatvā pavedentī’’’ti.施与はあり、供犠はあり、献供はあり、善行悪行果報はあり、この世界はあり、他の世界はあり、母はあり、父はあり、化生衆生はあり、この世界と他の世界を自ら証知して実証して知らせるような沙門、婆羅門、正行者、正しき行道者たちが世間にいる。』と
‘‘Eko satthā evaṃvādī evaṃdiṭṭhi –  教主の一人は、このように説く、このような見ある者です——
‘karoto kārayato, chindato chedāpayato, pacato pācāpayato, socayato socāpayato, kilamato kilamāpayato, phandato phandāpayato, pāṇamatipātayato, adinnaṃ ādiyato, sandhiṃ chindato, nillopaṃ harato, ekāgārikaṃ karoto, paripanthe tiṭṭhato, paradāraṃ gacchato, musā bhaṇato, karoto na karīyati pāpaṃ.『なし、なさせ、切り、切らせ、焼き、焼かせ、しみ、しませ、疲れ、疲れさせ、震え震えさせ、殺生し、与えられざるものを取り、(家の)継ぎ目を切断し、略奪し、家をわが物とし、道の脇で待ち伏せし、他人の妻に通い、虚偽を語ったとしても、それらをなす者には作られない。2)
Khurapariyantena cepi cakkena yo imissā pathaviyā pāṇe ekaṃ maṃsakhalaṃ ekaṃ maṃsapuñjaṃ kareyya, natthi tatonidānaṃ pāpaṃ, natthi pāpassa āgamo.  たとえ先端が剃刀の車輪によって、この大地の生き物をひとつの、ひとつの山積にしても、それに起因するはなく、到来もない。
Dakkhiṇaṃ cepi gaṅgāya tīraṃ gaccheyya hananto ghātento chindanto chedāpento pacanto pācāpento, natthi tatonidānaṃ pāpaṃ, natthi pāpassa āgamo.  たとえガンガー河の南岸に行って、殺し、殺させ、切り、切らせ、焼き、焼かせたとしても、それに起因するはなく、到来もない。
Uttaraṃ cepi gaṅgāya tīraṃ gaccheyya dadanto dāpento yajanto yajāpento, natthi tatonidānaṃ puññaṃ, natthi puññassa āgamo.  たとえガンガー河の北岸に行って、施し、施させ、供犠し、供犠させたとしても、それに起因する功徳はなく、功徳到来はない。
Dānena damena saṃyamena saccavajjena natthi puññaṃ, natthi puññassa āgamo’’’ti. 布施による、調御による、自制による、真実語による功徳はなく、功徳到来はない。』」と。
‘‘Eko satthā evaṃvādī evaṃdiṭṭhi –  教主の一人は、このように説く、このような見ある者です——
‘karoto kārayato, chindato chedāpayato, pacato pācāpayato, socayato socāpayato, kilamato kilamāpayato, phandato phandāpayato, pāṇamatipātayato, adinnaṃ ādiyato, sandhiṃ chindato, nillopaṃ harato, ekāgārikaṃ karoto, paripanthe tiṭṭhato, paradāraṃ gacchato, musā bhaṇato, karoto karīyati pāpaṃ. 『なし、なさせ、切り、切らせ、焼き、焼かせ、しみ、しませ、疲れ、疲れさせ、震え震えさせ、殺生し、与えられざるものを取り、(家の)継ぎ目を切断し、略奪し、家をわが物とし、道の脇で待ち伏せし、他人の妻に通い、虚偽を語ったなら、それらをなす者には作られる。
Khurapariyantena cepi cakkena yo imissā pathaviyā pāṇe ekaṃ maṃsakhalaṃ ekaṃ maṃsapuñjaṃ kareyya, atthi tatonidānaṃ pāpaṃ, atthi pāpassa āgamo.  たとえ先端が剃刀の車輪によって、この大地の生き物をひとつの、ひとつの山積にしたとしても、それに起因するはあり、到来がある。
Dakkhiṇaṃ cepi gaṅgāya tīraṃ gaccheyya hananto ghātento chindanto chedāpento pacanto pācāpento, atthi tatonidānaṃ pāpaṃ, atthi pāpassa āgamo.  たとえガンガー河の南岸に行って、殺し、殺させ、切り、切らせ、焼き、焼かせたとしても、それに起因するはあり、到来がある。
Uttaraṃ cepi gaṅgāya tīraṃ gaccheyya dadanto dāpento, yajanto yajāpento, atthi tatonidānaṃ puññaṃ, atthi puññassa āgamo.  たとえガンガー河の北岸に行って、施し、施させ、供犠し、供犠させたとしても、それに起因する功徳はあり、功徳到来がある。
Dānena damena saṃyamena saccavajjena atthi puññaṃ, atthi puññassa āgamo’’’ti. 布施による、調御による、自制による、真実語による功徳はあり、功徳到来がある。』」と。
‘‘Tassa mayhaṃ, bhante, ahudeva kaṅkhā, ahu vicikicchā –  尊者よ、そのとき私に、まさに疑いがあり、迷いがありました ——
‘kosu nāma imesaṃ bhavataṃ samaṇabrāhmaṇānaṃ saccaṃ āha, ko musā’’’ti?『いったい、この沙門、婆羅門の尊者たちのうち、誰が真実を説き、誰が虚偽を説くのだろう?』と。
‘‘Alañhi te, gāmaṇi, kaṅkhituṃ, alaṃ vicikicchituṃ. 「村長よ、まことにあなたには、疑うことは当然で、迷うことは当然です。
Kaṅkhanīye ca pana te ṭhāne vicikicchā uppannā’’ti.  そして疑われるべき点において、あなたに迷い生じたのです」と。
‘‘Evaṃ pasannohaṃ, bhante, bhagavati. 「尊者よ、私はこのように世尊に浄信しています。
Pahoti me bhagavā tathā dhammaṃ desetuṃ yathāhaṃ imaṃ kaṅkhādhammaṃ pajaheyya’’nti. 世尊は、私がこの疑いという捨て去れるように、そのようにを説くことがおできになる」と。
‘‘Atthi, gāmaṇi, dhammasamādhi. 「村長よ、があります。
Tatra ce tvaṃ cittasamādhiṃ paṭilabheyyāsi.  もしあなたがそこで心の定獲得するならば、
Evaṃ tvaṃ imaṃ kaṅkhādhammaṃ pajaheyyāsi.  そのように、あなたはこの疑いという捨て去れるでしょう。
Katamo ca, gāmaṇi, dhammasamādhi?  それでは村長よ、とは何か?
Idha, gāmaṇi, ariyasāvako pāṇātipātaṃ pahāya pāṇātipātā paṭivirato hoti, adinnādānaṃ pahāya adinnādānā paṭivirato hoti, 村長よ、ここに聖弟子殺生じて殺生から現に離れ盗みじて盗み現に離れ
kāmesumicchācāraṃ pahāya kāmesumicchācārā paṭivirato hoti, musāvādaṃ pahāya musāvādā paṭivirato hoti, pisuṇaṃ vācaṃ pahāya pisuṇāya vācāya paṭivirato hoti, 邪淫じて邪淫から現に離れ虚偽じて虚偽から現に離れ両舌語じて両舌語から現に離れ
pharusaṃ vācaṃ pahāya pharusāya vācāya paṭivirato hoti, samphappalāpaṃ pahāya samphappalāpā paṭivirato hoti, abhijjhaṃ pahāya anabhijjhālu hoti, byāpādapadosaṃ pahāya abyāpannacitto hoti, micchādiṭṭhiṃ pahāya sammādiṭṭhiko hoti. 粗悪語じて粗悪語から現に離れ綺語じて綺語から現に離れ羨望じて羨望なく、悪意憎悪じて悪意なきの者となり、邪見じて正見者となります。
‘‘Sa kho so, gāmaṇi, ariyasāvako evaṃ vigatābhijjho vigatabyāpādo asammūḷho sampajāno paṭissato mettāsahagatena cetasā ekaṃ disaṃ pharitvā viharati, tathā dutiyaṃ, tathā tatiyaṃ, tathā catutthaṃ, そして村長よ、その聖弟子は、そのように羨望を離れ、悪意を離れ、迷妄なく、正知あり、向念しつつ、慈しみを伴うをもって一方向に行き渡らせて住します。同様に第二の方向に、第三の方向に、第四の方向に。
iti uddhamadho tiriyaṃ sabbadhi sabbattatāya sabbāvantaṃ lokaṃ mettāsahagatena cetasā vipulena mahaggatena appamāṇena averena abyāpajjena pharitvā viharati.  かくして上・下・横に、全方向に、あまねく、すべてを含む世界に、慈しみを伴う、広大な、偉大なる、無量の、怨みなく、悪意なきをもって、行き渡らせて住します。
So iti paṭisañcikkhati –  彼はこのように熟慮します、
‘yvāyaṃ satthā evaṃvādī evaṃdiṭṭhi – 『この教主は、このように説く、このような見ある者である——
‘natthi dinnaṃ, natthi yiṭṭhaṃ, natthi hutaṃ, natthi sukatadukkaṭānaṃ kammānaṃ phalaṃ vipāko.  ”施与(の意味)はなく、供犠はなく、献供はなく、善行悪行果報はない。
Natthi ayaṃ loko, natthi paro loko, natthi mātā, natthi pitā, natthi sattā opapātikā, natthi loke samaṇabrāhmaṇā sammaggatā sammāpaṭipannā ye imañca lokaṃ parañca lokaṃ sayaṃ abhiññā sacchikatvā pavedentī’’’ti. この世界はなく、他の世界はなく、母はなく、父はなく、化生衆生はない。この世界と他の世界を自ら証知して実証して知らせるような沙門、婆羅門、正行者、正しき行道者たちは世間にいない。”と。
‘Sace tassa bhoto satthuno saccaṃ vacanaṃ, apaṇṇakatāya mayhaṃ, yvāhaṃ [yohaṃ (sī. syā. kaṃ. pī.)] na kiñci [kañci (?)] byābādhemi tasaṃ vā thāvaraṃ vā?  もしその尊者たる教主の言葉真実であるとしても、私がいかなる動くものにも、動かないものにも加害しないということは、私には議論の余地がない。
Ubhayamettha [ubhayattha me (?) ma. ni. 2.95 pāḷiyā saṃsandetabbaṃ] kaṭaggāho, yaṃ camhi kāyena saṃvuto vācāya saṃvuto manasā saṃvuto, yañca kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjissāmī’ti [paraṃ maraṇā na upapajjissāmīti (?)].  その場合、二つの収穫がある。すなわち、私はにより防護され、により防護され、により防護される。そして崩壊の後に善趣である天界に再生するであろう』と。
Tassa pāmojjaṃ jāyati.  彼にはが生まれ、
Pamuditassa pīti jāyati.  ぶ者には喜悦が生まれ、
Pītimanassa kāyo passambhati.  喜悦ある者の軽安になり、
Passaddhakāyo sukhaṃ vedayati.  軽安になった感受し
Sukhino cittaṃ samādhiyati.  ある者の定まります。
Ayaṃ kho, gāmaṇi, dhammasamādhi.  村長よ、これがです。
Tatra ce tvaṃ cittasamādhiṃ paṭilabheyyāsi, evaṃ tvaṃ imaṃ kaṅkhādhammaṃ pajaheyyāsi. もしあなたがそこで心の定獲得するならば、そのように、あなたはこの疑いという捨て去れるでしょう。
‘‘Sa kho so, gāmaṇi, ariyasāvako evaṃ vigatābhijjho vigatabyāpādo asammūḷho sampajāno paṭissato mettāsahagatena cetasā ekaṃ disaṃ pharitvā viharati, tathā dutiyaṃ, tathā tatiyaṃ, tathā catutthaṃ, そして村長よ、その聖弟子は、そのように羨望を離れ、悪意を離れ、迷妄なく、正知あり、向念しつつ、慈しみを伴うをもって一方向に行き渡らせて住します。同様に第二の方向に、第三の方向に、第四の方向に。
iti uddhamadho tiriyaṃ sabbadhi sabbattatāya sabbāvantaṃ lokaṃ mettāsahagatena cetasā vipulena mahaggatena appamāṇena averena abyāpajjena pharitvā viharati.  かくして上・下・横に、全方向に、あまねく、すべてを含む世界に、慈しみを伴う、広大な、偉大なる、無量の、怨みなく、悪意なきをもって、行き渡らせて住します。
So iti paṭisañcikkhati –  彼はこのように熟慮します、
‘yvāyaṃ satthā evaṃvādī evaṃdiṭṭhi – 『この教主は、このように説く、このような見ある者である——
atthi dinnaṃ, atthi yiṭṭhaṃ, atthi hutaṃ, atthi sukatadukkaṭānaṃ kammānaṃ phalaṃ vipāko, ”施与はあり、供犠はあり、献供はあり、善行悪行果報はあり、
atthi ayaṃ loko, atthi paro loko, atthi mātā, atthi pitā, atthi sattā opapātikā, atthi loke samaṇabrāhmaṇā, sammaggatā sammāpaṭipannā ye imañca lokaṃ parañca lokaṃ sayaṃ abhiññā sacchikatvā pavedentī’ti.  この世界はあり、他の世界はあり、母はあり、父はあり、化生衆生はあり、この世界と他の世界を自ら証知して実証して知らせるような沙門、婆羅門、正行者、正しき行道者たちが世間にいる。”と。
‘Sace tassa bhoto satthuno saccaṃ vacanaṃ, apaṇṇakatāya mayhaṃ, yvāhaṃ na kiñci byābādhemi tasaṃ vā thāvaraṃ vā?  もしその尊者たる教主の言葉真実であるとしても、私がいかなる動くものにも、動かないものにも加害しないということは、私には議論の余地がない。
Ubhayamettha kaṭaggāho, yaṃ camhi kāyena saṃvuto vācāya saṃvuto manasā saṃvuto, yañca kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjissāmī’ti.  その場合、二つの収穫がある。すなわち、私はにより防護され、により防護され、により防護される。そして崩壊の後に善趣である天界に再生するであろう』と。
Tassa pāmojjaṃ jāyati.  彼にはが生まれ、
Pamuditassa pīti jāyati.  ぶ者には喜悦が生まれ、
Pītimanassa kāyo passambhati.  喜悦ある者の軽安になり、
Passaddhakāyo sukhaṃ vedayati.  軽安になった感受し
Sukhino cittaṃ samādhiyati.  ある者の定まります。
Ayaṃ kho, gāmaṇi, dhammasamādhi.  村長よ、これがです。
Tatra ce tvaṃ cittasamādhiṃ paṭilabheyyāsi, evaṃ tvaṃ imaṃ kaṅkhādhammaṃ pajaheyyāsi. もしあなたがそこで心の定獲得するならば、そのように、あなたはこの疑いという捨て去れるでしょう。
‘‘Sa kho so, gāmaṇi, ariyasāvako evaṃ vigatābhijjho vigatabyāpādo asammūḷho sampajāno paṭissato mettāsahagatena cetasā ekaṃ disaṃ pharitvā viharati, tathā dutiyaṃ, tathā tatiyaṃ, tathā catutthaṃ, そして村長よ、その聖弟子は、そのように羨望を離れ、悪意を離れ、迷妄なく、正知あり、向念しつつ、慈しみを伴うをもって一方向に行き渡らせて住します。同様に第二の方向に、第三の方向に、第四の方向に。
iti uddhamadho tiriyaṃ sabbadhi sabbattatāya sabbāvantaṃ lokaṃ mettāsahagatena cetasā vipulena mahaggatena appamāṇena averena abyāpajjena pharitvā viharati.  かくして上・下・横に、全方向に、あまねく、すべてを含む世界に、慈しみを伴う、広大な、偉大なる、無量の、怨みなく、悪意なきをもって、行き渡らせて住します。
So iti paṭisañcikkhati –  彼はこのように熟慮します、
‘yvāyaṃ satthā evaṃvādī evaṃdiṭṭhi – 『この教主は、このように説く、このような見ある者である——
karoto kārayato, chindato chedāpayato, pacato pācāpayato, socayato socāpayato, kilamato kilamāpayato, phandato phandāpayato, pāṇamatipātayato, ”なし、なさせ、切り、切らせ、焼き、焼かせ、しみ、しませ、疲れ、疲れさせ、震え震えさせ、殺生し、
adinnaṃ ādiyato, sandhiṃ chindato, nillopaṃ harato, ekāgārikaṃ karoto, paripanthe tiṭṭhato, paradāraṃ gacchato, musā bhaṇato, karoto na karīyati pāpaṃ.  与えられざるものを取り、(家の)継ぎ目を切断し、略奪し、家をわが物とし、道の脇で待ち伏せし、他人の妻に通い、虚偽を語ったとしても、それらをなす者には作られない。
Khurapariyantena cepi cakkena yo imissā pathaviyā pāṇe ekaṃ maṃsakhalaṃ ekaṃ maṃsapuñjaṃ kareyya, natthi tatonidānaṃ pāpaṃ, natthi pāpassa āgamo.  たとえ先端が剃刀の車輪によって、この大地の生き物をひとつの、ひとつの山積にしても、それに起因するはなく、到来もない。
Dakkhiṇañcepi gaṅgāya tīraṃ gaccheyya hananto ghātento chindanto chedāpento pacanto pācāpento, natthi tatonidānaṃ pāpaṃ, natthi pāpassa āgamo.  たとえガンガー河の南岸に行って、殺し、殺させ、切り、切らせ、焼き、焼かせたとしても、それに起因するはなく、到来もない。
Uttarañcepi gaṅgāya tīraṃ gaccheyya dadanto dāpento, yajanto yajāpento, natthi tatonidānaṃ puññaṃ, natthi puññassa āgamo.  たとえガンガー河の北岸に行って、施し、施させ、供犠し、供犠させたとしても、それに起因する功徳はなく、功徳到来はない。
Dānena damena saṃyamena saccavajjena natthi puññaṃ, natthi puññassa āgamo’ti.  布施による、調御による、自制による、真実語による功徳はなく、功徳到来はない。”と。
‘Sace tassa bhoto satthuno saccaṃ vacanaṃ, apaṇṇakatāya mayhaṃ, yvāhaṃ na kiñci byābādhemi tasaṃ vā thāvaraṃ vā?  もしその尊者たる教主の言葉真実であるとしても、私がいかなる動くものにも、動かないものにも加害しないということは、私には議論の余地がない。
Ubhayamettha kaṭaggāho, yaṃ camhi kāyena saṃvuto vācāya saṃvuto manasā saṃvuto, yañca kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjissāmī’ti.  その場合、二つの収穫がある。すなわち、私はにより防護され、により防護され、により防護される。そして崩壊の後に善趣である天界に再生するであろう』と。
Tassa pāmojjaṃ jāyati.  彼にはが生まれ、
Pamuditassa pīti jāyati.  ぶ者には喜悦が生まれ、
Pītimanassa kāyo passambhati.  喜悦ある者の軽安になり、
Passaddhakāyo sukhaṃ vedayati.  軽安になった感受し
Sukhino cittaṃ samādhiyati.  ある者の定まります。
Ayaṃ kho, gāmaṇi, dhammasamādhi tatra ce tvaṃ cittasamādhiṃ paṭilabheyyāsi, evaṃ tvaṃ imaṃ kaṅkhādhammaṃ pajaheyyāsi. 村長よ、これがです。もしあなたがそこで心の定獲得するならば、そのように、あなたはこの疑いという捨て去れるでしょう。
‘‘Sa kho so, gāmaṇi, ariyasāvako evaṃ vigatābhijjho vigatabyāpādo asammūḷho sampajāno paṭissato mettāsahagate cetasā ekaṃ disaṃ pharitvā viharati, tathā dutiyaṃ, tathā tatiyaṃ, tathā catutthaṃ, そして村長よ、その聖弟子は、そのように羨望を離れ、悪意を離れ、迷妄なく、正知あり、向念しつつ、慈しみを伴うをもって一方向に行き渡らせて住します。同様に第二の方向に、第三の方向に、第四の方向に。
iti uddhamadho tiriyaṃ sabbadhi sabbattatāya sabbāvantaṃ lokaṃ mettāsahagatena cetasā vipulena mahaggatena appamāṇena averena abyāpajjena pharitvā viharati.  かくして上・下・横に、全方向に、あまねく、すべてを含む世界に、慈しみを伴う、広大な、偉大なる、無量の、怨みなく、悪意なきをもって、行き渡らせて住します。
So iti paṭisañcikkhati –  彼はこのように熟慮します、
‘yvāyaṃ satthā evaṃvādī evaṃdiṭṭhi – 『この教主は、このように説く、このような見ある者である——
karoto kārayato, chindato chedāpayato, pacato pācāpayato, socayato socāpayato, kilamato kilamāpayato, phandato phandāpayato, pāṇamatipātayato, adinnaṃ ādiyato, sandhiṃ chindato, nillopaṃ harato, ekāgārikaṃ karoto, paripanthe tiṭṭhato, paradāraṃ gacchato, musā bhaṇato, karoto karīyati pāpaṃ.  ”なし、なさせ、切り、切らせ、焼き、焼かせ、しみ、しませ、疲れ、疲れさせ、震え震えさせ、殺生し、与えられざるものを取り、(家の)継ぎ目を切断し、略奪し、家をわが物とし、道の脇で待ち伏せし、他人の妻に通い、虚偽を語ったなら、それらをなす者には作られる。
Khurapariyantena cepi cakkena yo imissā pathaviyā pāṇe ekaṃ maṃsakhalaṃ ekaṃ maṃsapuñjaṃ kareyya, atthi tatonidānaṃ pāpaṃ, atthi pāpassa āgamo.  たとえ先端が剃刀の車輪によって、この大地の生き物をひとつの、ひとつの山積にしたとしても、それに起因するはあり、到来がある。
Dakkhiṇañcepi gaṅgāya tīraṃ gaccheyya hananto ghātento chindanto chedāpento pacanto pācāpento, atthi tatonidānaṃ pāpaṃ, atthi pāpassa āgamo.  たとえガンガー河の南岸に行って、殺し、殺させ、切り、切らせ、焼き、焼かせたとしても、それに起因するはあり、到来がある。
Uttarañcepi gaṅgāya tīraṃ gaccheyya dadanto dāpento, yajanto yajāpento, atthi tatonidānaṃ puññaṃ, atthi puññassa āgamo.  たとえガンガー河の北岸に行って、施し、施させ、供犠し、供犠させたとしても、それに起因する功徳はあり、功徳到来がある。
Dānena damena saṃyamena saccavajjena atthi puññaṃ atthi puññassa āgamoti.  布施による、調御による、自制による、真実語による功徳はあり、功徳到来がある。”と。
Sace tassa bhoto satthuno saccaṃ vacanaṃ, apaṇṇakatāya mayhaṃ, yvāhaṃ na kiñci byābādhemi tasaṃ vā thāvaraṃ vā?  もしその尊者たる教主の言葉真実であるとしても、私がいかなる動くものにも、動かないものにも加害しないということは、私には議論の余地がない。
Ubhayamettha kaṭaggāho, yaṃ camhi kāyena saṃvuto vācāya saṃvuto manasā saṃvuto, yañca kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjissāmī’ti.  その場合、二つの収穫がある。すなわち、私はにより防護され、により防護され、により防護される。そして崩壊の後に善趣である天界に再生するであろう』と。
Tassa pāmojjaṃ jāyati.  彼にはが生まれ、
Pamuditassa pīti jāyati.  ぶ者には喜悦が生まれ、
Pītimanassa kāyo passambhati.  喜悦ある者の軽安になり、
Passaddhakāyo sukhaṃ vedayati.  軽安になった感受し
Sukhino cittaṃ samādhiyati.  ある者の定まります。
Ayaṃ kho, gāmaṇi, dhammasamādhi.  村長よ、これがです。
Tatra ce tvaṃ cittasamādhiṃ paṭilabheyyāsi, evaṃ tvaṃ imaṃ kaṅkhādhammaṃ pajaheyyāsi. もしあなたがそこで心の定獲得するならば、そのように、あなたはこの疑いという捨て去れるでしょう。
‘‘Sa kho so, gāmaṇi, ariyasāvako evaṃ vigatābhijjho vigatabyāpādo asammūḷho sampajāno paṭissato karuṇāsahagate cetasā ekaṃ disaṃ pharitvā viharati…pe…  そして村長よ、その聖弟子は、そのように羨望を離れ、悪意を離れ、迷妄なく、正知あり、向念しつつ、憐憫を伴うをもって一方向に行き渡らせて住します。 …中略…
muditāsahagatena cetasā ekaṃ disaṃ pharitvā viharati…pe…. を伴うをもって、一方向に行き渡らせて住します。 …中略…
‘‘Sa kho so, gāmaṇi, ariyasāvako evaṃ vigatābhijjho vigatabyāpādo asammūḷho sampajāno paṭissato upekkhāsahagate cetasā ekaṃ disaṃ pharitvā viharati, tathā dutiyaṃ, tathā tatiyaṃ, tathā catutthaṃ, そして村長よ、その聖弟子は、そのように羨望を離れ、悪意を離れ、迷妄なく、正知あり、向念しつつ、を伴うをもって一方向に行き渡らせて住します。同様に第二の方向に、第三の方向に、第四の方向に。
iti uddhamadho tiriyaṃ sabbadhi sabbattatāya sabbāvantaṃ lokaṃ upekkhāsahagatena cetasā vipulena mahaggatena appamāṇena averena abyāpajjena pharitvā viharati.  かくして上・下・横に、全方向に、あまねく、すべてを含む世界に、を伴う、広大な、偉大なる、無量の、怨みなく、悪意なきをもって、行き渡らせて住します。
So iti paṭisañcikkhati –  彼はこのように熟慮します、
‘yvāyaṃ satthā evaṃvādī evaṃdiṭṭhi – 『この教主は、このように説く、このような見ある者である——
natthi dinnaṃ, natthi yiṭṭhaṃ, natthi hutaṃ natthi sukatadukkaṭānaṃ kammānaṃ phalaṃ vipāko, ”施与(の意味)はなく、供犠はなく、献供はなく、善行悪行果報はない。
natthi ayaṃ loko natthi paro loko, natthi mātā natthi pitā natthi sattā opapātikā, natthi loke samaṇabrāhmaṇā sammaggatā sammāpaṭipannā ye imañca lokaṃ parañca lokaṃ sayaṃ abhiññā sacchikatvā pavedentīti.  この世界はなく、他の世界はなく、母はなく、父はなく、化生衆生はない。この世界と他の世界を自ら証知して実証して知らせるような沙門、婆羅門、正行者、正しき行道者たちは世間にいない。”と。
Sace tassa bhoto satthuno saccaṃ vacanaṃ, apaṇṇakatāya mayhaṃ, yvāhaṃ na kiñci byābādhemi tasaṃ vā thāvaraṃ vā?  もしその尊者たる教主の言葉真実であるとしても、私がいかなる動くものにも、動かないものにも加害しないということは、私には議論の余地がない。
Ubhayamettha kaṭaggāho, yaṃ camhi kāyena saṃvuto vācāya saṃvuto manasā saṃvuto, yañca kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjissāmī’ti.  その場合、二つの収穫がある。すなわち、私はにより防護され、により防護され、により防護される。そして崩壊の後に善趣である天界に再生するであろう』と。
Tassa pāmojjaṃ jāyati.  彼にはが生まれ、
Pamuditassa pīti jāyati.  ぶ者には喜悦が生まれ、
Pītimanassa kāyo passambhati.  喜悦ある者の軽安になり、
Passaddhakāyo sukhaṃ vedayati.  軽安になった感受し
Sukhino cittaṃ samādhiyati.  ある者の定まります。
Ayaṃ kho, gāmaṇi, dhammasamādhi.  村長よ、これがです。
Tatra ce tvaṃ cittasamādhiṃ paṭilabheyyāsi, evaṃ tvaṃ imaṃ kaṅkhādhammaṃ pajaheyyāsi. もしあなたがそこで心の定獲得するならば、そのように、あなたはこの疑いという捨て去れるでしょう。
‘‘Sa kho so, gāmaṇi, ariyasāvako evaṃ vigatābhijjho vigatabyāpādo asammūḷho sampajāno paṭissato upekkhāsahagate cetasā ekaṃ disaṃ pharitvā viharati, tathā dutiyaṃ, tathā tatiyaṃ, tathā catutthaṃ, そして村長よ、その聖弟子は、そのように羨望を離れ、悪意を離れ、迷妄なく、正知あり、向念しつつ、を伴うをもって一方向に行き渡らせて住します。同様に第二の方向に、第三の方向に、第四の方向に。
iti uddhamadho tiriyaṃ sabbadhi sabbattatāya sabbāvantaṃ lokaṃ upekkhāsahagatena cetasā vipulena mahaggatena appamāṇena averena abyāpajjena pharitvā viharati.  かくして上・下・横に、全方向に、あまねく、すべてを含む世界に、を伴う、広大な、偉大なる、無量の、怨みなく、悪意なきをもって、行き渡らせて住します。
So iti paṭisañcikkhati –  彼はこのように熟慮します、
‘yvāyaṃ satthā evaṃvādī evaṃdiṭṭhi – 『この教主は、このように説く、このような見ある者である——
atthi dinnaṃ, atthi yiṭṭhaṃ, atthi hutaṃ, atthi sukatadukkaṭānaṃ kammānaṃ phalaṃ vipāko, atthi ayaṃ loko atthi paro loko, atthi mātā atthi pitā atthi sattā opapātikā, ”施与はあり、供犠はあり、献供はあり、善行悪行果報はあり、この世界はあり、他の世界はあり、母はあり、父はあり、化生衆生はあり、
atthi loke samaṇabrāhmaṇā sammaggatā sammāpaṭipannā ye imañca lokaṃ parañca lokaṃ sayaṃ abhiññā sacchikatvā pavedentīti.  この世界と他の世界を自ら証知して実証して知らせるような沙門、婆羅門、正行者、正しき行道者たちが世間にいる。”と。
Sace tassa bhoto satthuno saccaṃ vacanaṃ, apaṇṇakatāya mayhaṃ, yvāhaṃ na kiñci byābādhemi tasaṃ vā thāvaraṃ vā?  もしその尊者たる教主の言葉真実であるとしても、私がいかなる動くものにも、動かないものにも加害しないということは、私には議論の余地がない。
Ubhayamettha kaṭaggāho, yaṃ camhi kāyena saṃvuto vācāya saṃvuto manasā saṃvuto, yañca kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjissāmī’ti.  その場合、二つの収穫がある。すなわち、私はにより防護され、により防護され、により防護される。そして崩壊の後に善趣である天界に再生するであろう』と。
Tassa pāmojjaṃ jāyati.  彼にはが生まれ、
Pamuditassa pīti jāyati.  ぶ者には喜悦が生まれ、
Pītimanassa kāyo passambhati.  喜悦ある者の軽安になり、
Passaddhakāyo sukhaṃ vedayati.  軽安になった感受し
Sukhino cittaṃ samādhiyati.  ある者の定まります。
Ayaṃ kho, gāmaṇi, dhammasamādhi.  村長よ、これがです。
Tatra ce tvaṃ cittasamādhiṃ paṭilabheyyāsi, evaṃ tvaṃ imaṃ kaṅkhādhammaṃ pajaheyyāsi. もしあなたがそこで心の定獲得するならば、そのように、あなたはこの疑いという捨て去れるでしょう。
‘‘Sa kho so, gāmaṇi, ariyasāvako evaṃ vigatābhijjho vigatabyāpādo asammūḷho sampajāno paṭissato upekkhāsahagate cetasā ekaṃ disaṃ pharitvā viharati, tathā dutiyaṃ, tathā tatiyaṃ, tathā catutthaṃ, そして村長よ、その聖弟子は、そのように羨望を離れ、悪意を離れ、迷妄なく、正知あり、向念しつつ、を伴うをもって一方向に行き渡らせて住します。同様に第二の方向に、第三の方向に、第四の方向に。
iti uddhamadho tiriyaṃ sabbadhi sabbattatāya sabbāvantaṃ lokaṃ upekkhāsahagatena cetasā vipulena mahaggatena appamāṇena averena abyāpajjena pharitvā viharati.  かくして上・下・横に、全方向に、あまねく、すべてを含む世界に、を伴う、広大な、偉大なる、無量の、怨みなく、悪意なきをもって、行き渡らせて住します。
So iti paṭisañcikkhati –  彼はこのように熟慮します、
‘yvāyaṃ satthā evaṃvādī evaṃdiṭṭhi – 『この教主は、このように説く、このような見ある者である——
karoto kārayato, chedato chedāpayato, pacato pācāpayato, socayato socāpayato, kilamato kilamāpayato, phandato phandāpayato, pāṇamatipātayato, ”なし、なさせ、切り、切らせ、焼き、焼かせ、しみ、しませ、疲れ、疲れさせ、震え震えさせ、殺生し、
adinnaṃ ādiyato, sandhiṃ chindato, nillopaṃ harato, ekāgārikaṃ karoto, paripanthe tiṭṭhato, paradāraṃ gacchato, musā bhaṇato, karoto na karīyati pāpaṃ.  与えられざるものを取り、(家の)継ぎ目を切断し、略奪し、家をわが物とし、道の脇で待ち伏せし、他人の妻に通い、虚偽を語ったとしても、それらをなす者には作られない。
Khurapariyantena cepi cakkena yo imissā pathaviyā pāṇe ekaṃ maṃsakhalaṃ ekaṃ maṃsapuñjaṃ kareyya, natthi tatonidānaṃ pāpaṃ, natthi pāpassa āgamo.  たとえ先端が剃刀の車輪によって、この大地の生き物をひとつの、ひとつの山積にしても、それに起因するはなく、到来もない。
Dakkhiṇañcepi gaṅgāya tīraṃ gaccheyya hananto ghātento chindanto chedāpento pacanto pācāpento, natthi tatonidānaṃ pāpaṃ, natthi pāpassa āgamo.  たとえガンガー河の南岸に行って、殺し、殺させ、切り、切らせ、焼き、焼かせたとしても、それに起因するはなく、到来もない。
Uttarañcepi gaṅgāya tīraṃ gaccheyya dadanto dāpento, yajanto yajāpento, natthi tatonidānaṃ puññaṃ, natthi puññassa āgamo.  たとえガンガー河の北岸に行って、施し、施させ、供犠し、供犠させたとしても、それに起因する功徳はなく、功徳到来はない。
Dānena damena saṃyamena saccavajjena natthi puññaṃ, natthi puññassa āgamo’ti.  布施による、調御による、自制による、真実語による功徳はなく、功徳到来はない。”と。
‘Sace tassa bhoto satthuno saccaṃ vacanaṃ, apaṇṇakatāya mayhaṃ, yvāhaṃ na kiñci byābādhemi tasaṃ vā thāvaraṃ vā?  もしその尊者たる教主の言葉真実であるとしても、私がいかなる動くものにも、動かないものにも加害しないということは、私には議論の余地がない。
Ubhayamettha kaṭaggāho, yaṃ camhi kāyena saṃvuto vācāya saṃvuto manasā saṃvuto, yañca kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjissāmī’ti.  その場合、二つの収穫がある。すなわち、私はにより防護され、により防護され、により防護される。そして崩壊の後に善趣である天界に再生するであろう』と。
Tassa pāmojjaṃ jāyati.  彼にはが生まれ、
Pamuditassa pīti jāyati.  ぶ者には喜悦が生まれ、
Pītimanassa kāyo passambhati.  喜悦ある者の軽安になり、
Passaddhakāyo sukhaṃ vedayati.  軽安になった感受し
Sukhino cittaṃ samādhiyati.  ある者の定まります。
Ayaṃ kho, gāmaṇi, dhammasamādhi.  村長よ、これがです。
Tatra ce tvaṃ cittasamādhiṃ paṭilabheyyāsi, evaṃ tvaṃ imaṃ kaṅkhādhammaṃ pajaheyyāsi. もしあなたがそこで心の定獲得するならば、そのように、あなたはこの疑いという捨て去れるでしょう。
‘‘Sa kho so, gāmaṇi, ariyasāvako evaṃ vigatābhijjho vigatabyāpādo asammūḷho sampajāno paṭissato upekkhāsahagate cetasā ekaṃ disaṃ pharitvā viharati, tathā dutiyaṃ, tathā tatiyaṃ, tathā catutthaṃ, そして村長よ、その聖弟子は、そのように羨望を離れ、悪意を離れ、迷妄なく、正知あり、向念しつつ、を伴うをもって一方向に行き渡らせて住します。同様に第二の方向に、第三の方向に、第四の方向に。
iti uddhamadho tiriyaṃ sabbadhi sabbattatāya sabbāvantaṃ lokaṃ upekkhāsahagatena cetasā vipulena mahaggatena appamāṇena averena abyāpajjena pharitvā viharati.  かくして上・下・横に、全方向に、あまねく、すべてを含む世界に、を伴う、広大な、偉大なる、無量の、怨みなく、悪意なきをもって、行き渡らせて住します。
So iti paṭisañcikkhati –  彼はこのように熟慮します、
‘yvāyaṃ satthā evaṃvādī evaṃdiṭṭhi – 『この教主は、このように説く、このような見ある者である——
karoto kārayato, chindato chedāpayato, pacato pācāpayato, socayato socāpayato, kilamato kilamāpayato, phandato phandāpayato, pāṇamatipātayato, adinnaṃ ādiyato, sandhiṃ chindato, nillopaṃ harato, ekāgārikaṃ karoto, paripanthe tiṭṭhato, paradāraṃ gacchato, musā bhaṇato, karoto karīyati pāpaṃ.  ”なし、なさせ、切り、切らせ、焼き、焼かせ、しみ、しませ、疲れ、疲れさせ、震え震えさせ、殺生し、与えられざるものを取り、(家の)継ぎ目を切断し、略奪し、家をわが物とし、道の脇で待ち伏せし、他人の妻に通い、虚偽を語ったなら、それらをなす者には作られる。
Khurapariyantena cepi cakkena yo imissā pathaviyā pāṇe ekaṃ maṃsakhalaṃ ekaṃ maṃsapuñjaṃ kareyya, atthi tatonidānaṃ pāpaṃ, atthi pāpassa āgamo.  たとえ先端が剃刀の車輪によって、この大地の生き物をひとつの、ひとつの山積にしたとしても、それに起因するはあり、到来がある。
Dakkhiṇañcepi gaṅgāya tīraṃ gaccheyya hananto ghātento chindanto chedāpento pacanto pācāpento, atthi tatonidānaṃ pāpaṃ, atthi pāpassa āgamo.  たとえガンガー河の南岸に行って、殺し、殺させ、切り、切らせ、焼き、焼かせたとしても、それに起因するはあり、到来がある。
Uttarañcepi gaṅgāya tīraṃ gaccheyya dadanto dāpento, yajanto yajāpento, atthi tatonidānaṃ puññaṃ, atthi puññassa āgamo.  たとえガンガー河の北岸に行って、施し、施させ、供犠し、供犠させたとしても、それに起因する功徳はあり、功徳到来がある。
Dānena damena saṃyamena saccavajjena atthi puññaṃ, atthi puññassa āgamo’ti.  布施による、調御による、自制による、真実語による功徳はあり、功徳到来がある。”と。
‘Sace tassa bhoto satthuno saccaṃ vacanaṃ, apaṇṇakatāya mayhaṃ, yvāhaṃ na kiñci byābādhemi tasaṃ vā thāvaraṃ vā?  もしその尊者たる教主の言葉真実であるとしても、私がいかなる動くものにも、動かないものにも加害しないということは、私には議論の余地がない。
Ubhayamettha kaṭaggāho, yaṃ camhi kāyena saṃvuto vācāya saṃvuto manasā saṃvuto, yañca kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjissāmī’ti.  その場合、二つの収穫がある。すなわち、私はにより防護され、により防護され、により防護される。そして崩壊の後に善趣である天界に再生するであろう』と。
Tassa pāmojjaṃ jāyati.  彼にはが生まれ、
Pamuditassa pīti jāyati.  ぶ者には喜悦が生まれ、
Pītimanassa kāyo passambhati.  喜悦ある者の軽安になり、
Passaddhakāyo sukhaṃ vedayati.  軽安になった感受し
Sukhino cittaṃ samādhiyati.  ある者の定まります。
Ayaṃ kho, gāmaṇi, dhammasamādhi.  村長よ、これがです。
Tatra ce tvaṃ cittasamādhiṃ paṭilabheyyāsi, evaṃ tvaṃ imaṃ kaṅkhādhammaṃ pajaheyyāsī’’ti. もしあなたがそこで心の定獲得するならば、そのように、あなたはこの疑いという捨て去れるでしょう」と。
Evaṃ vutte, pāṭaliyo gāmaṇi bhagavantaṃ etadavoca –  このように説かれたとき、パータリヤ村長は世尊にこう言った。
‘‘abhikkantaṃ, bhante, abhikkantaṃ, bhante…pe… 「尊者よ、素晴らしい。尊者よ、素晴らしい。 …中略…
ajjatagge pāṇupetaṃ saraṇaṃ gata’’nti.  今日から命ある限り、帰依した優婆塞とご記憶下さい」と。
1)
cūḷaka:髻… 頭に結った髪。古代インドでは高く結い上げることが多く、修行者・武士などの象徴的装束の一つ。
2)
六師外道プーラナ・カッサパの見解
sn42.13.1767915895.txt.gz · 最終更新: by h1roemon