sn42.13
文書の過去の版を表示しています。
sn42.13『波得里亜経』Pāṭaliyasuttaṃ
| Ekaṃ samayaṃ bhagavā koliyesu viharati uttaraṃ nāma [uttarakaṃ nāma (sī.)] koliyānaṃ nigamo. | ある時、世尊はコーリヤ国のウッタラというコーリヤ族の町に住されていた。 |
| Atha kho pāṭaliyo gāmaṇi yena bhagavā tenupasaṅkami; | さてパータリヤ村長は世尊のもとに近づいた。 |
| upasaṅkamitvā bhagavantaṃ abhivādetvā ekamantaṃ nisīdi. | 近づくと世尊に礼拝して一隅に座った。 |
| Ekamantaṃ nisinno kho pāṭaliyo gāmaṇi bhagavantaṃ etadavoca – | 一隅に座ったパータリヤ村長は、世尊にこう言った。 |
| ‘‘sutaṃ metaṃ, bhante – | 「尊者よ、私はこう聞きました。 |
| ‘samaṇo gotamo māyaṃ jānātī’ti. | 『沙門ゴータマは幻術を知る』と。 |
| Ye te, bhante, evamāhaṃsu – | 尊者よ、このように言う者たち —— |
| ‘samaṇo gotamo māyaṃ jānātī’ti, kacci te, bhante, bhagavato vuttavādino, na ca bhagavantaṃ abhūtena abbhācikkhanti, dhammassa cānudhammaṃ byākaronti, na ca koci sahadhammiko vādānuvādo gārayhaṃ ṭhānaṃ āgacchati? | 『沙門ゴータマは幻術を知る』と。果たして彼らは、世尊の説かれたままを説く者であり、事実でないことによって世尊を貶めず、法の随法を解答しており、そして誰であれ法に則った随説者が咎められる立場にならないのでしょうか? |
| Anabbhācikkhitukāmā hi mayaṃ, bhante, bhagavanta’’nti. | 尊者よ、我々は世尊を貶めたくないのです」と。 |
| ‘‘Ye te, gāmaṇi, evamāhaṃsu – | 「村長よ、このように言う者たちがいます —— |
| ‘samaṇo gotamo māyaṃ jānātī’ti, vuttavādino ceva me, te na ca maṃ abhūtena abbhācikkhanti, dhammassa cānudhammaṃ byākaronti, na ca koci sahadhammiko vādānuvādo gārayhaṃ ṭhānaṃ āgacchatīti, saccaṃyeva kira, bho, mayaṃ tesaṃ samaṇabrāhmaṇānaṃ na saddahāma – | 『沙門ゴータマは幻術を知る』と。彼らは私の説かれたままを説く者であり、事実でないことによって私を貶めず、法の随法を解答しており、そして誰であれ法に則った随説者が咎められる立場になることもありません」と。「ああ、それは本当でしょうか。我々はかの沙門・婆羅門たちを信じていませんでした —— |
| ‘samaṇo gotamo māyaṃ jānātīti, samaṇo khalu bho gotamo māyāvī’ti. | 『沙門ゴータマは幻術を知るという。友よ、沙門ゴータマは幻術士なのだ』と。」 |
| Yo nu kho, gāmaṇi, evaṃ vadeti – | 「村長よ、いったい、 |
| ‘ahaṃ māyaṃ jānāmī’ti, so evaṃ vadeti – | 『私は幻術を知る』と、こう語る者は、 |
| ‘ahaṃ māyāvī’ti. | 『私は幻術士である』と、こう語っているのでしょうか?」と。 |
| Tatheva taṃ bhagavā hoti, tatheva taṃ sugata hotī’’ti. | 「まさにその通りです、世尊よ。まさにその通りです、善逝よ」と。 |
| Tena hi, gāmaṇi, taññevettha paṭipucchissāmi; | 「それでは、村長よ、これについてあなたに問い返しましょう。 |
| yathā te khameyya, tathā taṃ byākareyyāsi – | あなたのよしとするように、これに解答してください。 |
| ‘‘Taṃ kiṃ maññasi, gāmaṇi, jānāsi tvaṃ koliyānaṃ lambacūḷake bhaṭe’’ti? | 村長よ、これをどう思いますか。あなたはコーリヤ族の髻(けい)1)の垂れた傭兵たちを知っていますか?」と。 |
| ‘‘Jānāmahaṃ, bhante, koliyānaṃ lambacūḷake bhaṭe’’ti. | 「尊者よ、私はコーリヤ族の髻の垂れた傭兵たちを知っています」と。 |
| ‘‘Taṃ kiṃ maññasi, gāmaṇi, kimatthiyā koliyānaṃ lambacūḷakā bhaṭā’’ti? | 「村長よ、これをどう思いますか。コーリヤ族の髻の垂れた傭兵たちは何のためにいますか?」と。 |
| ‘‘Ye ca, bhante, koliyānaṃ corā te ca paṭisedhetuṃ, yāni ca koliyānaṃ dūteyyāni tāni ca vahātuṃ [tāni ca pahātuṃ (syā. kaṃ.), tāni ca yātuṃ (katthaci), tāni cāvahātuṃ (?)], etadatthiyā, bhante, koliyānaṃ lambacūḷakā bhaṭā’’ti. | 「尊者よ、コーリヤ族の盗賊たちを阻止するため、またコーリヤ族の使節たちを護送するためです。尊者よ、コーリヤ国の髻の垂れた傭兵たちは、そのためにいます」と。 |
| ‘‘Taṃ kiṃ maññasi, gāmaṇi, jānāsi tvaṃ koliyānaṃ lambacūḷake bhaṭe sīlavante vā te dussīle vā’’ti? | 「村長よ、これをどう思いますか。あなたはコーリヤ族の髻の垂れた傭兵たちが持戒者なのか、それとも戒を守らぬ者なのか知っていますか?」と。 |
| ‘‘Jānāmahaṃ, bhante, koliyānaṃ lambacūḷake bhaṭe dussīle pāpadhamme; | 「尊者よ、私はコーリヤ族の髻の垂れた傭兵たちが悪しき性質の戒を守らぬ者なのを知っています。 |
| ye ca loke dussīlā pāpadhammā koliyānaṃ lambacūḷakā bhaṭā tesaṃ aññatarā’’ti. | 世間には悪しき性質の戒を守らぬ者たちがいますが、コーリヤ族の髻の垂れた傭兵たちはその一部です」と。 |
| ‘‘Yo nu kho, gāmaṇi, evaṃ vadeyya – | 「さて、村長よ、誰かがこのように語るなら、 |
| ‘pāṭaliyo gāmaṇi jānāti koliyānaṃ lambacūḷake bhaṭe dussīle pāpadhamme, pāṭaliyopi gāmaṇi dussīlo pāpadhammo’ti, sammā nu kho so vadamāno vadeyyā’’ti? | 『パータリヤ村長はコーリヤ族の髻の垂れた傭兵たちが悪しき性質の戒を守らぬ者であるのを知っている。(だから)パータリヤ村長も悪しき性質の戒を守らぬ者である』と。いったいそのように語る者は、正しく語っているでしょうか?」と。 |
| ‘‘No hetaṃ, bhante! | 「いいえ、尊者よ。 |
| Aññe, bhante, koliyānaṃ lambacūḷakā bhaṭā, aññohamasmi. | 尊者よ、コーリヤ族の髻の垂れた傭兵たちと私は異なる者です。 |
| Aññathādhammā koliyānaṃ lambacūḷakā bhaṭā, aññathādhammohamasmī’’ti. | コーリヤ族の髻の垂れた傭兵たちの性質と私の性質は違います」と。 |
| ‘‘Tvañhi nāma, gāmaṇi, lacchasi – | 「村長よ、なんとあなたは(結論を)得ることになりました。 |
| ‘pāṭaliyo gāmaṇi jānāti koliyānaṃ lambacūḷake bhaṭe dussīle pāpadhamme, na ca pāṭaliyo gāmaṇi dussīlo pāpadhammo’ti, kasmā tathāgato na lacchati – | 『パータリヤ村長はコーリヤ族の髻の垂れた傭兵たちが悪しき性質の戒を守らぬ者であるのを知っている。しかしパータリヤ村長は悪しき性質の戒を守らぬ者ではない』と。では、どうして如来が(結論を)得ないことがあるでしょうか —— |
| ‘tathāgato māyaṃ jānāti, na ca tathāgato māyāvī’ti? | 『如来は幻術を知る。しかし如来は幻術士なのではない』と。 |
| Māyaṃ cāhaṃ, gāmaṇi, pajānāmi, māyāya ca vipākaṃ, yathāpaṭipanno ca māyāvī kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjati tañca pajānāmi’’. | 村長よ、私は幻術を了知します。そして幻術の果報、すなわち幻術士として行道した者が身の崩壊と死の後に苦界・悪趣・堕処・地獄に再生するということ、それも了知します。 |
| ‘‘Pāṇātipātaṃ cāhaṃ, gāmaṇi, pajānāmi, pāṇātipātassa ca vipākaṃ, yathāpaṭipanno ca pāṇātipātī kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjati tañca pajānāmi. | 村長よ、私は殺生を了知します。そして殺生の果報、すなわち殺生者として行道した者が身の崩壊と死の後に苦界・悪趣・堕処・地獄に再生するということ、それも了知します。 |
| Adinnādānaṃ cāhaṃ, gāmaṇi, pajānāmi, adinnādānassa ca vipākaṃ, yathāpaṭipanno ca adinnādāyī kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjati tañca pajānāmi. | 村長よ、私は盗みを了知します。そして盗みの果報、すなわち盗む者として行道した者が身の崩壊と死の後に苦界・悪趣・堕処・地獄に再生するということ、それも了知します。 |
| Kāmesumicchācāraṃ cāhaṃ, gāmaṇi, pajānāmi, kāmesumicchācārassa ca vipākaṃ, yathāpaṭipanno ca kāmesumicchācārī kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjati tañca pajānāmi. | 村長よ、私は邪淫を了知します。そして邪淫の果報、すなわち邪淫者として行道した者が身の崩壊と死の後に苦界・悪趣・堕処・地獄に再生するということ、それも了知します。 |
| Musāvādaṃ cāhaṃ, gāmaṇi, pajānāmi, musāvādassa ca vipākaṃ, yathāpaṭipanno ca musāvādī kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjati tañca pajānāmi. | 村長よ、私は虚偽語を了知します。そして虚偽語の果報、すなわち虚偽語者として行道した者が身の崩壊と死の後に苦界・悪趣・堕処・地獄に再生するということ、それも了知します。 |
| Pisuṇavācaṃ cāhaṃ, gāmaṇi, pajānāmi, pisuṇavācāya ca vipākaṃ, yathāpaṭipanno ca pisuṇavāco kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjati tañca pajānāmi. | 村長よ、私は両舌語を了知します。そして両舌語の果報、すなわち両舌語者として行道した者が身の崩壊と死の後に苦界・悪趣・堕処・地獄に再生するということ、それも了知します。 |
| Pharusavācaṃ cāhaṃ, gāmaṇi, pajānāmi, pharusavācāya ca vipākaṃ, yathāpaṭipanno ca pharusavāco kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjati tañca pajānāmi. | 村長よ、私は粗悪語を了知します。そして粗悪語の果報、すなわち粗悪語者として行道した者が身の崩壊と死の後に苦界・悪趣・堕処・地獄に再生するということ、それも了知します。 |
| Samphappalāpaṃ cāhaṃ, gāmaṇi, pajānāmi, samphappalāpassa ca vipākaṃ, yathāpaṭipanno ca samphappalāpī kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjati tañca pajānāmi. | 村長よ、私は綺語を了知します。そして綺語の果報、すなわち綺語者として行道した者が身の崩壊と死の後に苦界・悪趣・堕処・地獄に再生するということ、それも了知します。 |
| Abhijjhaṃ cāhaṃ, gāmaṇi, pajānāmi, abhijjhāya ca vipākaṃ, yathāpaṭipanno ca abhijjhālu kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjati tañca pajānāmi. | 村長よ、私は羨望を了知します。そして羨望の果報、すなわち羨望者として行道した者が身の崩壊と死の後に苦界・悪趣・堕処・地獄に再生するということ、それも了知します。 |
| Byāpādapadosaṃ cāhaṃ, gāmaṇi, pajānāmi, byāpādapadosassa ca vipākaṃ, yathāpaṭipanno ca byāpannacitto kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjati tañca pajānāmi. | 村長よ、私は悪意・憎悪を了知します。そして悪意・憎悪の果報、すなわち悪意ある心で行道した者が身の崩壊と死の後に苦界・悪趣・堕処・地獄に再生するということ、それも了知します。 |
| Micchādiṭṭhiṃ cāhaṃ, gāmaṇi, pajānāmi, micchādiṭṭhiyā ca vipākaṃ, yathāpaṭipanno ca micchādiṭṭhiko kāyassa bhedā paraṃ maraṇā apāyaṃ duggatiṃ vinipātaṃ nirayaṃ upapajjati tañca pajānāmi. | 村長よ、私は邪見を了知します。そして邪見の果報、すなわち邪見者として行道した者が身の崩壊と死の後に苦界・悪趣・堕処・地獄に再生するということ、それも了知します。 |
| ‘‘Santi hi, gāmaṇi, eke samaṇabrāhmaṇā evaṃvādino evaṃdiṭṭhino – | 村長よ、このように説く、このような見ある一部の沙門、婆羅門たちがいます。 —— |
| ‘yo koci pāṇamatipāteti, sabbo so diṭṭheva dhamme dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedayati. | 『誰であれ生命を殺す者は皆、まさに現法で苦、憂を体験する。 |
| Yo koci adinnaṃ ādiyati, sabbo so diṭṭheva dhamme dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedayati. | 誰であれ盗む者は皆、まさに現法で苦、憂を体験する。 |
| Yo koci kāmesu micchā carati, sabbo so diṭṭheva dhamme dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedayati. | 誰であれ邪淫をなす者は皆、まさに現法で苦、憂を体験する。 |
| Yo koci musā bhaṇati, sabbo so diṭṭheva dhamme dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedayatī’’’ti. | 誰であれ偽って語る者は皆、まさに現法で苦、憂を体験する』と。 |
| ‘‘Dissati kho pana, gāmaṇi, idhekacco mālī kuṇḍalī sunhāto [sunahāto (sī. syā. kaṃ. pī.)] suvilitto kappitakesamassu itthikāmehi rājā maññe paricārento. | さて村長よ、ここにある者が見られます。彼は花飾り、イヤリングをつけ、よく沐浴され、よく塗油され、頭髪とひげを整えて、女への欲によって、まるで王のように仕えさせています。 |
| Tamenaṃ evamāhaṃsu – | やがて、人々はこのように言いました。 —— |
| ‘ambho! | 『ああ!、 |
| Ayaṃ puriso kiṃ akāsi mālī kuṇḍalī sunhāto suvilitto kappitakesamassu itthikāmehi rājā maññe paricāretī’ti? | この男は何をして、花飾り、イヤリングをつけ、よく沐浴され、よく塗油され、頭髪とひげを整えて、女への欲によって、まるで王のように仕えさせているのか?』と。 |
| Tamenaṃ evamāhaṃsu – | やがて、人々はこのように言いました。 —— |
| ‘ambho! | 『ああ!、 |
| Ayaṃ puriso rañño paccatthikaṃ pasayha jīvitā voropesi. | この男は力ずくで王の敵の命を奪った。 |
| Tassa rājā attamano abhihāramadāsi. | 意に適った王は、彼に褒美を与えたのだ。 |
| Tenāyaṃ puriso mālī kuṇḍalī sunhāto suvilitto kappitakesamassu, itthikāmehi rājā maññe paricāretī’’’ti. | それゆえ、この男は、花飾り、イヤリングをつけ、よく沐浴され、よく塗油され、頭髪とひげを整えて、女への欲によって、まるで王のように仕えさせている』と。 |
| ‘‘Dissati kho, gāmaṇi, idhekacco daḷhāya rajjuyā pacchābāhaṃ gāḷhabandhanaṃ bandhitvā khuramuṇḍaṃ karitvā kharassarena paṇavena rathiyāya rathiyaṃ [rathikāya rathikaṃ (sī.)] siṅghāṭakena siṅghāṭakaṃ parinetvā, dakkhiṇena dvārena nikkhāmetvā, dakkhiṇato nagarassa sīsaṃ chijjamāno. | 村長よ、ここにある者が見られます。彼は堅固な縄で、背後に腕を強固に拘束されて、剃刀で禿げ頭にされて、激しい銅鑼の音をもって道路から道路へ四辻から四辻へと引き回され、南の門より出されて、街の南で頭を切断されつつあります。 |
| Tamenaṃ evamāhaṃsu – | やがて、人々はこのように言いました。 —— |
| ‘ambho! | 『ああ!、 |
| Ayaṃ puriso kiṃ akāsi, daḷhāya rajjuyā pacchābāhaṃ gāḷhabandhanaṃ bandhitvā khuramuṇḍaṃ karitvā kharassarena paṇavena rathiyāya rathiyaṃ siṅghāṭakena siṅghāṭakaṃ parinetvā dakkhiṇena dvārena nikkhāmetvā dakkhiṇato nagarassa sīsaṃ chindatī’ti [chijjatīti (katthaci)]? | この男は何をして、堅固な縄で、背後に腕を強固に拘束されて、剃刀で禿げ頭にされて、激しい銅鑼の音をもって道路から道路へ四辻から四辻へと引き回され、南の門より出されて、街の南で頭を切断されているのか?』と。 |
| Tamenaṃ evamāhaṃsu – | やがて、人々はこのように言いました。 —— |
| ‘ambho! | 『ああ!、 |
| Ayaṃ puriso rājaverī itthiṃ vā purisaṃ vā jīvitā voropesi, tena naṃ rājāno gahetvā evarūpaṃ kammakāraṇaṃ kārentī’’’ti. | この男は王に怨みがあり、女でも男でも命を奪った。それゆえ、王たちは彼を捕らえて、このような処罰を下すのだ』と。 |
| ‘‘Taṃ kiṃ maññasi, gāmaṇi, api nu te evarūpaṃ diṭṭhaṃ vā sutaṃ vā’’ti? | 村長よ、これをどう思いますか。いったいあなたは、このようなことを見たり聞いたりしたことがありますか?」と。 |
| ‘‘Diṭṭhañca no, bhante, sutañca suyyissati cā’’ti. | 「我々は見て聞いたことがあります。そして(今後も)聞くでしょう」と。 |
| ‘‘Tatra, gāmaṇi, ye te samaṇabrāhmaṇā evaṃvādino evaṃdiṭṭhino – | 「村長よ、そのとき、このように説く、このような見ある、かの沙門、婆羅門たち —— |
| ‘yo koci pāṇamatipāteti, sabbo so diṭṭheva dhamme dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedayatī’ti, saccaṃ vā te āhaṃsu musā vā’’ti? | 『誰であれ生命を殺す者は皆、まさに現法で苦、憂を体験する。』と、彼らは真実を、それとも虚偽を説くのですか?」と。 |
| ‘‘Musā, bhante’’. | 「虚偽です、尊者よ。」 |
| ‘‘Ye pana te tucchaṃ musā vilapanti, sīlavanto vā te dussīlā vā’’ti? | 「では、かの空疎な虚偽を喋る者たち。彼らは持戒者ですか、戒を守らぬ者ですか?」と。 |
| ‘‘Dussīlā, bhante’’. | 「戒を守らぬ者です、尊者よ」と。 |
| ‘‘Ye pana te dussīlā pāpadhammā micchāpaṭipannā vā te sammāpaṭipannā vā’’ti? | 「では、かの悪しき性質の戒を守らぬ者たち。彼らは邪行道者ですか、正行道者ですか?」と。 |
| ‘‘Micchāpaṭipannā, bhante’’. | 「邪行道者です、尊者よ」と。 |
| ‘‘Ye pana te micchāpaṭipannā micchādiṭṭhikā vā te sammādiṭṭhikā vā’’ti? | 「では、かの邪行道者たち。彼らは邪見者ですか、正見者ですか?」と。 |
| ‘‘Micchādiṭṭhikā, bhante’’. | 「邪見者です、尊者よ」と。 |
| ‘‘Ye pana te micchādiṭṭhikā kallaṃ nu tesu pasīditu’’nti? | 「では、かの邪見者たち。彼らに浄信することは適切でしょうか?」と。 |
| ‘‘No hetaṃ, bhante’’. | 「いいえ、尊者よ。」 |
| ‘‘Dissati kho pana, gāmaṇi, idhekacco mālī kuṇḍalī…pe… | 「さて村長よ、ここにある者が見られます。彼は花飾り、イヤリングをつけ、 …中略… |
| itthikāmehi rājā maññe paricārento. | 女への欲によって、まるで王のように仕えさせています。 |
| Tamenaṃ evamāhaṃsu – | やがて、人々はこのように言いました。 —— |
| ‘ambho! | 『ああ!、 |
| Ayaṃ puriso kiṃ akāsi mālī kuṇḍalī…pe… | この男は何をして、花飾り、イヤリングをつけ、 …中略… |
| itthikāmehi rājā maññe paricāretī’ti? | 女への欲によって、まるで王のように仕えさせているのか?』と。 |
| Tamenaṃ evamāhaṃsu – | やがて、人々はこのように言いました。 —— |
| ‘ambho! | 『ああ!、 |
| Ayaṃ puriso rañño paccatthikassa pasayha ratanaṃ ahāsi [pasayha adinnaṃ ratanaṃ ādiyi (ka.)]. | この男は力ずくで王の敵の宝を奪い去った。 |
| Tassa rājā attamano abhihāramadāsi. | 意に適った王は、彼に褒美を与えたのだ。 |
| Tenāyaṃ puriso mālī kuṇḍalī…pe… | それゆえ、この男は、花飾り、イヤリングをつけ、 …中略… |
| itthikāmehi rājā maññe paricāretī’’’ti. | 女への欲によって、まるで王のように仕えさせている』と。 |
| ‘‘Dissati kho, gāmaṇi, idhekacco daḷhāya rajjuyā…pe… | 村長よ、ここにある者が見られます。彼は堅固な縄で、 …中略… |
| dakkhiṇato nagarassa sīsaṃ chijjamāno tamenaṃ evamāhaṃsu – | 街の南で頭を切断されつつあります。やがて、人々はこのように言いました。 —— |
| ‘ambho! | 『ああ!、 |
| Ayaṃ puriso kiṃ akāsi daḷhāya rajjuyā…pe… | この男は何をして、堅固な縄で、 …中略… |
| dakkhiṇato nagarassa sīsaṃ chindatī’ti? | 街の南で頭を切断されているのか?』と。 |
| Tamenaṃ evamāhaṃsu – | やがて、人々はこのように言いました。 —— |
| ‘ambho! | 『ああ!、 |
| Ayaṃ puriso gāmā vā araññā vā adinnaṃ theyyasaṅkhātaṃ ādiyi. | この男は村から、あるいは森から、与えられざる、窃盗と数えられるものを取った。 |
| Tena naṃ rājāno gahetvā evarūpaṃ kammakāraṇaṃ kārentī’ti. | それゆえ王たちは彼を捕らえて、このような処罰を下すのだ』と。 |
| Taṃ kiṃ maññasi, gāmaṇi, api nu te evarūpaṃ diṭṭhaṃ vā sutaṃ vā’’ti? | 村長よ、これをどう思いますか。いったいあなたは、このようなことを見たり聞いたりしたことがありますか?」と。 |
| ‘‘Diṭṭhañca no, bhante, sutañca suyyissati cā’’ti. | 「我々は見て聞いたことがあります。そして(今後も)聞くでしょう」と。 |
| ‘‘Tatra, gāmaṇi, ye te samaṇabrāhmaṇā evaṃvādino evaṃdiṭṭhino – | 「村長よ、そのとき、このように説く、このような見ある、かの沙門、婆羅門たち —— |
| ‘yo koci adinnaṃ ādiyati, sabbo so diṭṭheva dhamme dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedayatī’ti, saccaṃ vā te āhaṃsu musā vāti…pe… | 『誰であれ盗む者は皆、まさに現法で苦、憂を体験する。』と、彼らは真実を、それとも虚偽を説くのですか?」と。 …中略… |
| kallaṃ nu tesu pasīditu’’nti? | 彼らに浄信することは適切でしょうか?」と。 |
| ‘‘No hetaṃ, bhante’’. | 「いいえ、尊者よ。」 |
| ‘‘Dissati kho pana, gāmaṇi, idhekacco mālī kuṇḍalī…pe… | 「さて村長よ、ここにある者が見られます。彼は花飾り、イヤリングをつけ、 …中略… |
| itthikāmehi rājā maññe paricārento. | 女への欲によって、まるで王のように仕えさせています。 |
| Tamenaṃ evamāhaṃsu – | やがて、人々はこのように言いました。 —— |
| ‘ambho! | 『ああ!、 |
| Ayaṃ puriso kiṃ akāsi mālī kuṇḍalī…pe… | この男は何をして、花飾り、イヤリングをつけ、 …中略… |
| itthikāmehi rājā maññe paricāretī’ti? | 女への欲によって、まるで王のように仕えさせているのか?』と。 |
| Tamenaṃ evamāhaṃsu – | やがて、人々はこのように言いました。 —— |
| ‘ambho! | 『ああ!、 |
| Ayaṃ puriso rañño paccatthikassa dāresu cārittaṃ āpajji. | この男は王の敵の妻たちと交わった。 |
| Tassa rājā attamano abhihāramadāsi. | 意に適った王は、彼に褒美を与えたのだ。 |
| Tenāyaṃ puriso mālī kuṇḍalī…pe… | それゆえ、この男は、花飾り、イヤリングをつけ、 …中略… |
| itthikāmehi rājā maññe paricāretī’’’ti. | 女への欲によって、まるで王のように仕えさせている』と。 |
| ‘‘Dissati kho, gāmaṇi, idhekacco daḷhāya rajjuyā…pe… | 村長よ、ここにある者が見られます。彼は堅固な縄で、 …中略… |
| dakkhiṇato nagarassa sīsaṃ chijjamāno. | 街の南で頭を切断されつつあります。 |
| Tamenaṃ evamāhaṃsu – | やがて、人々はこのように言いました。 —— |
| ‘ambho! | 『ああ!、 |
| Ayaṃ puriso kiṃ akāsi daḷhāya rajjuyā…pe… | この男は何をして、堅固な縄で、 …中略… |
| dakkhiṇato nagarassa sīsaṃ chindatī’ti? | 街の南で頭を切断されているのか?』と。 |
| Tamenaṃ evamāhaṃsu – | やがて、人々はこのように言いました。 —— |
| ‘ambho! | 『ああ!、 |
| Ayaṃ puriso kulitthīsu kulakumārīsu cārittaṃ āpajji, tena naṃ rājāno gahetvā evarūpaṃ kammakāraṇaṃ kārentī’ti. | この男は良家の婦人たち、良家の少女たちと交わった。それゆえ、王たちは彼を捕らえて、このような処罰を下すのだ』と。 |
| Taṃ kiṃ maññasi, gāmaṇi, api nu te evarūpaṃ diṭṭhaṃ vā sutaṃ vā’’ti? | 村長よ、これをどう思いますか。いったいあなたは、このようなことを見たり聞いたりしたことがありますか?」と。 |
| ‘‘Diṭṭhañca no, bhante, sutañca suyyissati cā’’ti. | 「我々は見て聞いたことがあります。そして(今後も)聞くでしょう」と。 |
| ‘‘Tatra, gāmaṇi, ye te samaṇabrāhmaṇā evaṃvādino evaṃdiṭṭhino – | 「村長よ、そのとき、このように説く、このような見ある、かの沙門、婆羅門たち —— |
| ‘yo koci kāmesu micchā carati, sabbo so diṭṭheva dhamme dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedayatī’ti, saccaṃ vā te āhaṃsu musā vāti…pe… | 『誰であれ邪淫をなす者は皆、まさに現法で苦、憂を体験する。』と、彼らは真実を、それとも虚偽を説くのですか?」と。 …中略… |
| kallaṃ nu tesu pasīditu’’nti? | 彼らに浄信することは適切でしょうか?」と。 |
| ‘‘No hetaṃ, bhante’’. | 「いいえ、尊者よ。」 |
| ‘‘Dissati kho pana, gāmaṇi, idhekacco mālī kuṇḍalī sunhāto suvilitto kappitakesamassu itthikāmehi rājā maññe paricārento. | 「さて村長よ、ここにある者が見られます。彼は花飾り、イヤリングをつけ、よく沐浴され、よく塗油され、頭髪とひげを整えて、女への欲によって、まるで王のように仕えさせています。 |
| Tamenaṃ evamāhaṃsu – | やがて、人々はこのように言いました。 —— |
| ‘ambho! | 『ああ!、 |
| Ayaṃ puriso kiṃ akāsi mālī kuṇḍalī sunhāto suvilitto kappitakesamassu itthikāmehi rājā maññe paricāretī’ti? | この男は何をして、花飾り、イヤリングをつけ、よく沐浴され、よく塗油され、頭髪とひげを整えて、女への欲によって、まるで王のように仕えさせているのか?』と。 |
| Tamenaṃ evamāhaṃsu – | やがて、人々はこのように言いました。 —— |
| ‘ambho! | 『ああ!、 |
| Ayaṃ puriso rājānaṃ musāvādena hāsesi. | この男は王を虚偽の言葉で笑わせた。 |
| Tassa rājā attamano abhihāramadāsi. | 意に適った王は、彼に褒美を与えたのだ。 |
| Tenāyaṃ puriso mālī kuṇḍalī sunhāto suvilitto kappitakesamassu itthikāmehi rājā maññe paricāretī’’’ti. | それゆえ、この男は、花飾り、イヤリングをつけ、よく沐浴され、よく塗油され、頭髪とひげを整えて、女への欲によって、まるで王のように仕えさせている』と。 |
| ‘‘Dissati kho, gāmaṇi, idhekacco daḷhāya rajjuyā pacchābāhaṃ gāḷhabandhanaṃ bandhitvā khuramuṇḍaṃ karitvā kharassarena paṇavena rathiyāya rathiyaṃ siṅghāṭakena siṅghāṭakaṃ parinetvā dakkhiṇena dvārena nikkhāmetvā dakkhiṇato nagarassa sīsaṃ chijjamāno. | 村長よ、ここにある者が見られます。彼は堅固な縄で、背後に腕を強固に拘束されて、剃刀で禿げ頭にされて、激しい銅鑼の音をもって道路から道路へ四辻から四辻へと引き回され、南の門より出されて、街の南で頭を切断されつつあります。 |
| Tamenaṃ evamāhaṃsu – | やがて、人々はこのように言いました。 —— |
| ‘ambho! | 『ああ!、 |
| Ayaṃ puriso kiṃ akāsi daḷhāya rajjuyā pacchābāhaṃ gāḷhabandhanaṃ bandhitvā khuramuṇḍaṃ karitvā kharassarena paṇavena rathiyāya rathiyaṃ siṅghāṭakena siṅghāṭakaṃ parinetvā, dakkhiṇena dvārena nikkhāmetvā, dakkhiṇato nagarassa sīsaṃ chindatī’ti? | この男は何をして、堅固な縄で、背後に腕を強固に拘束されて、剃刀で禿げ頭にされて、激しい銅鑼の音をもって道路から道路へ四辻から四辻へと引き回され、南の門より出されて、街の南で頭を切断されているのか?』と。 |
| Tamenaṃ evamāhaṃsu – | やがて、人々はこのように言いました。 —— |
| ‘ambho! | 『ああ!、 |
| Ayaṃ puriso gahapatissa vā gahapatiputtassa vā musāvādena atthaṃ bhañji, tena naṃ rājāno gahetvā evarūpaṃ kammakāraṇaṃ kārentī’ti. | この男は、居士や居士の息子の利益を、虚偽の言葉によって損なった。それゆえ、王たちは彼を捕らえて、このような処罰を下すのだ』と。 |
| Taṃ kiṃ maññasi, gāmaṇi, api nu te evarūpaṃ diṭṭhaṃ vā sutaṃ vā’’ti? | 村長よ、これをどう思いますか。いったいあなたは、このようなことを見たり聞いたりしたことがありますか?」と。 |
| ‘‘Diṭṭhañca no, bhante, sutañca suyyissati cā’’ti. | 「我々は見て聞いたことがあります。そして(今後も)聞くでしょう」と。 |
| ‘‘Tatra, gāmaṇi, ye te samaṇabrāhmaṇā evaṃvādino evaṃdiṭṭhino – | 「村長よ、そのとき、このように説く、このような見ある、かの沙門、婆羅門たち —— |
| ‘yo koci musā bhaṇati, sabbo so diṭṭheva dhamme dukkhaṃ domanassaṃ paṭisaṃvedayatī’ti, saccaṃ vā te āhaṃsu musā vā’’ti? | 『誰であれ偽って語る者は皆、まさに現法で苦、憂を体験する。』と、彼らは真実を、それとも虚偽を説くのですか?」と。 |
| ‘‘Musā, bhante’’. | 「虚偽です、尊者よ。」 |
| ‘‘Ye pana te tucchaṃ musā vilapanti sīlavanto vā te dussīlā vā’’ti? | 「では、かの空疎な虚偽を喋る者たち。彼らは持戒者ですか、戒を守らぬ者ですか?」と。 |
| ‘‘Dussīlā, bhante’’. | 「戒を守らぬ者です、尊者よ」と。 |
| ‘‘Ye pana te dussīlā pāpadhammā micchāpaṭipannā vā te sammāpaṭipannā vā’’ti? | 「では、かの悪しき性質の戒を守らぬ者たち。彼らは邪行道者ですか、正行道者ですか?」と。 |
| ‘‘Micchāpaṭipannā, bhante’’. | 「邪行道者です、尊者よ」と。 |
| ‘‘Ye pana te micchāpaṭipannā micchādiṭṭhikā vā te sammādiṭṭhikā vā’’ti? | 「では、かの邪行道者たち。彼らは邪見者ですか、正見者ですか?」と。 |
| ‘‘Micchādiṭṭhikā, bhante’’. | 「邪見者です、尊者よ」と。 |
| ‘‘Ye pana te micchādiṭṭhikā kallaṃ nu tesu pasīditu’’nti? | 「では、かの邪見者たち。彼らに浄信することは適切でしょうか?」と。 |
| ‘‘No hetaṃ, bhante’’. | 「いいえ、尊者よ。」 |
| ‘‘Acchariyaṃ, bhante, abbhutaṃ, bhante! | 「尊者よ、稀有なことです。尊者よ、未曾有なことです。 |
| Atthi me, bhante, āvasathāgāraṃ. | 尊者よ、私には客人用宿舎があり、 |
| Tattha atthi mañcakāni, atthi āsanāni, atthi udakamaṇiko, atthi telappadīpo. | そこには寝床があり、座処があり、水瓶があり、灯明があります。 |
| Tattha yo samaṇo vā brāhmaṇo vā vāsaṃ upeti, tenāhaṃ yathāsatti yathābalaṃ saṃvibhajāmi. | そこに滞在する沙門や婆羅門とは、私は出来る限り、力の限り、分かち合います。 |
| Bhūtapubbaṃ, bhante, cattāro satthāro nānādiṭṭhikā nānākhantikā nānārucikā, tasmiṃ āvasathāgāre vāsaṃ upagacchuṃ’’. | 尊者よ、昔あるとき、異なる見の、異なる信認の、異なる愛好の、四人の教主が、その客人用宿舎に滞在しました。 |
| ‘‘Eko satthā evaṃvādī evaṃdiṭṭhi – | 教主の一人は、このように説く、このような見ある者です—— |
| ‘natthi dinnaṃ, natthi yiṭṭhaṃ, natthi hutaṃ, natthi sukatadukkaṭānaṃ kammānaṃ phalaṃ vipāko. | 『施与(の意味)はなく、供犠はなく、献供はなく、善行悪行の業の果、果報はない。 |
| Natthi ayaṃ loko, natthi paro loko, natthi mātā, natthi pitā, natthi sattā opapātikā, natthi loke samaṇabrāhmaṇā sammaggatā sammāpaṭipannā ye imañca lokaṃ parañca lokaṃ sayaṃ abhiññā sacchikatvā pavedentī’’’ti. | この世界はなく、他の世界はなく、母はなく、父はなく、化生の衆生はない。この世界と他の世界を自ら証知して実証して知らせるような沙門、婆羅門、正行者、正しき行道者たちは世間にいない』と。 |
| ‘‘Eko satthā evaṃvādī evaṃdiṭṭhi – | 教主の一人は、このように説く、このような見ある者です—— |
| ‘atthi dinnaṃ, atthi yiṭṭhaṃ, atthi hutaṃ, atthi sukatadukkaṭānaṃ kammānaṃ phalaṃ vipāko, atthi ayaṃ loko, atthi paro loko, atthi mātā, atthi pitā, atthi sattā opapātikā, atthi loke samaṇabrāhmaṇā sammaggatā sammāpaṭipannā, ye imañca lokaṃ parañca lokaṃ sayaṃ abhiññā sacchikatvā pavedentī’’’ti. | 『施与はあり、供犠はあり、献供はあり、善行悪行の業の果、果報はあり、この世界はあり、他の世界はあり、母はあり、父はあり、化生の衆生はあり、この世界と他の世界を自ら証知して実証して知らせるような沙門、婆羅門、正行者、正しき行道者たちが世間にいる。』と |
| ‘‘Eko satthā evaṃvādī evaṃdiṭṭhi – | 教主の一人は、このように説く、このような見ある者です—— |
| ‘karoto kārayato, chindato chedāpayato, pacato pācāpayato, socayato socāpayato, kilamato kilamāpayato, phandato phandāpayato, pāṇamatipātayato, adinnaṃ ādiyato, sandhiṃ chindato, nillopaṃ harato, ekāgārikaṃ karoto, paripanthe tiṭṭhato, paradāraṃ gacchato, musā bhaṇato, karoto na karīyati pāpaṃ. | 『なし、なさせ、切り、切らせ、焼き、焼かせ、悲しみ、悲しませ、疲れ、疲れさせ、震え、震えさせ、殺生し、与えられざるものを取り、(家の)継ぎ目を切断し、略奪し、家をわが物とし、道の脇で待ち伏せし、他人の妻に通い、虚偽を語ったとしても、それらをなす者に悪は作られない。2) |
| Khurapariyantena cepi cakkena yo imissā pathaviyā pāṇe ekaṃ maṃsakhalaṃ ekaṃ maṃsapuñjaṃ kareyya, natthi tatonidānaṃ pāpaṃ, natthi pāpassa āgamo. | たとえ先端が剃刀の車輪によって、この大地の生き物をひとつの肉塊、ひとつの肉の山積にしても、それに起因する悪はなく、悪の到来もない。 |
| Dakkhiṇaṃ cepi gaṅgāya tīraṃ gaccheyya hananto ghātento chindanto chedāpento pacanto pācāpento, natthi tatonidānaṃ pāpaṃ, natthi pāpassa āgamo. | たとえガンガー河の南岸に行って、殺し、殺させ、切り、切らせ、焼き、焼かせたとしても、それに起因する悪はなく、悪の到来もない。 |
| Uttaraṃ cepi gaṅgāya tīraṃ gaccheyya dadanto dāpento yajanto yajāpento, natthi tatonidānaṃ puññaṃ, natthi puññassa āgamo. | たとえガンガー河の北岸に行って、施し、施させ、供犠し、供犠させたとしても、それに起因する功徳はなく、功徳の到来はない。 |
| Dānena damena saṃyamena saccavajjena natthi puññaṃ, natthi puññassa āgamo’’’ti. | 布施による、調御による、自制による、真実語による功徳はなく、功徳の到来はない。』」と。 |
| ‘‘Eko satthā evaṃvādī evaṃdiṭṭhi – | 教主の一人は、このように説く、このような見ある者です—— |
| ‘karoto kārayato, chindato chedāpayato, pacato pācāpayato, socayato socāpayato, kilamato kilamāpayato, phandato phandāpayato, pāṇamatipātayato, adinnaṃ ādiyato, sandhiṃ chindato, nillopaṃ harato, ekāgārikaṃ karoto, paripanthe tiṭṭhato, paradāraṃ gacchato, musā bhaṇato, karoto karīyati pāpaṃ. | 『なし、なさせ、切り、切らせ、焼き、焼かせ、悲しみ、悲しませ、疲れ、疲れさせ、震え、震えさせ、殺生し、与えられざるものを取り、(家の)継ぎ目を切断し、略奪し、家をわが物とし、道の脇で待ち伏せし、他人の妻に通い、虚偽を語ったなら、それらをなす者に悪は作られる。 |
| Khurapariyantena cepi cakkena yo imissā pathaviyā pāṇe ekaṃ maṃsakhalaṃ ekaṃ maṃsapuñjaṃ kareyya, atthi tatonidānaṃ pāpaṃ, atthi pāpassa āgamo. | たとえ先端が剃刀の車輪によって、この大地の生き物をひとつの肉塊、ひとつの肉の山積にしたとしても、それに起因する悪はあり、悪の到来がある。 |
| Dakkhiṇaṃ cepi gaṅgāya tīraṃ gaccheyya hananto ghātento chindanto chedāpento pacanto pācāpento, atthi tatonidānaṃ pāpaṃ, atthi pāpassa āgamo. | たとえガンガー河の南岸に行って、殺し、殺させ、切り、切らせ、焼き、焼かせたとしても、それに起因する悪はあり、悪の到来がある。 |
| Uttaraṃ cepi gaṅgāya tīraṃ gaccheyya dadanto dāpento, yajanto yajāpento, atthi tatonidānaṃ puññaṃ, atthi puññassa āgamo. | たとえガンガー河の北岸に行って、施し、施させ、供犠し、供犠させたとしても、それに起因する功徳はあり、功徳の到来がある。 |
| Dānena damena saṃyamena saccavajjena atthi puññaṃ, atthi puññassa āgamo’’’ti. | 布施による、調御による、自制による、真実語による功徳はあり、功徳の到来がある。』」と。 |
| ‘‘Tassa mayhaṃ, bhante, ahudeva kaṅkhā, ahu vicikicchā – | 尊者よ、そのとき私に、まさに疑いがあり、迷いがありました —— |
| ‘kosu nāma imesaṃ bhavataṃ samaṇabrāhmaṇānaṃ saccaṃ āha, ko musā’’’ti? | 『いったい、この沙門、婆羅門の尊者たちのうち、誰が真実を説き、誰が虚偽を説くのだろう?』と。 |
| ‘‘Alañhi te, gāmaṇi, kaṅkhituṃ, alaṃ vicikicchituṃ. | 「村長よ、まことにあなたには、疑うことは当然で、迷うことは当然です。 |
| Kaṅkhanīye ca pana te ṭhāne vicikicchā uppannā’’ti. | そして疑われるべき点において、あなたに迷いが生じたのです」と。 |
| ‘‘Evaṃ pasannohaṃ, bhante, bhagavati. | 「尊者よ、私はこのように世尊に浄信しています。 |
| Pahoti me bhagavā tathā dhammaṃ desetuṃ yathāhaṃ imaṃ kaṅkhādhammaṃ pajaheyya’’nti. | 世尊は、私がこの疑いという法を捨て去れるように、そのように法を説くことがおできになる」と。 |
| ‘‘Atthi, gāmaṇi, dhammasamādhi. | 「村長よ、法定があります。 |
| Tatra ce tvaṃ cittasamādhiṃ paṭilabheyyāsi. | もしあなたがそこで心の定を獲得するならば、 |
| Evaṃ tvaṃ imaṃ kaṅkhādhammaṃ pajaheyyāsi. | そのように、あなたはこの疑いという法を捨て去れるでしょう。 |
| Katamo ca, gāmaṇi, dhammasamādhi? | それでは村長よ、法定とは何か? |
| Idha, gāmaṇi, ariyasāvako pāṇātipātaṃ pahāya pāṇātipātā paṭivirato hoti, adinnādānaṃ pahāya adinnādānā paṭivirato hoti, | 村長よ、ここに聖弟子は殺生を断じて殺生から現に離れ、盗みを断じて盗みを現に離れ、 |
| kāmesumicchācāraṃ pahāya kāmesumicchācārā paṭivirato hoti, musāvādaṃ pahāya musāvādā paṭivirato hoti, pisuṇaṃ vācaṃ pahāya pisuṇāya vācāya paṭivirato hoti, | 邪淫を断じて邪淫から現に離れ、虚偽語を断じて虚偽語から現に離れ、両舌語を断じて両舌語から現に離れ、 |
| pharusaṃ vācaṃ pahāya pharusāya vācāya paṭivirato hoti, samphappalāpaṃ pahāya samphappalāpā paṭivirato hoti, abhijjhaṃ pahāya anabhijjhālu hoti, byāpādapadosaṃ pahāya abyāpannacitto hoti, micchādiṭṭhiṃ pahāya sammādiṭṭhiko hoti. | 粗悪語を断じて粗悪語から現に離れ、綺語を断じて綺語から現に離れ、羨望を断じて羨望なく、悪意・憎悪を断じて悪意なき心の者となり、邪見を断じて正見者となります。 |
| ‘‘Sa kho so, gāmaṇi, ariyasāvako evaṃ vigatābhijjho vigatabyāpādo asammūḷho sampajāno paṭissato mettāsahagatena cetasā ekaṃ disaṃ pharitvā viharati, tathā dutiyaṃ, tathā tatiyaṃ, tathā catutthaṃ, | そして村長よ、その聖弟子は、そのように羨望を離れ、悪意を離れ、迷妄なく、正知あり、向念しつつ、慈しみを伴う心をもって一方向に行き渡らせて住します。同様に第二の方向に、第三の方向に、第四の方向に。 |
| iti uddhamadho tiriyaṃ sabbadhi sabbattatāya sabbāvantaṃ lokaṃ mettāsahagatena cetasā vipulena mahaggatena appamāṇena averena abyāpajjena pharitvā viharati. | かくして上・下・横に、全方向に、あまねく、すべてを含む世界に、慈しみを伴う、広大な、偉大なる、無量の、怨みなく、悪意なき心をもって、行き渡らせて住します。 |
| So iti paṭisañcikkhati – | 彼はこのように熟慮します、 |
| ‘yvāyaṃ satthā evaṃvādī evaṃdiṭṭhi – | 『この教主は、このように説く、このような見ある者である—— |
| ‘natthi dinnaṃ, natthi yiṭṭhaṃ, natthi hutaṃ, natthi sukatadukkaṭānaṃ kammānaṃ phalaṃ vipāko. | ”施与(の意味)はなく、供犠はなく、献供はなく、善行悪行の業の果、果報はない。 |
| Natthi ayaṃ loko, natthi paro loko, natthi mātā, natthi pitā, natthi sattā opapātikā, natthi loke samaṇabrāhmaṇā sammaggatā sammāpaṭipannā ye imañca lokaṃ parañca lokaṃ sayaṃ abhiññā sacchikatvā pavedentī’’’ti. | この世界はなく、他の世界はなく、母はなく、父はなく、化生の衆生はない。この世界と他の世界を自ら証知して実証して知らせるような沙門、婆羅門、正行者、正しき行道者たちは世間にいない。”と。 |
| ‘Sace tassa bhoto satthuno saccaṃ vacanaṃ, apaṇṇakatāya mayhaṃ, yvāhaṃ [yohaṃ (sī. syā. kaṃ. pī.)] na kiñci [kañci (?)] byābādhemi tasaṃ vā thāvaraṃ vā? | もしその尊者たる教主の言葉が真実であるとしても、私がいかなる動くものにも、動かないものにも加害しないということは、私には議論の余地がない。 |
| Ubhayamettha [ubhayattha me (?) ma. ni. 2.95 pāḷiyā saṃsandetabbaṃ] kaṭaggāho, yaṃ camhi kāyena saṃvuto vācāya saṃvuto manasā saṃvuto, yañca kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjissāmī’ti [paraṃ maraṇā na upapajjissāmīti (?)]. | その場合、二つの収穫がある。すなわち、私は身により防護され、語により防護され、意により防護される。そして身の崩壊と死の後に善趣である天界に再生するであろう』と。 |
| Tassa pāmojjaṃ jāyati. | 彼には悦が生まれ、 |
| Pamuditassa pīti jāyati. | 悦ぶ者には喜悦が生まれ、 |
| Pītimanassa kāyo passambhati. | 喜悦の意ある者の身は軽安になり、 |
| Passaddhakāyo sukhaṃ vedayati. | 軽安になった身は楽を感受し、 |
| Sukhino cittaṃ samādhiyati. | 楽ある者の心は定まります。 |
| Ayaṃ kho, gāmaṇi, dhammasamādhi. | 村長よ、これが法定です。 |
| Tatra ce tvaṃ cittasamādhiṃ paṭilabheyyāsi, evaṃ tvaṃ imaṃ kaṅkhādhammaṃ pajaheyyāsi. | もしあなたがそこで心の定を獲得するならば、そのように、あなたはこの疑いという法を捨て去れるでしょう。 |
| ‘‘Sa kho so, gāmaṇi, ariyasāvako evaṃ vigatābhijjho vigatabyāpādo asammūḷho sampajāno paṭissato mettāsahagatena cetasā ekaṃ disaṃ pharitvā viharati, tathā dutiyaṃ, tathā tatiyaṃ, tathā catutthaṃ, | そして村長よ、その聖弟子は、そのように羨望を離れ、悪意を離れ、迷妄なく、正知あり、向念しつつ、慈しみを伴う心をもって一方向に行き渡らせて住します。同様に第二の方向に、第三の方向に、第四の方向に。 |
| iti uddhamadho tiriyaṃ sabbadhi sabbattatāya sabbāvantaṃ lokaṃ mettāsahagatena cetasā vipulena mahaggatena appamāṇena averena abyāpajjena pharitvā viharati. | かくして上・下・横に、全方向に、あまねく、すべてを含む世界に、慈しみを伴う、広大な、偉大なる、無量の、怨みなく、悪意なき心をもって、行き渡らせて住します。 |
| So iti paṭisañcikkhati – | 彼はこのように熟慮します、 |
| ‘yvāyaṃ satthā evaṃvādī evaṃdiṭṭhi – | 『この教主は、このように説く、このような見ある者である—— |
| atthi dinnaṃ, atthi yiṭṭhaṃ, atthi hutaṃ, atthi sukatadukkaṭānaṃ kammānaṃ phalaṃ vipāko, | ”施与はあり、供犠はあり、献供はあり、善行悪行の業の果、果報はあり、 |
| atthi ayaṃ loko, atthi paro loko, atthi mātā, atthi pitā, atthi sattā opapātikā, atthi loke samaṇabrāhmaṇā, sammaggatā sammāpaṭipannā ye imañca lokaṃ parañca lokaṃ sayaṃ abhiññā sacchikatvā pavedentī’ti. | この世界はあり、他の世界はあり、母はあり、父はあり、化生の衆生はあり、この世界と他の世界を自ら証知して実証して知らせるような沙門、婆羅門、正行者、正しき行道者たちが世間にいる。”と。 |
| ‘Sace tassa bhoto satthuno saccaṃ vacanaṃ, apaṇṇakatāya mayhaṃ, yvāhaṃ na kiñci byābādhemi tasaṃ vā thāvaraṃ vā? | もしその尊者たる教主の言葉が真実であるとしても、私がいかなる動くものにも、動かないものにも加害しないということは、私には議論の余地がない。 |
| Ubhayamettha kaṭaggāho, yaṃ camhi kāyena saṃvuto vācāya saṃvuto manasā saṃvuto, yañca kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjissāmī’ti. | その場合、二つの収穫がある。すなわち、私は身により防護され、語により防護され、意により防護される。そして身の崩壊と死の後に善趣である天界に再生するであろう』と。 |
| Tassa pāmojjaṃ jāyati. | 彼には悦が生まれ、 |
| Pamuditassa pīti jāyati. | 悦ぶ者には喜悦が生まれ、 |
| Pītimanassa kāyo passambhati. | 喜悦の意ある者の身は軽安になり、 |
| Passaddhakāyo sukhaṃ vedayati. | 軽安になった身は楽を感受し、 |
| Sukhino cittaṃ samādhiyati. | 楽ある者の心は定まります。 |
| Ayaṃ kho, gāmaṇi, dhammasamādhi. | 村長よ、これが法定です。 |
| Tatra ce tvaṃ cittasamādhiṃ paṭilabheyyāsi, evaṃ tvaṃ imaṃ kaṅkhādhammaṃ pajaheyyāsi. | もしあなたがそこで心の定を獲得するならば、そのように、あなたはこの疑いという法を捨て去れるでしょう。 |
| ‘‘Sa kho so, gāmaṇi, ariyasāvako evaṃ vigatābhijjho vigatabyāpādo asammūḷho sampajāno paṭissato mettāsahagatena cetasā ekaṃ disaṃ pharitvā viharati, tathā dutiyaṃ, tathā tatiyaṃ, tathā catutthaṃ, | そして村長よ、その聖弟子は、そのように羨望を離れ、悪意を離れ、迷妄なく、正知あり、向念しつつ、慈しみを伴う心をもって一方向に行き渡らせて住します。同様に第二の方向に、第三の方向に、第四の方向に。 |
| iti uddhamadho tiriyaṃ sabbadhi sabbattatāya sabbāvantaṃ lokaṃ mettāsahagatena cetasā vipulena mahaggatena appamāṇena averena abyāpajjena pharitvā viharati. | かくして上・下・横に、全方向に、あまねく、すべてを含む世界に、慈しみを伴う、広大な、偉大なる、無量の、怨みなく、悪意なき心をもって、行き渡らせて住します。 |
| So iti paṭisañcikkhati – | 彼はこのように熟慮します、 |
| ‘yvāyaṃ satthā evaṃvādī evaṃdiṭṭhi – | 『この教主は、このように説く、このような見ある者である—— |
| karoto kārayato, chindato chedāpayato, pacato pācāpayato, socayato socāpayato, kilamato kilamāpayato, phandato phandāpayato, pāṇamatipātayato, | ”なし、なさせ、切り、切らせ、焼き、焼かせ、悲しみ、悲しませ、疲れ、疲れさせ、震え、震えさせ、殺生し、 |
| adinnaṃ ādiyato, sandhiṃ chindato, nillopaṃ harato, ekāgārikaṃ karoto, paripanthe tiṭṭhato, paradāraṃ gacchato, musā bhaṇato, karoto na karīyati pāpaṃ. | 与えられざるものを取り、(家の)継ぎ目を切断し、略奪し、家をわが物とし、道の脇で待ち伏せし、他人の妻に通い、虚偽を語ったとしても、それらをなす者に悪は作られない。 |
| Khurapariyantena cepi cakkena yo imissā pathaviyā pāṇe ekaṃ maṃsakhalaṃ ekaṃ maṃsapuñjaṃ kareyya, natthi tatonidānaṃ pāpaṃ, natthi pāpassa āgamo. | たとえ先端が剃刀の車輪によって、この大地の生き物をひとつの肉塊、ひとつの肉の山積にしても、それに起因する悪はなく、悪の到来もない。 |
| Dakkhiṇañcepi gaṅgāya tīraṃ gaccheyya hananto ghātento chindanto chedāpento pacanto pācāpento, natthi tatonidānaṃ pāpaṃ, natthi pāpassa āgamo. | たとえガンガー河の南岸に行って、殺し、殺させ、切り、切らせ、焼き、焼かせたとしても、それに起因する悪はなく、悪の到来もない。 |
| Uttarañcepi gaṅgāya tīraṃ gaccheyya dadanto dāpento, yajanto yajāpento, natthi tatonidānaṃ puññaṃ, natthi puññassa āgamo. | たとえガンガー河の北岸に行って、施し、施させ、供犠し、供犠させたとしても、それに起因する功徳はなく、功徳の到来はない。 |
| Dānena damena saṃyamena saccavajjena natthi puññaṃ, natthi puññassa āgamo’ti. | 布施による、調御による、自制による、真実語による功徳はなく、功徳の到来はない。”と。 |
| ‘Sace tassa bhoto satthuno saccaṃ vacanaṃ, apaṇṇakatāya mayhaṃ, yvāhaṃ na kiñci byābādhemi tasaṃ vā thāvaraṃ vā? | もしその尊者たる教主の言葉が真実であるとしても、私がいかなる動くものにも、動かないものにも加害しないということは、私には議論の余地がない。 |
| Ubhayamettha kaṭaggāho, yaṃ camhi kāyena saṃvuto vācāya saṃvuto manasā saṃvuto, yañca kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjissāmī’ti. | その場合、二つの収穫がある。すなわち、私は身により防護され、語により防護され、意により防護される。そして身の崩壊と死の後に善趣である天界に再生するであろう』と。 |
| Tassa pāmojjaṃ jāyati. | 彼には悦が生まれ、 |
| Pamuditassa pīti jāyati. | 悦ぶ者には喜悦が生まれ、 |
| Pītimanassa kāyo passambhati. | 喜悦の意ある者の身は軽安になり、 |
| Passaddhakāyo sukhaṃ vedayati. | 軽安になった身は楽を感受し、 |
| Sukhino cittaṃ samādhiyati. | 楽ある者の心は定まります。 |
| Ayaṃ kho, gāmaṇi, dhammasamādhi tatra ce tvaṃ cittasamādhiṃ paṭilabheyyāsi, evaṃ tvaṃ imaṃ kaṅkhādhammaṃ pajaheyyāsi. | 村長よ、これが法定です。もしあなたがそこで心の定を獲得するならば、そのように、あなたはこの疑いという法を捨て去れるでしょう。 |
| ‘‘Sa kho so, gāmaṇi, ariyasāvako evaṃ vigatābhijjho vigatabyāpādo asammūḷho sampajāno paṭissato mettāsahagate cetasā ekaṃ disaṃ pharitvā viharati, tathā dutiyaṃ, tathā tatiyaṃ, tathā catutthaṃ, | そして村長よ、その聖弟子は、そのように羨望を離れ、悪意を離れ、迷妄なく、正知あり、向念しつつ、慈しみを伴う心をもって一方向に行き渡らせて住します。同様に第二の方向に、第三の方向に、第四の方向に。 |
| iti uddhamadho tiriyaṃ sabbadhi sabbattatāya sabbāvantaṃ lokaṃ mettāsahagatena cetasā vipulena mahaggatena appamāṇena averena abyāpajjena pharitvā viharati. | かくして上・下・横に、全方向に、あまねく、すべてを含む世界に、慈しみを伴う、広大な、偉大なる、無量の、怨みなく、悪意なき心をもって、行き渡らせて住します。 |
| So iti paṭisañcikkhati – | 彼はこのように熟慮します、 |
| ‘yvāyaṃ satthā evaṃvādī evaṃdiṭṭhi – | 『この教主は、このように説く、このような見ある者である—— |
| karoto kārayato, chindato chedāpayato, pacato pācāpayato, socayato socāpayato, kilamato kilamāpayato, phandato phandāpayato, pāṇamatipātayato, adinnaṃ ādiyato, sandhiṃ chindato, nillopaṃ harato, ekāgārikaṃ karoto, paripanthe tiṭṭhato, paradāraṃ gacchato, musā bhaṇato, karoto karīyati pāpaṃ. | ”なし、なさせ、切り、切らせ、焼き、焼かせ、悲しみ、悲しませ、疲れ、疲れさせ、震え、震えさせ、殺生し、与えられざるものを取り、(家の)継ぎ目を切断し、略奪し、家をわが物とし、道の脇で待ち伏せし、他人の妻に通い、虚偽を語ったなら、それらをなす者に悪は作られる。 |
| Khurapariyantena cepi cakkena yo imissā pathaviyā pāṇe ekaṃ maṃsakhalaṃ ekaṃ maṃsapuñjaṃ kareyya, atthi tatonidānaṃ pāpaṃ, atthi pāpassa āgamo. | たとえ先端が剃刀の車輪によって、この大地の生き物をひとつの肉塊、ひとつの肉の山積にしたとしても、それに起因する悪はあり、悪の到来がある。 |
| Dakkhiṇañcepi gaṅgāya tīraṃ gaccheyya hananto ghātento chindanto chedāpento pacanto pācāpento, atthi tatonidānaṃ pāpaṃ, atthi pāpassa āgamo. | たとえガンガー河の南岸に行って、殺し、殺させ、切り、切らせ、焼き、焼かせたとしても、それに起因する悪はあり、悪の到来がある。 |
| Uttarañcepi gaṅgāya tīraṃ gaccheyya dadanto dāpento, yajanto yajāpento, atthi tatonidānaṃ puññaṃ, atthi puññassa āgamo. | たとえガンガー河の北岸に行って、施し、施させ、供犠し、供犠させたとしても、それに起因する功徳はあり、功徳の到来がある。 |
| Dānena damena saṃyamena saccavajjena atthi puññaṃ atthi puññassa āgamoti. | 布施による、調御による、自制による、真実語による功徳はあり、功徳の到来がある。”と。 |
| Sace tassa bhoto satthuno saccaṃ vacanaṃ, apaṇṇakatāya mayhaṃ, yvāhaṃ na kiñci byābādhemi tasaṃ vā thāvaraṃ vā? | もしその尊者たる教主の言葉が真実であるとしても、私がいかなる動くものにも、動かないものにも加害しないということは、私には議論の余地がない。 |
| Ubhayamettha kaṭaggāho, yaṃ camhi kāyena saṃvuto vācāya saṃvuto manasā saṃvuto, yañca kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjissāmī’ti. | その場合、二つの収穫がある。すなわち、私は身により防護され、語により防護され、意により防護される。そして身の崩壊と死の後に善趣である天界に再生するであろう』と。 |
| Tassa pāmojjaṃ jāyati. | 彼には悦が生まれ、 |
| Pamuditassa pīti jāyati. | 悦ぶ者には喜悦が生まれ、 |
| Pītimanassa kāyo passambhati. | 喜悦の意ある者の身は軽安になり、 |
| Passaddhakāyo sukhaṃ vedayati. | 軽安になった身は楽を感受し、 |
| Sukhino cittaṃ samādhiyati. | 楽ある者の心は定まります。 |
| Ayaṃ kho, gāmaṇi, dhammasamādhi. | 村長よ、これが法定です。 |
| Tatra ce tvaṃ cittasamādhiṃ paṭilabheyyāsi, evaṃ tvaṃ imaṃ kaṅkhādhammaṃ pajaheyyāsi. | もしあなたがそこで心の定を獲得するならば、そのように、あなたはこの疑いという法を捨て去れるでしょう。 |
| ‘‘Sa kho so, gāmaṇi, ariyasāvako evaṃ vigatābhijjho vigatabyāpādo asammūḷho sampajāno paṭissato karuṇāsahagate cetasā ekaṃ disaṃ pharitvā viharati…pe… | そして村長よ、その聖弟子は、そのように羨望を離れ、悪意を離れ、迷妄なく、正知あり、向念しつつ、憐憫を伴う心をもって一方向に行き渡らせて住します。 …中略… |
| muditāsahagatena cetasā ekaṃ disaṃ pharitvā viharati…pe…. | 喜を伴う心をもって、一方向に行き渡らせて住します。 …中略… |
| ‘‘Sa kho so, gāmaṇi, ariyasāvako evaṃ vigatābhijjho vigatabyāpādo asammūḷho sampajāno paṭissato upekkhāsahagate cetasā ekaṃ disaṃ pharitvā viharati, tathā dutiyaṃ, tathā tatiyaṃ, tathā catutthaṃ, | そして村長よ、その聖弟子は、そのように羨望を離れ、悪意を離れ、迷妄なく、正知あり、向念しつつ、捨を伴う心をもって一方向に行き渡らせて住します。同様に第二の方向に、第三の方向に、第四の方向に。 |
| iti uddhamadho tiriyaṃ sabbadhi sabbattatāya sabbāvantaṃ lokaṃ upekkhāsahagatena cetasā vipulena mahaggatena appamāṇena averena abyāpajjena pharitvā viharati. | かくして上・下・横に、全方向に、あまねく、すべてを含む世界に、捨を伴う、広大な、偉大なる、無量の、怨みなく、悪意なき心をもって、行き渡らせて住します。 |
| So iti paṭisañcikkhati – | 彼はこのように熟慮します、 |
| ‘yvāyaṃ satthā evaṃvādī evaṃdiṭṭhi – | 『この教主は、このように説く、このような見ある者である—— |
| natthi dinnaṃ, natthi yiṭṭhaṃ, natthi hutaṃ natthi sukatadukkaṭānaṃ kammānaṃ phalaṃ vipāko, | ”施与(の意味)はなく、供犠はなく、献供はなく、善行悪行の業の果、果報はない。 |
| natthi ayaṃ loko natthi paro loko, natthi mātā natthi pitā natthi sattā opapātikā, natthi loke samaṇabrāhmaṇā sammaggatā sammāpaṭipannā ye imañca lokaṃ parañca lokaṃ sayaṃ abhiññā sacchikatvā pavedentīti. | この世界はなく、他の世界はなく、母はなく、父はなく、化生の衆生はない。この世界と他の世界を自ら証知して実証して知らせるような沙門、婆羅門、正行者、正しき行道者たちは世間にいない。”と。 |
| Sace tassa bhoto satthuno saccaṃ vacanaṃ, apaṇṇakatāya mayhaṃ, yvāhaṃ na kiñci byābādhemi tasaṃ vā thāvaraṃ vā? | もしその尊者たる教主の言葉が真実であるとしても、私がいかなる動くものにも、動かないものにも加害しないということは、私には議論の余地がない。 |
| Ubhayamettha kaṭaggāho, yaṃ camhi kāyena saṃvuto vācāya saṃvuto manasā saṃvuto, yañca kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjissāmī’ti. | その場合、二つの収穫がある。すなわち、私は身により防護され、語により防護され、意により防護される。そして身の崩壊と死の後に善趣である天界に再生するであろう』と。 |
| Tassa pāmojjaṃ jāyati. | 彼には悦が生まれ、 |
| Pamuditassa pīti jāyati. | 悦ぶ者には喜悦が生まれ、 |
| Pītimanassa kāyo passambhati. | 喜悦の意ある者の身は軽安になり、 |
| Passaddhakāyo sukhaṃ vedayati. | 軽安になった身は楽を感受し、 |
| Sukhino cittaṃ samādhiyati. | 楽ある者の心は定まります。 |
| Ayaṃ kho, gāmaṇi, dhammasamādhi. | 村長よ、これが法定です。 |
| Tatra ce tvaṃ cittasamādhiṃ paṭilabheyyāsi, evaṃ tvaṃ imaṃ kaṅkhādhammaṃ pajaheyyāsi. | もしあなたがそこで心の定を獲得するならば、そのように、あなたはこの疑いという法を捨て去れるでしょう。 |
| ‘‘Sa kho so, gāmaṇi, ariyasāvako evaṃ vigatābhijjho vigatabyāpādo asammūḷho sampajāno paṭissato upekkhāsahagate cetasā ekaṃ disaṃ pharitvā viharati, tathā dutiyaṃ, tathā tatiyaṃ, tathā catutthaṃ, | そして村長よ、その聖弟子は、そのように羨望を離れ、悪意を離れ、迷妄なく、正知あり、向念しつつ、捨を伴う心をもって一方向に行き渡らせて住します。同様に第二の方向に、第三の方向に、第四の方向に。 |
| iti uddhamadho tiriyaṃ sabbadhi sabbattatāya sabbāvantaṃ lokaṃ upekkhāsahagatena cetasā vipulena mahaggatena appamāṇena averena abyāpajjena pharitvā viharati. | かくして上・下・横に、全方向に、あまねく、すべてを含む世界に、捨を伴う、広大な、偉大なる、無量の、怨みなく、悪意なき心をもって、行き渡らせて住します。 |
| So iti paṭisañcikkhati – | 彼はこのように熟慮します、 |
| ‘yvāyaṃ satthā evaṃvādī evaṃdiṭṭhi – | 『この教主は、このように説く、このような見ある者である—— |
| atthi dinnaṃ, atthi yiṭṭhaṃ, atthi hutaṃ, atthi sukatadukkaṭānaṃ kammānaṃ phalaṃ vipāko, atthi ayaṃ loko atthi paro loko, atthi mātā atthi pitā atthi sattā opapātikā, | ”施与はあり、供犠はあり、献供はあり、善行悪行の業の果、果報はあり、この世界はあり、他の世界はあり、母はあり、父はあり、化生の衆生はあり、 |
| atthi loke samaṇabrāhmaṇā sammaggatā sammāpaṭipannā ye imañca lokaṃ parañca lokaṃ sayaṃ abhiññā sacchikatvā pavedentīti. | この世界と他の世界を自ら証知して実証して知らせるような沙門、婆羅門、正行者、正しき行道者たちが世間にいる。”と。 |
| Sace tassa bhoto satthuno saccaṃ vacanaṃ, apaṇṇakatāya mayhaṃ, yvāhaṃ na kiñci byābādhemi tasaṃ vā thāvaraṃ vā? | もしその尊者たる教主の言葉が真実であるとしても、私がいかなる動くものにも、動かないものにも加害しないということは、私には議論の余地がない。 |
| Ubhayamettha kaṭaggāho, yaṃ camhi kāyena saṃvuto vācāya saṃvuto manasā saṃvuto, yañca kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjissāmī’ti. | その場合、二つの収穫がある。すなわち、私は身により防護され、語により防護され、意により防護される。そして身の崩壊と死の後に善趣である天界に再生するであろう』と。 |
| Tassa pāmojjaṃ jāyati. | 彼には悦が生まれ、 |
| Pamuditassa pīti jāyati. | 悦ぶ者には喜悦が生まれ、 |
| Pītimanassa kāyo passambhati. | 喜悦の意ある者の身は軽安になり、 |
| Passaddhakāyo sukhaṃ vedayati. | 軽安になった身は楽を感受し、 |
| Sukhino cittaṃ samādhiyati. | 楽ある者の心は定まります。 |
| Ayaṃ kho, gāmaṇi, dhammasamādhi. | 村長よ、これが法定です。 |
| Tatra ce tvaṃ cittasamādhiṃ paṭilabheyyāsi, evaṃ tvaṃ imaṃ kaṅkhādhammaṃ pajaheyyāsi. | もしあなたがそこで心の定を獲得するならば、そのように、あなたはこの疑いという法を捨て去れるでしょう。 |
| ‘‘Sa kho so, gāmaṇi, ariyasāvako evaṃ vigatābhijjho vigatabyāpādo asammūḷho sampajāno paṭissato upekkhāsahagate cetasā ekaṃ disaṃ pharitvā viharati, tathā dutiyaṃ, tathā tatiyaṃ, tathā catutthaṃ, | そして村長よ、その聖弟子は、そのように羨望を離れ、悪意を離れ、迷妄なく、正知あり、向念しつつ、捨を伴う心をもって一方向に行き渡らせて住します。同様に第二の方向に、第三の方向に、第四の方向に。 |
| iti uddhamadho tiriyaṃ sabbadhi sabbattatāya sabbāvantaṃ lokaṃ upekkhāsahagatena cetasā vipulena mahaggatena appamāṇena averena abyāpajjena pharitvā viharati. | かくして上・下・横に、全方向に、あまねく、すべてを含む世界に、捨を伴う、広大な、偉大なる、無量の、怨みなく、悪意なき心をもって、行き渡らせて住します。 |
| So iti paṭisañcikkhati – | 彼はこのように熟慮します、 |
| ‘yvāyaṃ satthā evaṃvādī evaṃdiṭṭhi – | 『この教主は、このように説く、このような見ある者である—— |
| karoto kārayato, chedato chedāpayato, pacato pācāpayato, socayato socāpayato, kilamato kilamāpayato, phandato phandāpayato, pāṇamatipātayato, | ”なし、なさせ、切り、切らせ、焼き、焼かせ、悲しみ、悲しませ、疲れ、疲れさせ、震え、震えさせ、殺生し、 |
| adinnaṃ ādiyato, sandhiṃ chindato, nillopaṃ harato, ekāgārikaṃ karoto, paripanthe tiṭṭhato, paradāraṃ gacchato, musā bhaṇato, karoto na karīyati pāpaṃ. | 与えられざるものを取り、(家の)継ぎ目を切断し、略奪し、家をわが物とし、道の脇で待ち伏せし、他人の妻に通い、虚偽を語ったとしても、それらをなす者に悪は作られない。 |
| Khurapariyantena cepi cakkena yo imissā pathaviyā pāṇe ekaṃ maṃsakhalaṃ ekaṃ maṃsapuñjaṃ kareyya, natthi tatonidānaṃ pāpaṃ, natthi pāpassa āgamo. | たとえ先端が剃刀の車輪によって、この大地の生き物をひとつの肉塊、ひとつの肉の山積にしても、それに起因する悪はなく、悪の到来もない。 |
| Dakkhiṇañcepi gaṅgāya tīraṃ gaccheyya hananto ghātento chindanto chedāpento pacanto pācāpento, natthi tatonidānaṃ pāpaṃ, natthi pāpassa āgamo. | たとえガンガー河の南岸に行って、殺し、殺させ、切り、切らせ、焼き、焼かせたとしても、それに起因する悪はなく、悪の到来もない。 |
| Uttarañcepi gaṅgāya tīraṃ gaccheyya dadanto dāpento, yajanto yajāpento, natthi tatonidānaṃ puññaṃ, natthi puññassa āgamo. | たとえガンガー河の北岸に行って、施し、施させ、供犠し、供犠させたとしても、それに起因する功徳はなく、功徳の到来はない。 |
| Dānena damena saṃyamena saccavajjena natthi puññaṃ, natthi puññassa āgamo’ti. | 布施による、調御による、自制による、真実語による功徳はなく、功徳の到来はない。”と。 |
| ‘Sace tassa bhoto satthuno saccaṃ vacanaṃ, apaṇṇakatāya mayhaṃ, yvāhaṃ na kiñci byābādhemi tasaṃ vā thāvaraṃ vā? | もしその尊者たる教主の言葉が真実であるとしても、私がいかなる動くものにも、動かないものにも加害しないということは、私には議論の余地がない。 |
| Ubhayamettha kaṭaggāho, yaṃ camhi kāyena saṃvuto vācāya saṃvuto manasā saṃvuto, yañca kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjissāmī’ti. | その場合、二つの収穫がある。すなわち、私は身により防護され、語により防護され、意により防護される。そして身の崩壊と死の後に善趣である天界に再生するであろう』と。 |
| Tassa pāmojjaṃ jāyati. | 彼には悦が生まれ、 |
| Pamuditassa pīti jāyati. | 悦ぶ者には喜悦が生まれ、 |
| Pītimanassa kāyo passambhati. | 喜悦の意ある者の身は軽安になり、 |
| Passaddhakāyo sukhaṃ vedayati. | 軽安になった身は楽を感受し、 |
| Sukhino cittaṃ samādhiyati. | 楽ある者の心は定まります。 |
| Ayaṃ kho, gāmaṇi, dhammasamādhi. | 村長よ、これが法定です。 |
| Tatra ce tvaṃ cittasamādhiṃ paṭilabheyyāsi, evaṃ tvaṃ imaṃ kaṅkhādhammaṃ pajaheyyāsi. | もしあなたがそこで心の定を獲得するならば、そのように、あなたはこの疑いという法を捨て去れるでしょう。 |
| ‘‘Sa kho so, gāmaṇi, ariyasāvako evaṃ vigatābhijjho vigatabyāpādo asammūḷho sampajāno paṭissato upekkhāsahagate cetasā ekaṃ disaṃ pharitvā viharati, tathā dutiyaṃ, tathā tatiyaṃ, tathā catutthaṃ, | そして村長よ、その聖弟子は、そのように羨望を離れ、悪意を離れ、迷妄なく、正知あり、向念しつつ、捨を伴う心をもって一方向に行き渡らせて住します。同様に第二の方向に、第三の方向に、第四の方向に。 |
| iti uddhamadho tiriyaṃ sabbadhi sabbattatāya sabbāvantaṃ lokaṃ upekkhāsahagatena cetasā vipulena mahaggatena appamāṇena averena abyāpajjena pharitvā viharati. | かくして上・下・横に、全方向に、あまねく、すべてを含む世界に、捨を伴う、広大な、偉大なる、無量の、怨みなく、悪意なき心をもって、行き渡らせて住します。 |
| So iti paṭisañcikkhati – | 彼はこのように熟慮します、 |
| ‘yvāyaṃ satthā evaṃvādī evaṃdiṭṭhi – | 『この教主は、このように説く、このような見ある者である—— |
| karoto kārayato, chindato chedāpayato, pacato pācāpayato, socayato socāpayato, kilamato kilamāpayato, phandato phandāpayato, pāṇamatipātayato, adinnaṃ ādiyato, sandhiṃ chindato, nillopaṃ harato, ekāgārikaṃ karoto, paripanthe tiṭṭhato, paradāraṃ gacchato, musā bhaṇato, karoto karīyati pāpaṃ. | ”なし、なさせ、切り、切らせ、焼き、焼かせ、悲しみ、悲しませ、疲れ、疲れさせ、震え、震えさせ、殺生し、与えられざるものを取り、(家の)継ぎ目を切断し、略奪し、家をわが物とし、道の脇で待ち伏せし、他人の妻に通い、虚偽を語ったなら、それらをなす者に悪は作られる。 |
| Khurapariyantena cepi cakkena yo imissā pathaviyā pāṇe ekaṃ maṃsakhalaṃ ekaṃ maṃsapuñjaṃ kareyya, atthi tatonidānaṃ pāpaṃ, atthi pāpassa āgamo. | たとえ先端が剃刀の車輪によって、この大地の生き物をひとつの肉塊、ひとつの肉の山積にしたとしても、それに起因する悪はあり、悪の到来がある。 |
| Dakkhiṇañcepi gaṅgāya tīraṃ gaccheyya hananto ghātento chindanto chedāpento pacanto pācāpento, atthi tatonidānaṃ pāpaṃ, atthi pāpassa āgamo. | たとえガンガー河の南岸に行って、殺し、殺させ、切り、切らせ、焼き、焼かせたとしても、それに起因する悪はあり、悪の到来がある。 |
| Uttarañcepi gaṅgāya tīraṃ gaccheyya dadanto dāpento, yajanto yajāpento, atthi tatonidānaṃ puññaṃ, atthi puññassa āgamo. | たとえガンガー河の北岸に行って、施し、施させ、供犠し、供犠させたとしても、それに起因する功徳はあり、功徳の到来がある。 |
| Dānena damena saṃyamena saccavajjena atthi puññaṃ, atthi puññassa āgamo’ti. | 布施による、調御による、自制による、真実語による功徳はあり、功徳の到来がある。”と。 |
| ‘Sace tassa bhoto satthuno saccaṃ vacanaṃ, apaṇṇakatāya mayhaṃ, yvāhaṃ na kiñci byābādhemi tasaṃ vā thāvaraṃ vā? | もしその尊者たる教主の言葉が真実であるとしても、私がいかなる動くものにも、動かないものにも加害しないということは、私には議論の余地がない。 |
| Ubhayamettha kaṭaggāho, yaṃ camhi kāyena saṃvuto vācāya saṃvuto manasā saṃvuto, yañca kāyassa bhedā paraṃ maraṇā sugatiṃ saggaṃ lokaṃ upapajjissāmī’ti. | その場合、二つの収穫がある。すなわち、私は身により防護され、語により防護され、意により防護される。そして身の崩壊と死の後に善趣である天界に再生するであろう』と。 |
| Tassa pāmojjaṃ jāyati. | 彼には悦が生まれ、 |
| Pamuditassa pīti jāyati. | 悦ぶ者には喜悦が生まれ、 |
| Pītimanassa kāyo passambhati. | 喜悦の意ある者の身は軽安になり、 |
| Passaddhakāyo sukhaṃ vedayati. | 軽安になった身は楽を感受し、 |
| Sukhino cittaṃ samādhiyati. | 楽ある者の心は定まります。 |
| Ayaṃ kho, gāmaṇi, dhammasamādhi. | 村長よ、これが法定です。 |
| Tatra ce tvaṃ cittasamādhiṃ paṭilabheyyāsi, evaṃ tvaṃ imaṃ kaṅkhādhammaṃ pajaheyyāsī’’ti. | もしあなたがそこで心の定を獲得するならば、そのように、あなたはこの疑いという法を捨て去れるでしょう」と。 |
| Evaṃ vutte, pāṭaliyo gāmaṇi bhagavantaṃ etadavoca – | このように説かれたとき、パータリヤ村長は世尊にこう言った。 |
| ‘‘abhikkantaṃ, bhante, abhikkantaṃ, bhante…pe… | 「尊者よ、素晴らしい。尊者よ、素晴らしい。 …中略… |
| ajjatagge pāṇupetaṃ saraṇaṃ gata’’nti. | 今日から命ある限り、帰依した優婆塞とご記憶下さい」と。 |
sn42.13.1767915895.txt.gz · 最終更新: by h1roemon
