mn38(6) 『愛尽大経(6)』 (あいじんだいきょう、 Mahātaṇhāsaṅkhayasuttaṃ、マハータンハーサンカヤ・スッタ)
彼は身を衣で保ち、腹を鉢食で保ち満足する。
彼はどこへ出発するにしろ、(衣と鉢を)受持しただけで出発する。
たとえば翼ある鳥がどこへ飛ぶにしろ、翼という荷だけで飛ぶ。まさにそのように比丘は身を衣で保ち、腹を鉢食で保ち満足する。
彼はどこへ出発するにしろ、(衣と鉢を)受持しただけで出発する。
彼はこの聖なる戒蘊を具えて、内に罪なき幸福を体験する。
彼は眼で色を見ても、特相をつかまず随相をつかまなくなる。
眼根が防護されずに住する者に、羨望・憂・悪しき・不善諸法が流れ込むというこの理由により、彼はその防護のため行道し、眼根を守り、眼根の防護に至る。
耳で声を聞いても、 … 中略 …
鼻でにおいを嗅いでも、 … 中略 …
舌で味を味わっても、 … 中略 …
身により接触に触れても、 … 中略 …
意で法を識っても、特相をつかまず随相をつかまない。
意根が防護されずに住する者に、羨望・憂・悪しき不善諸法が流れ込むというこの理由により、彼はその防護のため行道し、意根を守り、意根の防護に至る。
彼はこの聖なる根の防護を具えて、内に混じり気のない幸福を体験する。
彼は前進するとき、後退するときも正知によってなし、前を見るとき、返り見るときも正知によってなし、(肢体を)縮めるとき、伸ばすときも正知によってなし、重衣・鉢・衣を運ぶときも正知によってなし、
食べるとき、飲むとき、噛むとき、味わうときも正知によってなし、大便・小便の行為のときも正知によってなし、行くとき、立つとき、座るとき、眠るとき、覚醒するとき、語るとき、沈黙のときも正知によってなす。
彼はこの聖なる戒蘊を具えて、(そしてこの聖なる満足を具えて)
そしてこの聖なる根の防護を具えて、そしてこの聖なる念と正知を具えて、森、木の根元、山、渓谷、山窟、墓地、辺鄙な森、野原、わらの山といった遠く離れた坐臥処に親しむ。
彼は食後に鉢食から退くと、結跏を組み身をまっすぐに定置して面前に念を現前させて座る。
彼は世間における羨望を断じ、羨望を離れた心により住し、羨望から心をあまねく清める。
悪意・憎悪を断じ、悪意なき心の者として住し、一切の生けるものへ利益し憐れみ、悪意・憎悪から心をあまねく清める。
惛沈・睡眠を断じ、惛沈・睡眠を離れて住し、光の想ある正念正知者として惛沈・睡眠から心をあまねく清める。
掉挙・悪作を断じ、掉挙なき者、内に心が寂静なる者として住し、掉挙・悪作から心をあまねく清める。
迷いを断じ、迷いを渡った者、疑念なき者として住し、諸善法について迷いから心をあまねく清める。
彼はこれら五蓋を捨て去りつつ、心の不純物を智慧により弱めて、ひたすら諸欲から遠離して、不善諸法から遠離して、尋あり伺ある、遠離より生じた喜悦と楽ある初禅を成就して住する。
そしてさらに比丘たちよ、比丘は尋と伺の寂静により、内に明浄ある・心の統一した・尋なき伺なき・定より生じた喜悦と楽ある第二禅を成就して住する。
第三禅を … 中略 …
第四禅を成就して住する。
彼は眼で色を見ても、愛しき色に染着せず、嫌な色に悪意をもたず、身に念の現前した無量の心の者として住する。
そして彼は、彼のこれらの悪しき不善諸法が残りなく滅するところの心解脱・慧解脱を如実に了知する。
そのように合意、反意を捨断した彼は、およそ何であれ、楽、苦、不苦不楽の受を感受するが、彼はその受を歓喜せず歓迎せず固執せずとどまる。
彼が受を歓喜せず、歓迎せず、固執せずとどまるとき、受における喜び、それは滅する。
彼の喜びの滅ゆえに取の滅があり、取の滅ゆえに有の滅があり、有の滅ゆえに生の滅があり、生の滅ゆえに老死、悲、悲嘆、苦、憂、悩が滅する。
このように、この苦蘊全体の滅があります。
耳で声を聞いても、 … 中略 …
鼻でにおいを嗅いでも、 … 中略 …
舌で味を味わっても、 … 中略 …
身により接触に触れても、 … 中略 …
意で法を識っても、愛しき色に染着せず、嫌な色に悪意をもたず、身に念の現前した無量の心の者として住する。そして彼は、彼のこれらの悪しき不善諸法が残りなく滅するところの心解脱・慧解脱を如実に了知する。
そのように合意、反意を捨断した彼は、およそ何であれ、楽、苦、不苦不楽の受を感受するが、彼はその受を歓喜せず歓迎せず固執せずとどまる。
彼が受を歓喜せず、歓迎せず、固執せずとどまるとき、受における喜び、それは滅する。
彼の喜びの滅ゆえに取の滅があり、取の滅ゆえに有の滅があり、有の滅ゆえに生の滅があり、生の滅ゆえに老死、悲、悲嘆、苦、憂、悩が滅する。
このように、この苦蘊全体の滅があります。
比丘たちよ、君たちは私による簡略な、この渇愛の壊滅による解脱を保持しなさい。また漁師の息子サーティ比丘を大きな渇愛の網、渇愛の山に縛られた者として(保持しなさい)」と。
世尊はこう言われた。
意に適った彼ら比丘たちは、世尊の所説に歓喜したという。
‘‘So santuṭṭho hoti kāyaparihārikena cīvarena kucchiparihārikena piṇḍapātena.
So yena yeneva pakkamati samādāyeva pakkamati.
Seyyathāpi nāma pakkhī sakuṇo yena yeneva ḍeti sapattabhārova ḍeti, evameva bhikkhu santuṭṭho hoti kāyaparihārikena cīvarena, kucchiparihārikena piṇḍapātena.
So yena yeneva pakkamati samādāyeva pakkamati.
So iminā ariyena sīlakkhandhena samannāgato ajjhattaṃ anavajjasukhaṃ paṭisaṃvedeti.
‘‘So cakkhunā rūpaṃ disvā na nimittaggāhī hoti nānubyañjanaggāhī.
Yatvādhikaraṇamenaṃ cakkhundriyaṃ asaṃvutaṃ viharantaṃ abhijjhādomanassā pāpakā akusalā dhammā anvāssaveyyuṃ tassa saṃvarāya paṭipajjati, rakkhati cakkhundriyaṃ, cakkhundriye saṃvaraṃ āpajjati.
Sotena saddaṃ sutvā…pe…
ghānena gandhaṃ ghāyitvā…pe…
jivhāya rasaṃ sāyitvā…pe…
kāyena phoṭṭhabbaṃ phusitvā…pe…
manasā dhammaṃ viññāya na nimittaggāhī hoti nānubyañjanaggāhī.
Yatvādhikaraṇamenaṃ manindriyaṃ asaṃvutaṃ viharantaṃ abhijjhādomanassā pāpakā akusalā dhammā anvāssaveyyuṃ tassa saṃvarāya paṭipajjati, rakkhati manindriyaṃ manindriye saṃvaraṃ āpajjati.
So iminā ariyena indriyasaṃvarena samannāgato ajjhattaṃ abyāsekasukhaṃ paṭisaṃvedeti.
‘‘So abhikkante paṭikkante sampajānakārī hoti, ālokite vilokite sampajānakārī hoti, samiñjite pasārite sampajānakārī hoti, saṅghāṭipattacīvaradhāraṇe sampajānakārī hoti,
asite pīte khāyite sāyite sampajānakārī hoti, uccārapassāvakamme sampajānakārī hoti, gate ṭhite nisinne sutte jāgarite bhāsite tuṇhībhāve sampajānakārī hoti.
‘‘So iminā ca ariyena sīlakkhandhena samannāgato, (imāya ca ariyāya santuṭṭhiyā samannāgato) [passa ma. ni. 1.296 cūḷahatthipadopame],
iminā ca ariyena indriyasaṃvarena samannāgato, iminā ca ariyena satisampajaññena samannāgato, vivittaṃ senāsanaṃ bhajati – araññaṃ rukkhamūlaṃ pabbataṃ kandaraṃ giriguhaṃ susānaṃ vanapatthaṃ abbhokāsaṃ palālapuñjaṃ.
So pacchābhattaṃ piṇḍapātapaṭikkanto nisīdati pallaṅkaṃ ābhujitvā, ujuṃ kāyaṃ paṇidhāya, parimukhaṃ satiṃ upaṭṭhapetvā.
So abhijjhaṃ loke pahāya vigatābhijjhena cetasā viharati, abhijjhāya cittaṃ parisodheti;
byāpādapadosaṃ pahāya abyāpannacitto viharati, sabbapāṇabhūtahitānukampī, byāpādapadosā cittaṃ parisodheti;
thīnamiddhaṃ pahāya vigatathīnamiddho viharati ālokasaññī, sato sampajāno, thīnamiddhā cittaṃ parisodheti;
uddhaccakukkuccaṃ pahāya anuddhato viharati ajjhattaṃ vūpasantacitto, uddhaccakukkuccā cittaṃ parisodheti;
vicikicchaṃ pahāya tiṇṇavicikiccho viharati akathaṃkathī kusalesu dhammesu, vicikicchāya cittaṃ parisodheti.
‘‘So ime pañca nīvaraṇe pahāya cetaso upakkilese paññāya dubbalīkaraṇe, vivicceva kāmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaṃ savicāraṃ vivekajaṃ pītisukhaṃ paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati.
Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu vitakkavicārānaṃ vūpasamā ajjhattaṃ sampasādanaṃ cetaso ekodibhāvaṃ avitakkaṃ avicāraṃ samādhijaṃ pītisukhaṃ dutiyaṃ jhānaṃ…pe…
tatiyaṃ jhānaṃ…pe…
catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati.
‘‘So cakkhunā rūpaṃ disvā piyarūpe rūpe na sārajjati, appiyarūpe rūpe na byāpajjati, upaṭṭhitakāyasati ca viharati appamāṇacetaso.
Tañca cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ yathābhūtaṃ pajānāti – yatthassa te pāpakā akusalā dhammā aparisesā nirujjhanti.
So evaṃ anurodhavirodhavippahīno yaṃ kiñci vedanaṃ vedeti, sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā, so taṃ vedanaṃ nābhinandati nābhivadati nājjhosāya tiṭṭhati.
Tassa taṃ vedanaṃ anabhinandato anabhivadato anajjhosāya tiṭṭhato yā vedanāsu nandī sā nirujjhati.
Tassa nandīnirodhā upādānanirodho, upādānanirodhā bhavanirodho, bhavanirodhā jātinirodho, jātinirodhā jarāmaraṇaṃ sokaparidevadukkhadomanassupāyāsā nirujjhanti.
Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa nirodho hoti.
Sotena saddaṃ sutvā…pe…
ghānena gandhaṃ ghāyitvā…pe…
jivhāya rasaṃ sāyitvā…pe…
kāyena phoṭṭhabbaṃ phusitvā…pe…
manasā dhammaṃ viññāya piyarūpe dhamme na sārajjati, appiyarūpe dhamme na byāpajjati, upaṭṭhitakāyasati ca viharati appamāṇacetaso, tañca cetovimuttiṃ paññāvimuttiṃ yathābhūtaṃ pajānāti .
yatthassa te pāpakā akusalā dhammā aparisesā nirujjhanti.
So evaṃ anurodhavirodhavippahīno yaṃ kiñci vedanaṃ vedeti, sukhaṃ vā dukkhaṃ vā adukkhamasukhaṃ vā, so taṃ vedanaṃ nābhinandati nābhivadati nājjhosāya tiṭṭhati.
Tassa taṃ vedanaṃ anabhinandato anabhivadato anajjhosāya tiṭṭhato yā vedanāsu nandī sā nirujjhati.
Tassa nandīnirodhā upādānanirodho, upādānanirodhā bhavanirodho, bhavanirodhā jātinirodho, jātinirodhā jarāmaraṇaṃ sokaparidevadukkhadomanassupāyāsā nirujjhanti.
Evametassa kevalassa dukkhakkhandhassa nirodho hoti.
Imaṃ kho me tumhe, bhikkhave, saṃkhittena taṇhāsaṅkhayavimuttiṃ dhāretha, sātiṃ pana bhikkhuṃ kevaṭṭaputtaṃ mahātaṇhājālataṇhāsaṅghāṭappaṭimukka’’nti.
Idamavoca bhagavā.
Attamanā te bhikkhū bhagavato bhāsitaṃ abhinandunti.
