それでは比丘たちよ、比丘はどのように諸法における法随観者として住するのか?
比丘たちよ、ここに比丘は五蓋の諸法における法随観者として住する。
それでは比丘たちよ、比丘はどのように五蓋の諸法における法随観者として住するのか?
比丘たちよ、ここに比丘は内に欲望があることを『私の内に欲望がある』と了知し、内に欲望がないことを『私の内に欲望がない』と了知し、
また未生の欲望の生起があれば、それをそのように了知し、生じた欲望の断があれば、それをそのように了知し、断じられた欲望の未来の不生起があれば、それをそのように了知する。
内に悪意があることを『私の内に悪意がある』と了知し、内に悪意がないことを『私の内に悪意がない』と了知し、
また未生の悪意の生起があれば、それをそのように了知し、生じた悪意の断があれば、それをそのように了知し、断じられた悪意の未来の不生起があれば、それをそのように了知する。
内に惛沈・睡眠があることを『私の内に惛沈・睡眠がある』と了知し、内に惛沈・睡眠がないことを『私の内に惛沈・睡眠がない』と了知し、
また未生の惛沈・睡眠の生起があれば、それをそのように了知し、生じた惛沈・睡眠の断があれば、それをそのように了知し、断じられた惛沈・睡眠の未来の不生起があれば、それをそのように了知する。
内に掉挙・悪作があることを『私の内に掉挙・悪作がある』と了知し、内に掉挙・悪作がないことを『私の内に掉挙・悪作がない』と了知し、
また未生の掉挙・悪作の生起があれば、それをそのように了知し、生じた掉挙・悪作の断があれば、それをそのように了知し、断じられた掉挙・悪作の未来の不生起があれば、それをそのように了知する。
内に迷いがあることを『私の内に迷いがある』と了知し、内に迷いがないことを『私の内に迷いがない』と了知し、
また未生の迷いの生起があれば、それをそのように了知し、生じた迷いの断があれば、それをそのように了知し、断じられた迷いの未来の不生起があれば、それをそのように了知する。
このように内の諸法における法随観者として住し、外の諸法における法随観者として住し、あるいは内外の諸法における法随観者として住し、
諸法における集起法の随観者として住し、諸法における衰滅法の随観者として住し、諸法における集起・衰滅法の随観者として住する。
あるいは彼には『諸法がある』という念が現起している、
智の程度、向念の程度の限りに。そして依止なき者として住し、何であれ世間において取着しない。
比丘たちよ、そのように比丘は五蓋の諸法における法随観者として住する。
([五]蓋の部終了)
(法随観:[五]蘊の部)
比丘たちよ、ここに比丘は五取蘊の諸法における法随観者として住する。
それでは比丘たちよ、比丘はどのように五取蘊の諸法における法随観者として住するのか?
比丘たちよ、ここに比丘が、
『このように色、このように色の集起、このように色の消滅があり
このように受、このように受の集起、このように受の消滅があり
このように想、このように想の集起、このように想の消滅があり
このように諸行、このように諸行の集起、このように諸行の消滅があり
このように識、このように識の集起、このように識の消滅がある』と。1)
このように内の諸法における法随観者として住し、外の諸法における法随観者として住し、あるいは内外の諸法における法随観者として住し、
諸法における集起法の随観者として住し、諸法における衰滅法の随観者として住し、諸法における集起・衰滅法の随観者として住する。
あるいは彼には『諸法がある』という念が現起している、
智の程度、向念の程度の限りに。そして依止なき者として住し、何であれ世間において取着しない。
比丘たちよ、比丘はこのように五取蘊の諸法における法随観者として住する。
([五]蘊の部終了)
(法随観:[六]処の部)
そしてさらに比丘たちよ、比丘は内外の六処の諸法における法随観者として住する。
それでは比丘たちよ、比丘はどのように内外の六処の諸法における法随観者として住するのか?
比丘たちよ、ここに比丘は眼を了知し、色を了知し、その両方に縁りて生じる結縛、それを了知する。未生の結縛の生起があれば、それをそのように了知し、生じた結縛の断があれば、それをそのように了知し、断じられた結縛の未来の不生起があれば、それをそのように了知する。
耳を了知し、声を了知し、その両方に縁りて生じる結縛、それを了知する。未生の結縛の生起があれば、それをそのように了知し、生じた結縛の断があれば、それをそのように了知し、断じられた結縛の未来の不生起があれば、それをそのように了知する。
鼻を了知し、香を了知し、その両方に縁りて生じる結縛、それを了知する。未生の結縛の生起があれば、それをそのように了知し、生じた結縛の断があれば、それをそのように了知し、断じられた結縛の未来の不生起があれば、それをそのように了知する。
舌を了知し、味を了知し、その両方に縁りて生じる結縛、それを了知する。未生の結縛の生起があれば、それをそのように了知し、生じた結縛の断があれば、それをそのように了知し、断じられた結縛の未来の不生起があれば、それをそのように了知する。
身を了知し、接触を了知し、その両方に縁りて生じる結縛、それを了知する。未生の結縛の生起があれば、それをそのように了知し、生じた結縛の断があれば、それをそのように了知し、断じられた結縛の未来の不生起があれば、それをそのように了知する。
意を了知し、諸法を了知し、その両方に縁りて生じる結縛、それを了知する。未生の結縛の生起があれば、それをそのように了知し、生じた結縛の断があれば、それをそのように了知し、断じられた結縛の未来の不生起があれば、それをそのように了知する。
このように内の諸法における法随観者として住し、外の諸法における法随観者として住し、あるいは内外の諸法における法随観者として住し、
諸法における集起法の随観者として住し、諸法における衰滅法の随観者として住し、諸法における集起・衰滅法の随観者として住する。
あるいは彼には『諸法がある』という念が現起している、
智の程度、向念の程度の限りに。そして依止なき者として住し、何であれ世間において取着しない。
比丘たちよ、比丘はこのように内外の六処の諸法における法随観者として住する。
([六]処の部終了)
(法随観:[七]覚支の部)
そしてさらに比丘たちよ、ここに比丘は七覚支の諸法における法随観者として住する。
それでは比丘たちよ、比丘はどのように七覚支の諸法における法随観者として住するのか?
比丘たちよ、ここに比丘は内に念覚支があるならば『私の内に念覚支がある』と了知し、内に念覚支がないならば『私の内に念覚支がない』と了知し、未生の念覚支の生起があれば、それをそのように了知し、生じた念覚支修養、成満あれば、それをそのように了知する。
内に択法覚支があるならば『私の内に択法覚支がある』と了知し、内に択法覚支がないならば『私の内に択法覚支がない』と了知し、未生の択法覚支の生起があれば、それをそのように了知し、生じた択法覚支修養、成満あれば、それをそのように了知する。
内に精進覚支があるならば『私の内に精進覚支がある』と了知し、内に精進覚支がないならば『私の内に精進覚支がない』と了知し、未生の精進覚支の生起があれば、それをそのように了知し、生じた精進覚支修養、成満あれば、それをそのように了知する。
内に喜悦覚支があるならば『私の内に喜悦覚支がある』と了知し、内に喜悦覚支がないならば『私の内に喜悦覚支がない』と了知し、未生の喜悦覚支の生起があれば、それをそのように了知し、生じた喜悦覚支修養、成満あれば、それをそのように了知する。
内に軽安覚支があるならば『私の内に軽安覚支がある』と了知し、内に軽安覚支がないならば『私の内に軽安覚支がない』と了知し、未生の軽安覚支の生起があれば、それをそのように了知し、生じた軽安覚支修養、成満あれば、それをそのように了知する。
内に定覚支があるならば『私の内に定覚支がある』と了知し、内に定覚支がないならば『私の内に定覚支がない』と了知し、未生の定覚支の生起があれば、それをそのように了知し、生じた定覚支修養、成満あれば、それをそのように了知する。
内に捨覚支があるならば『私の内に捨覚支がある』と了知し、内に捨覚支がないならば『私の内に捨覚支がない』と了知し、未生の捨覚支の生起があれば、それをそのように了知し、生じた捨覚支修養、成満あれば、それをそのように了知する。
このように内の諸法における法随観者として住し、外の諸法における法随観者として住し、あるいは内外の諸法における法随観者として住し、
諸法における集起法の随観者として住し、諸法における衰滅法の随観者として住し、諸法における集起・衰滅法の随観者として住する。
あるいは彼には『諸法がある』という念が現起している、
智の程度、向念の程度の限りに。そして依止なき者として住し、何であれ世間において取着しない。
比丘たちよ、そのように比丘は七覚支の諸法における法随観者として住する。
([七]覚支の部終了)
(法随観:[四聖]諦の部)
そしてさらに比丘たちよ、ここに比丘は四聖諦の諸法における法随観者として住する。
それでは比丘たちよ、比丘はどのように四聖諦の諸法における法随観者として住するのか?
比丘たちよ、ここに比丘は『これは苦である』と如実に了知し、『これは苦の集起である』と如実に了知し、『これは苦の滅である』と如実に了知し、『これは苦の滅に至る行道である』と如実に了知する。
(第一誦回の終了)
(苦諦の細説)
それでは比丘たちよ、苦の聖諦とは何か?
生も苦であり、老も苦であり、死も苦であり、悲、悲嘆、苦、憂、悩も苦であり、嫌な者たちに関わるのも苦であり(怨憎会苦)、愛しい者たちからの離別も苦であり(愛別離苦)、求めてもそれを得られないのも苦である(求不得苦)。まとめると五取蘊は苦である。
それでは比丘たちよ、生とは何か?
それぞれの生類の、それぞれの種別における誕生、出産、入胎、転生、蘊の顕現、処の獲得。比丘たちよ、これが生と呼ばれる。
それでは比丘たちよ、老とは何か?
それぞれの生類の、それぞれの種別における老い、老衰、歯の欠け、白髪、しわが寄ること、余命の減少、諸根の過熟。比丘たちよ、これが老と呼ばれる。
それでは比丘たちよ、死とは何か?
それぞれの生類の、それぞれの種別における死去、死没、崩壊、消失、死王、死、最期、諸蘊の崩壊、死体の投棄、命根の破壊。比丘たちよ、これが死と呼ばれる。
それでは比丘たちよ、悲とは何か?
比丘たちよ、およそ何らかの災難にみまわれ、何らかの苦法に触れた者の悲しみ、愁い、悲しんだ状態、内なる悲しみ、内なる悲哀。比丘たちよ、これが悲と呼ばれる。
それでは比丘たちよ、悲嘆とは何か?
比丘たちよ、およそ何らかの災難にみまわれ、何らかの苦法に触れた者の泣き、悲嘆、嘆き、悲泣、嘆く状態、悲嘆する状態。比丘たちよ、これが悲嘆と呼ばれる。
それでは比丘たちよ、苦とは何か?
比丘たちよ、身の苦、身の不快、身触発の苦と不快の受、比丘たちよ、これが苦と呼ばれる。
それでは比丘たちよ、憂(憂)とは何か?
比丘たちよ、心の苦、心の不快、意触発の苦と不快の受、比丘たちよ、これが憂(憂)と呼ばれる。
それでは比丘たちよ、悩とは何か?
比丘たちよ、およそ何らかの災難にみまわれ、何らかの苦法に触れた者の悶え、悩み、悶える状態、悩む状態。比丘たちよ、これが悩と呼ばれる。
それでは比丘たちよ、怨憎会苦(嫌な者たちに関わる苦)とは何か?
ここに、その者には好ましくない不快で嫌な色、声、香、味、接触、法ある者たち。あるいは、その者の利益を欲せず、ためになろうとせず、安らぎを欲せず、瑜伽安穏を欲さない者たち。彼らとの出会い、集会、共に置かれ、交わること。これが怨憎会苦と呼ばれる。
それでは比丘たちよ、愛別離苦(愛しい者たちからの離別の苦)とは何か?
ここに、その者には好ましい所愛の好きな色、声、香、味、接触、法ある者たち。あるいはその者の利益を欲し、ためになろうとし、安らぎを欲し、瑜伽安穏を欲する母、父、兄弟、姉妹、友人、身近な者、親族、血縁者たち。彼らと会うことなく、集会なく、共に置かれず、交わらないこと。これが愛別離苦と呼ばれる。
それでは比丘たちよ、求不得苦(求めてもそれを得られない苦)とは何か?
比丘たちよ、生まれる性質を持つ衆生にはこのような欲求が生じる、
『ああ、我々が生まれる性質でなければ、我々に生は来ないだろうに』と。
しかしこれは欲求により得られるはずもなく、これも求不得苦である。
比丘たちよ、老いる性質を持つ衆生にはこのような欲求が生じる、
『ああ、我々が老いる性質でなければ、我々に老は来ないだろうに』と。
しかしこれは欲求により得られるはずもなく、これも求不得苦である。
比丘たちよ、病む性質を持つ衆生にはこのような欲求が生じる、
『ああ、我々が病む性質でなければ、我々に病は来ないだろうに』と。
しかしこれは欲求により得られるはずもなく、これも求不得苦である。
比丘たちよ、死ぬ性質を持つ衆生にはこのような欲求が生じる、
『ああ、我々が死ぬ性質でなければ、我々に老は来ないだろうに』と。
しかしこれは欲求により得られるはずもなく、これも求不得苦である。
比丘たちよ、悲、悲嘆、苦、憂、悩の法である衆生にはこのような欲求が生じる、
『ああ、我々が悲、悲嘆、苦、憂、悩の法でなければ、我々に悲、悲嘆、苦、憂、悩は来ないだろうに』と。
しかしこれは欲求により得られるはずもなく、これも求不得苦である。
それでは比丘たちよ、まとめると苦である五取蘊とは何か?
それはすなわち色取蘊、受取蘊、想取蘊、行取蘊、識取蘊である。
比丘たちよ、これらがまとめると苦である五取蘊と呼ばれる。
比丘たちよ、これが苦の聖諦と呼ばれる。
(集諦の細説)
それでは比丘たちよ、苦の集起の聖諦とは何か?
およそ喜びと貪をともない、あらゆるところに歓喜を求め、再有へ導くこの渇愛、
それはすなわち、欲愛、有愛、無有愛である。
それでは比丘たちよ、この渇愛は生じるなら、どこに生じるのか。留まるなら、どこに留まるのか?
およそ世間での愛しきもの、快いもの。この渇愛は生じるならそこで生じ、留まるならそこで留まる。
では世間での愛しきもの、快いものとは何か?
眼は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は生じるならそこで生じ、留まるならそこで留まる。
耳は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は生じるならそこで生じ、留まるならそこで留まる。
鼻は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は生じるならそこで生じ、留まるならそこで留まる。
舌は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は生じるならそこで生じ、留まるならそこで留まる。
身は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は生じるならそこで生じ、留まるならそこで留まる。
意は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は生じるならそこで生じ、留まるならそこで留まる。
諸色は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は生じるならそこで生じ、留まるならそこで留まる。
諸声は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は生じるならそこで生じ、留まるならそこで留まる。
諸香は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は生じるならそこで生じ、留まるならそこで留まる。
諸味は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は生じるならそこで生じ、留まるならそこで留まる。
諸接触は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は生じるならそこで生じ、留まるならそこで留まる。
諸法は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は生じるならそこで生じ、留まるならそこで留まる。
眼識は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は生じるならそこで生じ、留まるならそこで留まる。
耳識は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は生じるならそこで生じ、留まるならそこで留まる。
鼻識は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は生じるならそこで生じ、留まるならそこで留まる。
舌識は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は生じるならそこで生じ、留まるならそこで留まる。
身識は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は生じるならそこで生じ、留まるならそこで留まる。
意識は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は生じるならそこで生じ、留まるならそこで留まる。
眼触は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は生じるならそこで生じ、留まるならそこで留まる。
耳触は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は生じるならそこで生じ、留まるならそこで留まる。
鼻触は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は生じるならそこで生じ、留まるならそこで留まる。
舌触は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は生じるならそこで生じ、留まるならそこで留まる。
身触は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は生じるならそこで生じ、留まるならそこで留まる。
意触は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は生じるならそこで生じ、留まるならそこで留まる。
眼触発受は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は生じるならそこで生じ、留まるならそこで留まる。
耳触発受は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は生じるならそこで生じ、留まるならそこで留まる。
鼻触発受は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は生じるならそこで生じ、留まるならそこで留まる。
舌触発受は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は生じるならそこで生じ、留まるならそこで留まる。
身触発受は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は生じるならそこで生じ、留まるならそこで留まる。
意触発受は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は生じるならそこで生じ、留まるならそこで留まる。
色想は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は生じるならそこで生じ、留まるならそこで留まる。
声想は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は生じるならそこで生じ、留まるならそこで留まる。
香想は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は生じるならそこで生じ、留まるならそこで留まる。
味想は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は生じるならそこで生じ、留まるならそこで留まる。
接触想は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は生じるならそこで生じ、留まるならそこで留まる。
法想は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は生じるならそこで生じ、留まるならそこで留まる。
色思は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は生じるならそこで生じ、留まるならそこで留まる。
声思は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は生じるならそこで生じ、留まるならそこで留まる。
香思は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は生じるならそこで生じ、留まるならそこで留まる。
味思は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は生じるならそこで生じ、留まるならそこで留まる。
接触思は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は生じるならそこで生じ、留まるならそこで留まる。
法思は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は生じるならそこで生じ、留まるならそこで留まる。
色愛は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は生じるならそこで生じ、留まるならそこで留まる。
声愛は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は生じるならそこで生じ、留まるならそこで留まる。
香愛は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は生じるならそこで生じ、留まるならそこで留まる。
味愛は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は生じるならそこで生じ、留まるならそこで留まる。
接触愛は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は生じるならそこで生じ、留まるならそこで留まる。
法愛は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は生じるならそこで生じ、留まるならそこで留まる。
色尋は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は生じるならそこで生じ、留まるならそこで留まる。
声尋は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は生じるならそこで生じ、留まるならそこで留まる。
香尋は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は生じるならそこで生じ、留まるならそこで留まる。
味尋は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は生じるならそこで生じ、留まるならそこで留まる。
接触尋は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は生じるならそこで生じ、留まるならそこで留まる。
法尋は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は生じるならそこで生じ、留まるならそこで留まる。
色伺は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は生じるならそこで生じ、留まるならそこで留まる。
声伺は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は生じるならそこで生じ、留まるならそこで留まる。
香伺は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は生じるならそこで生じ、留まるならそこで留まる。
味伺は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は生じるならそこで生じ、留まるならそこで留まる。
接触伺は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は生じるならそこで生じ、留まるならそこで留まる。
法伺は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は生じるならそこで生じ、留まるならそこで留まる。
比丘たちよ、これが苦の集起の聖諦と呼ばれる。
‘‘Kathañca, bhikkhave, bhikkhu dhammesu dhammānupassī viharati?
Idha, bhikkhave, bhikkhu dhammesu dhammānupassī viharati pañcasu nīvaraṇesu.
Kathañca pana, bhikkhave, bhikkhu dhammesu dhammānupassī viharati pañcasu nīvaraṇesu?
‘‘Idha, bhikkhave, bhikkhu santaṃ vā ajjhattaṃ kāmacchandaṃ ‘atthi me ajjhattaṃ kāmacchando’ti pajānāti, asantaṃ vā ajjhattaṃ kāmacchandaṃ ‘natthi me ajjhattaṃ kāmacchando’ti pajānāti;
yathā ca anuppannassa kāmacchandassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa kāmacchandassa pahānaṃ hoti tañca pajānāti, yathā ca pahīnassa kāmacchandassa āyatiṃ anuppādo hoti tañca pajānāti.
‘‘Santaṃ vā ajjhattaṃ byāpādaṃ ‘atthi me ajjhattaṃ byāpādo’ti pajānāti, asantaṃ vā ajjhattaṃ byāpādaṃ ‘natthi me ajjhattaṃ byāpādo’ti pajānāti;
yathā ca anuppannassa byāpādassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa byāpādassa pahānaṃ hoti tañca pajānāti, yathā ca pahīnassa byāpādassa āyatiṃ anuppādo hoti tañca pajānāti.
‘‘Santaṃ vā ajjhattaṃ thīnamiddhaṃ ‘atthi me ajjhattaṃ thīnamiddha’nti pajānāti, asantaṃ vā ajjhattaṃ thīnamiddhaṃ ‘natthi me ajjhattaṃ thīnamiddha’nti pajānāti,
yathā ca anuppannassa thīnamiddhassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa thīnamiddhassa pahānaṃ hoti tañca pajānāti, yathā ca pahīnassa thīnamiddhassa āyatiṃ anuppādo hoti tañca pajānāti.
‘‘Santaṃ vā ajjhattaṃ uddhaccakukkuccaṃ ‘atthi me ajjhattaṃ uddhaccakukkucca’nti pajānāti, asantaṃ vā ajjhattaṃ uddhaccakukkuccaṃ ‘natthi me ajjhattaṃ uddhaccakukkucca’nti pajānāti;
yathā ca anuppannassa uddhaccakukkuccassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa uddhaccakukkuccassa pahānaṃ hoti tañca pajānāti, yathā ca pahīnassa uddhaccakukkuccassa āyatiṃ anuppādo hoti tañca pajānāti.
‘‘Santaṃ vā ajjhattaṃ vicikicchaṃ ‘atthi me ajjhattaṃ vicikicchā’ti pajānāti, asantaṃ vā ajjhattaṃ vicikicchaṃ ‘natthi me ajjhattaṃ vicikicchā’ti pajānāti;
yathā ca anuppannāya vicikicchāya uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannāya vicikicchāya pahānaṃ hoti tañca pajānāti, yathā ca pahīnāya vicikicchāya āyatiṃ anuppādo hoti tañca pajānāti.
‘‘Iti ajjhattaṃ vā dhammesu dhammānupassī viharati, bahiddhā vā dhammesu dhammānupassī viharati, ajjhattabahiddhā vā dhammesu dhammānupassī viharati;
samudayadhammānupassī vā dhammesu viharati, vayadhammānupassī vā dhammesu viharati, samudayavayadhammānupassī vā dhammesu viharati.
‘Atthi dhammā’ti vā panassa sati paccupaṭṭhitā hoti.
Yāvadeva ñāṇamattāya paṭissatimattāya anissito ca viharati, na ca kiñci loke upādiyati.
Evampi kho, bhikkhave, bhikkhu dhammesu dhammānupassī viharati pañcasu nīvaraṇesu.
Nīvaraṇapabbaṃ niṭṭhitaṃ.
Dhammānupassanā khandhapabbaṃ
‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu dhammesu dhammānupassī viharati pañcasu upādānakkhandhesu.
Kathañca pana, bhikkhave, bhikkhu dhammesu dhammānupassī viharati pañcasu upādānakkhandhesu?
Idha, bhikkhave, bhikkhu .
‘iti rūpaṃ, iti rūpassa samudayo, iti rūpassa atthaṅgamo;
iti vedanā, iti vedanāya samudayo, iti vedanāya atthaṅgamo;
iti saññā, iti saññāya samudayo, iti saññāya atthaṅgamo;
iti saṅkhārā, iti saṅkhārānaṃ samudayo, iti saṅkhārānaṃ atthaṅgamo;
iti viññāṇaṃ, iti viññāṇassa samudayo, iti viññāṇassa atthaṅgamo’ti;
iti ajjhattaṃ vā dhammesu dhammānupassī viharati, bahiddhā vā dhammesu dhammānupassī viharati, ajjhattabahiddhā vā dhammesu dhammānupassī viharati;
samudayadhammānupassī vā dhammesu viharati, vayadhammānupassī vā dhammesu viharati, samudayavayadhammānupassī vā dhammesu viharati.
‘Atthi dhammā’ti vā panassa sati paccupaṭṭhitā hoti.
Yāvadeva ñāṇamattāya paṭissatimattāya anissito ca viharati, na ca kiñci loke upādiyati.
Evampi kho, bhikkhave, bhikkhu dhammesu dhammānupassī viharati pañcasu upādānakkhandhesu.
Khandhapabbaṃ niṭṭhitaṃ.
Dhammānupassanā āyatanapabbaṃ
‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu dhammesu dhammānupassī viharati chasu ajjhattikabāhiresu āyatanesu.
Kathañca pana, bhikkhave, bhikkhu dhammesu dhammānupassī viharati chasu ajjhattikabāhiresu āyatanesu?
‘‘Idha, bhikkhave, bhikkhu cakkhuñca pajānāti, rūpe ca pajānāti, yañca tadubhayaṃ paṭicca uppajjati saṃyojanaṃ tañca pajānāti, yathā ca anuppannassa saṃyojanassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa saṃyojanassa pahānaṃ hoti tañca pajānāti, yathā ca pahīnassa saṃyojanassa āyatiṃ anuppādo hoti tañca pajānāti.
‘‘Sotañca pajānāti, sadde ca pajānāti, yañca tadubhayaṃ paṭicca uppajjati saṃyojanaṃ tañca pajānāti, yathā ca anuppannassa saṃyojanassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa saṃyojanassa pahānaṃ hoti tañca pajānāti, yathā ca pahīnassa saṃyojanassa āyatiṃ anuppādo hoti tañca pajānāti.
‘‘Ghānañca pajānāti, gandhe ca pajānāti, yañca tadubhayaṃ paṭicca uppajjati saṃyojanaṃ tañca pajānāti, yathā ca anuppannassa saṃyojanassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa saṃyojanassa pahānaṃ hoti tañca pajānāti, yathā ca pahīnassa saṃyojanassa āyatiṃ anuppādo hoti tañca pajānāti.
‘‘Jivhañca pajānāti, rase ca pajānāti, yañca tadubhayaṃ paṭicca uppajjati saṃyojanaṃ tañca pajānāti, yathā ca anuppannassa saṃyojanassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa saṃyojanassa pahānaṃ hoti tañca pajānāti, yathā ca pahīnassa saṃyojanassa āyatiṃ anuppādo hoti tañca pajānāti.
‘‘Kāyañca pajānāti, phoṭṭhabbe ca pajānāti, yañca tadubhayaṃ paṭicca uppajjati saṃyojanaṃ tañca pajānāti, yathā ca anuppannassa saṃyojanassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa saṃyojanassa pahānaṃ hoti tañca pajānāti, yathā ca pahīnassa saṃyojanassa āyatiṃ anuppādo hoti tañca pajānāti.
‘‘Manañca pajānāti, dhamme ca pajānāti, yañca tadubhayaṃ paṭicca uppajjati saṃyojanaṃ tañca pajānāti, yathā ca anuppannassa saṃyojanassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa saṃyojanassa pahānaṃ hoti tañca pajānāti, yathā ca pahīnassa saṃyojanassa āyatiṃ anuppādo hoti tañca pajānāti.
‘‘Iti ajjhattaṃ vā dhammesu dhammānupassī viharati, bahiddhā vā dhammesu dhammānupassī viharati, ajjhattabahiddhā vā dhammesu dhammānupassī viharati;
samudayadhammānupassī vā dhammesu viharati, vayadhammānupassī vā dhammesu viharati, samudayavayadhammānupassī vā dhammesu viharati.
‘Atthi dhammā’ti vā panassa sati paccupaṭṭhitā hoti.
Yāvadeva ñāṇamattāya paṭissatimattāya anissito ca viharati na ca kiñci loke upādiyati.
Evampi kho, bhikkhave, bhikkhu dhammesu dhammānupassī viharati chasu ajjhattikabāhiresu āyatanesu.
Āyatanapabbaṃ niṭṭhitaṃ.
Dhammānupassanā bojjhaṅgapabbaṃ
‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu dhammesu dhammānupassī viharati sattasu bojjhaṅgesu.
Kathañca pana, bhikkhave, bhikkhu dhammesu dhammānupassī viharati sattasu bojjhaṅgesu?
Idha, bhikkhave, bhikkhu santaṃ vā ajjhattaṃ satisambojjhaṅgaṃ ‘atthi me ajjhattaṃ satisambojjhaṅgo’ti pajānāti, asantaṃ vā ajjhattaṃ satisambojjhaṅgaṃ ‘natthi me ajjhattaṃ satisambojjhaṅgo’ti pajānāti, yathā ca anuppannassa satisambojjhaṅgassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa satisambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūrī hoti tañca pajānāti.
‘‘Santaṃ vā ajjhattaṃ dhammavicayasambojjhaṅgaṃ ‘atthi me ajjhattaṃ dhammavicayasambojjhaṅgo’ti pajānāti, asantaṃ vā ajjhattaṃ dhammavicayasambojjhaṅgaṃ ‘natthi me ajjhattaṃ dhammavicayasambojjhaṅgo’ti pajānāti, yathā ca anuppannassa dhammavicayasambojjhaṅgassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa dhammavicayasambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūrī hoti tañca pajānāti.
‘‘Santaṃ vā ajjhattaṃ vīriyasambojjhaṅgaṃ ‘atthi me ajjhattaṃ vīriyasambojjhaṅgo’ti pajānāti, asantaṃ vā ajjhattaṃ vīriyasambojjhaṅgaṃ ‘natthi me ajjhattaṃ vīriyasambojjhaṅgo’ti pajānāti, yathā ca anuppannassa vīriyasambojjhaṅgassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa vīriyasambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūrī hoti tañca pajānāti.
‘‘Santaṃ vā ajjhattaṃ pītisambojjhaṅgaṃ ‘atthi me ajjhattaṃ pītisambojjhaṅgo’ti pajānāti, asantaṃ vā ajjhattaṃ pītisambojjhaṅgaṃ ‘natthi me ajjhattaṃ pītisambojjhaṅgo’ti pajānāti, yathā ca anuppannassa pītisambojjhaṅgassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa pītisambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūrī hoti tañca pajānāti.
‘‘Santaṃ vā ajjhattaṃ passaddhisambojjhaṅgaṃ ‘atthi me ajjhattaṃ passaddhisambojjhaṅgo’ti pajānāti, asantaṃ vā ajjhattaṃ passaddhisambojjhaṅgaṃ ‘natthi me ajjhattaṃ passaddhisambojjhaṅgo’ti pajānāti, yathā ca anuppannassa passaddhisambojjhaṅgassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa passaddhisambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūrī hoti tañca pajānāti.
‘‘Santaṃ vā ajjhattaṃ samādhisambojjhaṅgaṃ ‘atthi me ajjhattaṃ samādhisambojjhaṅgo’ti pajānāti, asantaṃ vā ajjhattaṃ samādhisambojjhaṅgaṃ ‘natthi me ajjhattaṃ samādhisambojjhaṅgo’ti pajānāti, yathā ca anuppannassa samādhisambojjhaṅgassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa samādhisambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūrī hoti tañca pajānāti.
‘‘Santaṃ vā ajjhattaṃ upekkhāsambojjhaṅgaṃ ‘atthi me ajjhattaṃ upekkhāsambojjhaṅgo’ti pajānāti, asantaṃ vā ajjhattaṃ upekkhāsambojjhaṅgaṃ ‘natthi me ajjhattaṃ upekkhāsambojjhaṅgo’ti pajānāti, yathā ca anuppannassa upekkhāsambojjhaṅgassa uppādo hoti tañca pajānāti, yathā ca uppannassa upekkhāsambojjhaṅgassa bhāvanāya pāripūrī hoti tañca pajānāti.
‘‘Iti ajjhattaṃ vā dhammesu dhammānupassī viharati, bahiddhā vā dhammesu dhammānupassī viharati, ajjhattabahiddhā vā dhammesu dhammānupassī viharati;
samudayadhammānupassī vā dhammesu viharati, vayadhammānupassī vā dhammesu viharati, samudayavayadhammānupassī vā dhammesu viharati.
‘Atthi dhammā’ti vā panassa sati paccupaṭṭhitā hoti.
Yāvadeva ñāṇamattāya paṭissatimattāya anissito ca viharati, na ca kiñci loke upādiyati.
Evampi kho, bhikkhave, bhikkhu dhammesu dhammānupassī viharati sattasu bojjhaṅgesu.
Bojjhaṅgapabbaṃ niṭṭhitaṃ [bojjhaṅgapabbaṃ niṭṭhitaṃ. paṭhamabhāṇavāraṃ (syā.)].
Dhammānupassanā saccapabbaṃ
‘‘Puna caparaṃ, bhikkhave, bhikkhu dhammesu dhammānupassī viharati catūsu ariyasaccesu.
Kathañca pana, bhikkhave, bhikkhu dhammesu dhammānupassī viharati catūsu ariyasaccesu?
Idha, bhikkhave, bhikkhu ‘idaṃ dukkha’nti yathābhūtaṃ pajānāti, ‘ayaṃ dukkhasamudayo’ti yathābhūtaṃ pajānāti, ‘ayaṃ dukkhanirodho’ti yathābhūtaṃ pajānāti, ‘ayaṃ dukkhanirodhagāminī paṭipadā’ti yathābhūtaṃ pajānāti.
Paṭhamabhāṇavāro niṭṭhito.
Dukkhasaccaniddeso
‘‘Katamañca, bhikkhave, dukkhaṃ ariyasaccaṃ?
Jātipi dukkhā, jarāpi dukkhā, maraṇampi dukkhaṃ, sokaparidevadukkhadomanassupāyāsāpi dukkhā, appiyehi sampayogopi dukkho, piyehi vippayogopi dukkho [‘‘appiyehi…pe… vippayogopi dukkho’’ti pāṭho ceva taṃniddeso ca sī. pī. potthakesu na dissati, sumaṅgalavilāsiniyaṃpi taṃsaṃvaṇṇanā natthi], yampicchaṃ na labhati tampi dukkhaṃ, saṃkhittena pañcupādānakkhandhā [pañcupādānakkhandhāpi (ka.)] dukkhā.
‘‘Katamā ca, bhikkhave, jāti?
Yā tesaṃ tesaṃ sattānaṃ tamhi tamhi sattanikāye jāti sañjāti okkanti abhinibbatti khandhānaṃ pātubhāvo āyatanānaṃ paṭilābho, ayaṃ vuccati, bhikkhave, jāti.
‘‘Katamā ca, bhikkhave, jarā?
Yā tesaṃ tesaṃ sattānaṃ tamhi tamhi sattanikāye jarā jīraṇatā khaṇḍiccaṃ pāliccaṃ valittacatā āyuno saṃhāni indriyānaṃ paripāko, ayaṃ vuccati, bhikkhave, jarā.
‘‘Katamañca, bhikkhave, maraṇaṃ?
Yaṃ [sumaṅgalavilāsinī oloketabbā] tesaṃ tesaṃ sattānaṃ tamhā tamhā sattanikāyā cuti cavanatā bhedo antaradhānaṃ maccu maraṇaṃ kālaṅkiriyā khandhānaṃ bhedo kaḷevarassa nikkhepo jīvitindriyassupacchedo, idaṃ vuccati, bhikkhave, maraṇaṃ.
‘‘Katamo ca, bhikkhave, soko?
Yo kho, bhikkhave, aññataraññatarena byasanena samannāgatassa aññataraññatarena dukkhadhammena phuṭṭhassa soko socanā socitattaṃ antosoko antoparisoko, ayaṃ vuccati, bhikkhave, soko.
‘‘Katamo ca, bhikkhave, paridevo?
Yo kho, bhikkhave, aññataraññatarena byasanena samannāgatassa aññataraññatarena dukkhadhammena phuṭṭhassa ādevo paridevo ādevanā paridevanā ādevitattaṃ paridevitattaṃ, ayaṃ vuccati, bhikkhave, paridevo.
‘‘Katamañca, bhikkhave, dukkhaṃ?
Yaṃ kho, bhikkhave, kāyikaṃ dukkhaṃ kāyikaṃ asātaṃ kāyasamphassajaṃ dukkhaṃ asātaṃ vedayitaṃ, idaṃ vuccati, bhikkhave, dukkhaṃ.
‘‘Katamañca, bhikkhave, domanassaṃ?
Yaṃ kho, bhikkhave, cetasikaṃ dukkhaṃ cetasikaṃ asātaṃ manosamphassajaṃ dukkhaṃ asātaṃ vedayitaṃ, idaṃ vuccati, bhikkhave, domanassaṃ.
‘‘Katamo ca, bhikkhave, upāyāso?
Yo kho, bhikkhave, aññataraññatarena byasanena samannāgatassa aññataraññatarena dukkhadhammena phuṭṭhassa āyāso upāyāso āyāsitattaṃ upāyāsitattaṃ, ayaṃ vuccati, bhikkhave, upāyāso.
‘‘Katamo ca, bhikkhave, appiyehi sampayogo dukkho?
Idha yassa te honti aniṭṭhā akantā amanāpā rūpā saddā gandhā rasā phoṭṭhabbā dhammā, ye vā panassa te honti anatthakāmā ahitakāmā aphāsukakāmā ayogakkhemakāmā, yā tehi saddhiṃ saṅgati samāgamo samodhānaṃ missībhāvo, ayaṃ vuccati, bhikkhave, appiyehi sampayogo dukkho.
‘‘Katamo ca, bhikkhave, piyehi vippayogo dukkho?
Idha yassa te honti iṭṭhā kantā manāpā rūpā saddā gandhā rasā phoṭṭhabbā dhammā, ye vā panassa te honti atthakāmā hitakāmā phāsukakāmā yogakkhemakāmā mātā vā pitā vā bhātā vā bhaginī vā mittā vā amaccā vā ñātisālohitā vā, yā tehi saddhiṃ asaṅgati asamāgamo asamodhānaṃ amissībhāvo, ayaṃ vuccati, bhikkhave, piyehi vippayogo dukkho.
‘‘Katamañca, bhikkhave, yampicchaṃ na labhati tampi dukkhaṃ?
Jātidhammānaṃ, bhikkhave, sattānaṃ evaṃ icchā uppajjati .
‘aho vata mayaṃ na jātidhammā assāma, na ca vata no jāti āgaccheyyā’ti.
Na kho panetaṃ icchāya pattabbaṃ, idampi yampicchaṃ na labhati tampi dukkhaṃ.
Jarādhammānaṃ, bhikkhave, sattānaṃ evaṃ icchā uppajjati .
‘aho vata mayaṃ na jarādhammā assāma, na ca vata no jarā āgaccheyyā’ti.
Na kho panetaṃ icchāya pattabbaṃ, idampi yampicchaṃ na labhati tampi dukkhaṃ.
Byādhidhammānaṃ, bhikkhave, sattānaṃ evaṃ icchā uppajjati .
‘aho vata mayaṃ na byādhidhammā assāma, na ca vata no byādhi āgaccheyyā’ti.
Na kho panetaṃ icchāya pattabbaṃ, idampi yampicchaṃ na labhati tampi dukkhaṃ.
Maraṇadhammānaṃ, bhikkhave, sattānaṃ evaṃ icchā uppajjati .
‘aho vata mayaṃ na maraṇadhammā assāma, na ca vata no maraṇaṃ āgaccheyyā’ti.
Na kho panetaṃ icchāya pattabbaṃ, idampi yampicchaṃ na labhati tampi dukkhaṃ.
Sokaparidevadukkhadomanassupāyāsadhammānaṃ, bhikkhave, sattānaṃ evaṃ icchā uppajjati .
‘aho vata mayaṃ na sokaparidevadukkhadomanassupāyāsadhammā assāma, na ca vata no sokaparidevadukkhadomanassupāyāsadhammā āgaccheyyu’nti.
Na kho panetaṃ icchāya pattabbaṃ, idampi yampicchaṃ na labhati tampi dukkhaṃ.
‘‘Katame ca, bhikkhave, saṃkhittena pañcupādānakkhandhā dukkhā?
Seyyathidaṃ – rūpupādānakkhandho, vedanupādānakkhandho, saññupādānakkhandho, saṅkhārupādānakkhandho, viññāṇupādānakkhandho.
Ime vuccanti, bhikkhave, saṃkhittena pañcupādānakkhandhā dukkhā.
Idaṃ vuccati, bhikkhave, dukkhaṃ ariyasaccaṃ.
Samudayasaccaniddeso
‘‘Katamañca, bhikkhave, dukkhasamudayaṃ [dukkhasamudayo (syā.)] ariyasaccaṃ?
Yāyaṃ taṇhā ponobbhavikā [ponobhavikā (sī. pī.)] nandīrāgasahagatā [nandirāgasahagatā (sī. syā. pī.)] tatratatrābhinandinī.
Seyyathidaṃ – kāmataṇhā bhavataṇhā vibhavataṇhā.
‘‘Sā kho panesā, bhikkhave, taṇhā kattha uppajjamānā uppajjati, kattha nivisamānā nivisati?
Yaṃ loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati.
‘‘Kiñca loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ?
Cakkhu loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati.
Sotaṃ loke…pe…
ghānaṃ loke…
jivhā loke…
kāyo loke…
mano loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati.
‘‘Rūpā loke…
saddā loke…
gandhā loke…
rasā loke…
phoṭṭhabbā loke…
dhammā loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati.
‘‘Cakkhuviññāṇaṃ loke…
sotaviññāṇaṃ loke…
ghānaviññāṇaṃ loke…
jivhāviññāṇaṃ loke…
kāyaviññāṇaṃ loke…
manoviññāṇaṃ loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati.
‘‘Cakkhusamphasso loke…
sotasamphasso loke…
ghānasamphasso loke…
jivhāsamphasso loke…
kāyasamphasso loke…
manosamphasso loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati.
‘‘Cakkhusamphassajā vedanā loke…
sotasamphassajā vedanā loke…
ghānasamphassajā vedanā loke…
jivhāsamphassajā vedanā loke…
kāyasamphassajā vedanā loke…
manosamphassajā vedanā loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati.
‘‘Rūpasaññā loke…
saddasaññā loke…
gandhasaññā loke…
rasasaññā loke…
phoṭṭhabbasaññā loke…
dhammasaññā loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati.
‘‘Rūpasañcetanā loke…
saddasañcetanā loke…
gandhasañcetanā loke…
rasasañcetanā loke…
phoṭṭhabbasañcetanā loke…
dhammasañcetanā loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati.
‘‘Rūpataṇhā loke…
saddataṇhā loke…
gandhataṇhā loke…
rasataṇhā loke…
phoṭṭhabbataṇhā loke…
dhammataṇhā loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati.
‘‘Rūpavitakko loke…
saddavitakko loke…
gandhavitakko loke…
rasavitakko loke…
phoṭṭhabbavitakko loke…
dhammavitakko loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati.
‘‘Rūpavicāro loke…
saddavicāro loke…
gandhavicāro loke…
rasavicāro loke…
phoṭṭhabbavicāro loke…
dhammavicāro loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā uppajjamānā uppajjati, ettha nivisamānā nivisati.
Idaṃ vuccati, bhikkhave, dukkhasamudayaṃ ariyasaccaṃ.