mn10(3) 『大念処経(3)』 (だいねんじょきょう、 Mahāsatipaṭṭhānasuttaṃ、マハーサティパッターナ・スッタ)
それでは比丘たちよ、苦の滅の聖諦とは何か?
まさにその渇愛の残りなき離貪による滅尽、喜捨、放棄、脱却、無執著がある。
それでは比丘たちよ、この渇愛は断じられるなら、どこで断じられるのか。滅するなら、どこで滅するのか?
およそ世間での愛しきもの、快いもの。この渇愛は断じられるならそこで断じられ、滅するならそこで滅する。
では世間での愛しきもの、快いものとは何か?
眼は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は断じられるならそこで断じられ、滅するならそこで滅する。
耳は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は断じられるならそこで断じられ、滅するならそこで滅する。
鼻は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は断じられるならそこで断じられ、滅するならそこで滅する。
舌は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は断じられるならそこで断じられ、滅するならそこで滅する。
身は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は断じられるならそこで断じられ、滅するならそこで滅する。
意は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は断じられるならそこで断じられ、滅するならそこで滅する。
諸色は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は断じられるならそこで断じられ、滅するならそこで滅する。
諸声は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は断じられるならそこで断じられ、滅するならそこで滅する。
諸香は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は断じられるならそこで断じられ、滅するならそこで滅する。
諸味は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は断じられるならそこで断じられ、滅するならそこで滅する。
諸接触は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は断じられるならそこで断じられ、滅するならそこで滅する。
諸法は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は断じられるならそこで断じられ、滅するならそこで滅する。
眼識は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は断じられるならそこで断じられ、滅するならそこで滅する。
耳識は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は断じられるならそこで断じられ、滅するならそこで滅する。
鼻識は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は断じられるならそこで断じられ、滅するならそこで滅する。
舌識は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は断じられるならそこで断じられ、滅するならそこで滅する。
身識は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は断じられるならそこで断じられ、滅するならそこで滅する。
意識は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は断じられるならそこで断じられ、滅するならそこで滅する。
眼触は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は断じられるならそこで断じられ、滅するならそこで滅する。
耳触は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は断じられるならそこで断じられ、滅するならそこで滅する。
鼻触は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は断じられるならそこで断じられ、滅するならそこで滅する。
舌触は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は断じられるならそこで断じられ、滅するならそこで滅する。
身触は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は断じられるならそこで断じられ、滅するならそこで滅する。
意触は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は断じられるならそこで断じられ、滅するならそこで滅する。
眼触発受は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は断じられるならそこで断じられ、滅するならそこで滅する。
耳触発受は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は断じられるならそこで断じられ、滅するならそこで滅する。
鼻触発受は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は断じられるならそこで断じられ、滅するならそこで滅する。
舌触発受は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は断じられるならそこで断じられ、滅するならそこで滅する。
身触発受は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は断じられるならそこで断じられ、滅するならそこで滅する。
意触発受は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は断じられるならそこで断じられ、滅するならそこで滅する。
色想は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は断じられるならそこで断じられ、滅するならそこで滅する。
声想は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は断じられるならそこで断じられ、滅するならそこで滅する。
香想は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は断じられるならそこで断じられ、滅するならそこで滅する。
味想は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は断じられるならそこで断じられ、滅するならそこで滅する。
接触想は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は断じられるならそこで断じられ、滅するならそこで滅する。
法想は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は断じられるならそこで断じられ、滅するならそこで滅する。
色思は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は断じられるならそこで断じられ、滅するならそこで滅する。
声思は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は断じられるならそこで断じられ、滅するならそこで滅する。
香思は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は断じられるならそこで断じられ、滅するならそこで滅する。
味思は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は断じられるならそこで断じられ、滅するならそこで滅する。
接触思は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は断じられるならそこで断じられ、滅するならそこで滅する。
法思は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は断じられるならそこで断じられ、滅するならそこで滅する。
色愛は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は断じられるならそこで断じられ、滅するならそこで滅する。
声愛は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は断じられるならそこで断じられ、滅するならそこで滅する。
香愛は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は断じられるならそこで断じられ、滅するならそこで滅する。
味愛は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は断じられるならそこで断じられ、滅するならそこで滅する。
接触愛は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は断じられるならそこで断じられ、滅するならそこで滅する。
法愛は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は断じられるならそこで断じられ、滅するならそこで滅する。
色尋は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は断じられるならそこで断じられ、滅するならそこで滅する。
声尋は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は断じられるならそこで断じられ、滅するならそこで滅する。
香尋は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は断じられるならそこで断じられ、滅するならそこで滅する。
味尋は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は断じられるならそこで断じられ、滅するならそこで滅する。
接触尋は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は断じられるならそこで断じられ、滅するならそこで滅する。
法尋は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は断じられるならそこで断じられ、滅するならそこで滅する。
色伺は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は断じられるならそこで断じられ、滅するならそこで滅する。
声伺は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は断じられるならそこで断じられ、滅するならそこで滅する。
香伺は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は断じられるならそこで断じられ、滅するならそこで滅する。
味伺は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は断じられるならそこで断じられ、滅するならそこで滅する。
接触伺は世間での愛しきもの、快いものである。この渇愛は断じられるならそこで断じられ、滅するならそこで滅する。
法伺は世間での愛しきもの、快いものである。
この渇愛は断じられるならそこで断じられ、滅するならそこで滅する。
比丘たちよ、これが苦の滅の聖諦と呼ばれる。
(道諦の細説)
それでは比丘たちよ、苦の滅に至る行道の聖諦とは何か?
それこそが八支聖道である。すなわち、
正見、正思惟、正語、正業、正命、正精進、正念、正定である。
それでは比丘たちよ、正見とは何か?
比丘たちよ、苦における智、苦の集起における智、苦の滅における智、苦の滅に至る行道における智。
比丘たちよ、これが正見と呼ばれる。
それでは比丘たちよ、正思惟とは何か?
離欲思惟、無悪意思惟、無害思惟。
比丘たちよ、これが正思惟と呼ばれる。
それでは比丘たちよ、正語とは何か?
虚偽語を離れること、両舌語を離れること、粗悪語を離れること、綺語を離れること。
比丘たちよ、これが正語と呼ばれる。
それでは比丘たちよ、正業とは何か?
殺生を離れること、盗みを離れること、邪淫を離れること。
比丘たちよ、これが正業と呼ばれる。
それでは比丘たちよ、正命とは何か?
比丘たちよ、ここに聖弟子は邪命を捨て去って正命により生活を営む。
比丘たちよ、これが正命と呼ばれる。
それでは比丘たちよ、正精進とは何か?
比丘たちよ、ここに比丘は、未生の悪しき不善諸法の不生起のために意欲を起こし努力し、精進に励み心を込めて勤める。
生じた悪しき不善諸法の断のために意欲を起こし努力し、精進に励み心を込めて勤める。
未生の諸善法の生起のために意欲を起こし努力し、精進に励み心を込めて勤める。
生じた諸善法の存続・無忘失・増大・繁栄・修養・成満のために意欲を起こし努力し、精進に励み心を込めて勤める。
比丘たちよ、これが正精進と呼ばれる。
それでは比丘たちよ、正念とは何か?
比丘たちよ、ここに比丘は身における身随観者として熱心に意識的に念を具えて住し、世間における羨望と憂を調伏する。
諸受における受随観者として熱心に意識的に念を具えて住し、世間における羨望と憂を調伏する。
心における心随観者として熱心に意識的に念を具えて住し、世間における羨望と憂を調伏する。
諸法における法随観者として熱心に意識的に念を具えて住し、世間における羨望と憂を調伏する。
比丘たちよ、これが正念と呼ばれる。
それでは比丘たちよ、正定とは何か?
比丘たちよ、ここに比丘はひたすら諸欲から遠離して、不善諸法から遠離して、尋あり伺ある、遠離より生じた喜悦と楽ある初禅を成就して住する。
尋と伺の寂静により、内に明浄ある・心の統一した・尋なき伺なき・定より生じた喜悦と楽ある第二禅を成就して住する。
喜悦の離貪から捨ある者として住し、念者正知者として身による楽を体験し、かの聖者たちが告げる『捨と念ある楽住者』として第三禅を成就して住する。
楽の断により、苦の断により、これまでの嬉・憂のまさに消滅により、不苦不楽の・遍浄な捨と念ある第四禅を成就して住する。
比丘たちよ、これが正定と呼ばれる。
比丘たちよ、この苦の滅に至る行道の聖諦と呼ばれる。
このように内の諸法における法随観者として住し、外の諸法における法随観者として住し、あるいは内外の諸法における法随観者として住し、
諸法における集起法の随観者として住し、諸法における衰滅法の随観者として住し、諸法における集起・衰滅法の随観者として住する。
あるいは彼には『諸法がある』という念が現起している、
智の程度、向念の程度の限りに。そして依止なき者として住し、何であれ世間において取着しない。
比丘たちよ、そのように比丘は四聖諦の諸法における法随観者として住する。
([四聖]諦の部終了)
(法随観の終了)
比丘たちよ、誰であれこれら四念処をこのように七年修養するならば、彼には二つの果のうちどちらかの果が予期される。現法における開悟か、
あるいは取の残りがあるならば不還(果)である。
比丘たちよ、七年はさておき、
比丘たちよ、誰であれこれら四念処をこのように六年修養するならば、 … 中略 …
五年 …
四年 …
三年 …
二年 …
一年 …
比丘たちよ、一年はさておき、
比丘たちよ、誰であれこれら四念処をこのように七ヶ月修養するならば、彼には二つの果のうちどちらかの果が予期される。現法における開悟か、
あるいは取の残りがあるならば不還(果)である。
比丘たちよ、七ヶ月はさておき、
比丘たちよ、誰であれこれら四念処をこのように六ヶ月修養するならば、 … 中略 …
五ヶ月 …
四ヶ月 …
三ヶ月 …
二ヶ月 …
一ヶ月 …
半月 …
比丘たちよ、半月はさておき、
比丘たちよ、誰であれこれら四念処をこのように七日修養するならば、彼には二つの果のうちどちらかの果が予期される。現法における開悟か、あるいは取の残りがあるならば不還(果)である」と。
『比丘たちよ、これが衆生の清浄のため、悲・悲嘆の超越のため、苦・憂の消滅のため、筋道の会得のため、涅槃の実証のための唯一の道である。それはすなわち四念処である』と。
かくしてそれが説かれたが、それはこれに縁りて説かれたのである」と。
世尊はこう言われた。
意に適った彼ら比丘たちは、世尊の所説に歓喜したという。
‘‘Katamañca, bhikkhave, dukkhanirodhaṃ [dukkhanirodho (syā.)] ariyasaccaṃ?
Yo tassāyeva taṇhāya asesavirāganirodho cāgo paṭinissaggo mutti anālayo.
‘‘Sā kho panesā, bhikkhave, taṇhā kattha pahīyamānā pahīyati, kattha nirujjhamānā nirujjhati?
Yaṃ loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā pahīyamānā pahīyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati.
‘‘Kiñca loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ?
Cakkhu loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā pahīyamānā pahīyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati.
Sotaṃ loke…pe…
ghānaṃ loke…
jivhā loke…
kāyo loke…
mano loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā pahīyamānā pahīyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati.
‘‘Rūpā loke…
saddā loke…
gandhā loke…
rasā loke…
phoṭṭhabbā loke…
dhammā loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā pahīyamānā pahīyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati.
‘‘Cakkhuviññāṇaṃ loke…
sotaviññāṇaṃ loke…
ghānaviññāṇaṃ loke…
jivhāviññāṇaṃ loke…
kāyaviññāṇaṃ loke…
manoviññāṇaṃ loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā pahīyamānā pahīyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati.
‘‘Cakkhusamphasso loke…
sotasamphasso loke…
ghānasamphasso loke…
jivhāsamphasso loke…
kāyasamphasso loke…
manosamphasso loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā pahīyamānā pahīyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati.
‘‘Cakkhusamphassajā vedanā loke…
sotasamphassajā vedanā loke…
ghānasamphassajā vedanā loke…
jivhāsamphassajā vedanā loke…
kāyasamphassajā vedanā loke…
manosamphassajā vedanā loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā pahīyamānā pahīyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati.
‘‘Rūpasaññā loke…
saddasaññā loke…
gandhasaññā loke…
rasasaññā loke…
phoṭṭhabbasaññā loke…
dhammasaññā loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā pahīyamānā pahīyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati.
‘‘Rūpasañcetanā loke…
saddasañcetanā loke…
gandhasañcetanā loke…
rasasañcetanā loke…
phoṭṭhabbasañcetanā loke…
dhammasañcetanā loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā pahīyamānā pahīyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati.
‘‘Rūpataṇhā loke…
saddataṇhā loke…
gandhataṇhā loke…
rasataṇhā loke…
phoṭṭhabbataṇhā loke…
dhammataṇhā loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā pahīyamānā pahīyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati.
‘‘Rūpavitakko loke…
saddavitakko loke…
gandhavitakko loke…
rasavitakko loke…
phoṭṭhabbavitakko loke…
dhammavitakko loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ, etthesā taṇhā pahīyamānā pahīyati, ettha nirujjhamānā nirujjhati.
‘‘Rūpavicāro loke…
saddavicāro loke…
gandhavicāro loke…
rasavicāro loke…
phoṭṭhabbavicāro loke…
dhammavicāro loke piyarūpaṃ sātarūpaṃ.
Etthesā taṇhā pahīyamānā pahīyati, ettha nirujjhāmānā nirujjhati.
Idaṃ vuccati, bhikkhave, dukkhanirodhaṃ ariyasaccaṃ.
Maggasaccaniddeso
‘‘Katamañca, bhikkhave, dukkhanirodhagāminī paṭipadā ariyasaccaṃ?
Ayameva ariyo aṭṭhaṅgiko maggo seyyathidaṃ –
sammādiṭṭhi sammāsaṅkappo sammāvācā sammākammanto sammāājīvo sammāvāyāmo sammāsati sammāsamādhi.
‘‘Katamā ca, bhikkhave, sammādiṭṭhi?
Yaṃ kho, bhikkhave, dukkhe ñāṇaṃ, dukkhasamudaye ñāṇaṃ, dukkhanirodhe ñāṇaṃ, dukkhanirodhagāminiyā paṭipadāya ñāṇaṃ.
Ayaṃ vuccati, bhikkhave, sammādiṭṭhi.
‘‘Katamo ca, bhikkhave, sammāsaṅkappo?
Nekkhammasaṅkappo abyāpādasaṅkappo avihiṃsāsaṅkappo.
Ayaṃ vuccati, bhikkhave, sammāsaṅkappo.
‘‘Katamā ca, bhikkhave, sammāvācā?
Musāvādā veramaṇī [veramaṇi (ka.)], pisuṇāya vācāya veramaṇī, pharusāya vācāya veramaṇī, samphappalāpā veramaṇī.
Ayaṃ vuccati, bhikkhave, sammāvācā.
‘‘Katamo ca, bhikkhave, sammākammanto?
Pāṇātipātā veramaṇī, adinnādānā veramaṇī, kāmesumicchācārā veramaṇī.
Ayaṃ vuccati, bhikkhave, sammākammanto.
‘‘Katamo ca, bhikkhave, sammāājīvo?
Idha, bhikkhave, ariyasāvako micchāājīvaṃ pahāya sammāājīvena jīvitaṃ kappeti.
Ayaṃ vuccati, bhikkhave, sammāājīvo.
‘‘Katamo ca, bhikkhave, sammāvāyāmo?
Idha, bhikkhave, bhikkhu anuppannānaṃ pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ anuppādāya chandaṃ janeti vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ paggaṇhāti padahati;
uppannānaṃ pāpakānaṃ akusalānaṃ dhammānaṃ pahānāya chandaṃ janeti vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ paggaṇhāti padahati;
anuppannānaṃ kusalānaṃ dhammānaṃ uppādāya chandaṃ janeti vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ paggaṇhāti padahati;
uppannānaṃ kusalānaṃ dhammānaṃ ṭhitiyā asammosāya bhiyyobhāvāya vepullāya bhāvanāya pāripūriyā chandaṃ janeti vāyamati vīriyaṃ ārabhati cittaṃ paggaṇhāti padahati.
Ayaṃ vuccati, bhikkhave, sammāvāyāmo.
‘‘Katamā ca, bhikkhave, sammāsati?
Idha, bhikkhave, bhikkhu kāye kāyānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā vineyya loke abhijjhādomanassaṃ;
vedanāsu vedanānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā vineyya loke abhijjhādomanassaṃ;
citte cittānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā vineyya loke abhijjhādomanassaṃ;
dhammesu dhammānupassī viharati ātāpī sampajāno satimā vineyya loke abhijjhādomanassaṃ.
Ayaṃ vuccati, bhikkhave, sammāsati.
‘‘Katamo ca, bhikkhave, sammāsamādhi?
Idha, bhikkhave, bhikkhu vivicceva kāmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaṃ savicāraṃ vivekajaṃ pītisukhaṃ paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati.
Vitakkavicārānaṃ vūpasamā ajjhattaṃ sampasādanaṃ cetaso ekodibhāvaṃ avitakkaṃ avicāraṃ samādhijaṃ pītisukhaṃ dutiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati.
Pītiyā ca virāgā upekkhako ca viharati, sato ca sampajāno, sukhañca kāyena paṭisaṃvedeti, yaṃ taṃ ariyā ācikkhanti ‘upekkhako satimā sukhavihārī’ti tatiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati.
Sukhassa ca pahānā dukkhassa ca pahānā pubbeva somanassadomanassānaṃ atthaṅgamā adukkhamasukhaṃ upekkhāsatipārisuddhiṃ catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati.
Ayaṃ vuccati, bhikkhave, sammāsamādhi.
Idaṃ vuccati, bhikkhave, dukkhanirodhagāminī paṭipadā ariyasaccaṃ.
‘‘Iti ajjhattaṃ vā dhammesu dhammānupassī viharati, bahiddhā vā dhammesu dhammānupassī viharati, ajjhattabahiddhā vā dhammesu dhammānupassī viharati;
samudayadhammānupassī vā dhammesu viharati, vayadhammānupassī vā dhammesu viharati, samudayavayadhammānupassī vā dhammesu viharati.
‘Atthi dhammā’ti vā panassa sati paccupaṭṭhitā hoti.
Yāvadeva ñāṇamattāya paṭissatimattāya anissito ca viharati, na ca kiñci loke upādiyati.
Evampi kho, bhikkhave, bhikkhu dhammesu dhammānupassī viharati catūsu ariyasaccesu.
Saccapabbaṃ niṭṭhitaṃ.
Dhammānupassanā niṭṭhitā.
‘‘Yo hi koci, bhikkhave, ime cattāro satipaṭṭhāne evaṃ bhāveyya satta vassāni, tassa dvinnaṃ phalānaṃ aññataraṃ phalaṃ pāṭikaṅkhaṃ diṭṭheva dhamme aññā;
sati vā upādisese anāgāmitā.
‘‘Tiṭṭhantu, bhikkhave, satta vassāni.
Yo hi koci, bhikkhave, ime cattāro satipaṭṭhāne evaṃ bhāveyya cha vassāni…pe…
pañca vassāni…
cattāri vassāni…
tīṇi vassāni…
dve vassāni…
ekaṃ vassaṃ…
tiṭṭhatu, bhikkhave, ekaṃ vassaṃ.
Yo hi koci, bhikkhave, ime cattāro satipaṭṭhāne evaṃ bhāveyya satta māsāni, tassa dvinnaṃ phalānaṃ aññataraṃ phalaṃ pāṭikaṅkhaṃ diṭṭheva dhamme aññā;
sati vā upādisese anāgāmitā.
Tiṭṭhantu, bhikkhave, satta māsāni.
Yo hi koci, bhikkhave, ime cattāro satipaṭṭhāne evaṃ bhāveyya cha māsāni…pe…
pañca māsāni…
cattāri māsāni…
tīṇi māsāni…
dve māsāni…
ekaṃ māsaṃ…
aḍḍhamāsaṃ…
tiṭṭhatu, bhikkhave, aḍḍhamāso.
Yo hi koci, bhikkhave, ime cattāro satipaṭṭhāne evaṃ bhāveyya sattāhaṃ, tassa dvinnaṃ phalānaṃ aññataraṃ phalaṃ pāṭikaṅkhaṃ diṭṭheva dhamme aññā sati vā upādisese anāgāmitā’’ti.
‘‘‘Ekāyano ayaṃ, bhikkhave, maggo sattānaṃ visuddhiyā sokaparidevānaṃ samatikkamāya dukkhadomanassānaṃ atthaṅgamāya ñāyassa adhigamāya nibbānassa sacchikiriyāya yadidaṃ cattāro satipaṭṭhānā’ti.
Iti yaṃ taṃ vuttaṃ, idametaṃ paṭicca vutta’’nti.
Idamavoca bhagavā.
Attamanā te bhikkhū bhagavato bhāsitaṃ abhinandunti.
