mn27(3) 『象跡喩小経(3)』 (ぞうせきゆしょうきょう、 Cūḷahatthipadopamasuttaṃ、チューラハッティパドーパマ・スッタ)
彼はどこへ出発するにしろ、(衣と鉢を)受持しただけで出発する。
たとえば翼ある鳥がどこへ飛ぶにしろ、翼という荷だけで飛ぶ。まさにそのように比丘は身を衣で保ち、腹を鉢食で保ち満足する。
彼はどこへ出発するにしろ、(衣と鉢を)受持しただけで出発する。
彼はこの聖なる戒蘊を具えて、内に罪なき幸福を体験する。
彼は眼で色を見ても、特相をつかまず随相をつかまなくなる。
眼根が防護されずに住する者に、羨望・憂・悪しき・不善諸法が流れ込むというこの理由により、彼はその防護のため行道し、眼根を守り、眼根の防護に至る。
耳で声を聞いても、 … 中略 …
鼻でにおいを嗅いでも …
舌で味を味わっても …
身により接触に触れても、特相をつかまず随相をつかまなくなる。
意で法を識っても、特相をつかまず随相をつかまなくなる。
意根が防護されずに住する者に、羨望・憂・悪しき不善諸法が流れ込む。そのため、彼はその防護のため行道し、意根を守り、意根の防護に至る。
彼はこの聖なる根の防護を具えて、内に混じり気のない幸福を体験する。
彼は前進するとき、後退するときも正知によってなし、前を見るとき、返り見るときも正知によってなし、(肢体を)縮めるとき、伸ばすときも正知によってなし、重衣・鉢・衣を運ぶときも正知によってなし、
食べるとき、飲むとき、噛むとき、味わうときも正知によってなし、大便・小便の行為のときも正知によってなし、行くとき、立つとき、座るとき、眠るとき、覚醒するとき、語るとき、沈黙のときも正知によってなす。
彼はこの聖なる戒蘊を具えて、(そしてこの聖なる満足を具えて)
そしてこの聖なる根の防護を具えて、そしてこの聖なる念と正知を具えて、森、木の根元、山、渓谷、山窟、墓地、辺鄙な森、野原、わらの山といった遠く離れた坐臥処に親しむ。
彼は食後に鉢食から退くと、結跏を組み身をまっすぐに定置して面前に念を現前させて座る。1)
彼は世間における羨望を断じ、羨望を離れた心により住し、羨望から心をあまねく清める。
悪意・憎悪を断じ、悪意なき心の者として住し、一切の生けるものへ利益し憐れみ、悪意・憎悪から心をあまねく清める。
惛沈・睡眠を断じ、惛沈・睡眠を離れて住し、光の想ある正念正知者として惛沈・睡眠から心をあまねく清める。
掉挙・悪作を断じ、掉挙なき者、内に心が寂静なる者として住し、掉挙・悪作から心をあまねく清める。
迷いを断じ、迷いを渡った者、疑念なき者として住し、諸善法について迷いから心をあまねく清める。
彼はこれら五蓋を捨て去りつつ、心の不純物を智慧により弱めて、ひたすら諸欲から遠離して、不善諸法から遠離して、尋あり伺ある、遠離より生じた喜悦と楽ある初禅を成就して住する。
婆羅門よ、これも如来の足跡とも、如来によりこすられた(跡)とも、如来により引き裂かれた(跡)とも呼ばれる。
しかしそれだけでは聖弟子は結論に至らない。
『世尊は正等覚者であり、世尊により法はよく説かれ、世尊の弟子の僧伽はよく行道する』とは。
そしてさらに婆羅門よ、比丘は尋と伺の寂静により、内に明浄ある・心の統一した・尋なき伺なき・定より生じた喜悦と楽ある第二禅を成就して住する。
婆羅門よ、これも如来の足跡とも、如来によりこすられた(跡)とも、如来により引き裂かれた(跡)とも呼ばれる。
… 中略 …
『世尊は正等覚者であり、世尊により法はよく説かれ、世尊の弟子の僧伽はよく行道する』とは。
そしてさらに婆羅門よ、比丘は喜悦の離貪により捨ありて住し、正念正知ある者として身による楽を体験し、かの聖者たちが告げる『捨と念ある楽住者』として第三禅を成就して住する。
婆羅門よ、これも如来の足跡とも、如来によりこすられた(跡)とも、如来により引き裂かれた(跡)とも呼ばれる。
… 中略 …
『世尊は正等覚者であり、世尊により法はよく説かれ、世尊の弟子の僧伽はよく行道する』とは。
そしてさらに婆羅門よ、比丘は楽の断により、苦の断により、これまでの嬉・憂のまさに消滅により、不苦不楽の・遍浄な捨と念ある第四禅を成就して住する。
婆羅門よ、これも如来の足跡とも、如来によりこすられた(跡)とも、如来により引き裂かれた(跡)とも呼ばれる。
しかしそれだけでは聖弟子は結論に至らない。
『世尊は正等覚者であり、世尊により法はよく説かれ、世尊の弟子の僧伽はよく行道する』とは。
彼はそのように心が入定しあまねく清められ、清白で汚点なく、不純物を離れ、柔軟となり、作業に適しとどまり、不動を得たとき、心を宿命智に向けさせる。
彼は種々の過去の暮らしを追憶する。すなわち、
一生も、二生も … 中略 …
このように具体的かつ詳細な、種々の過去の暮らしを追憶する。
婆羅門よ、これも如来の足跡とも、如来によりこすられた(跡)とも、如来により引き裂かれた(跡)とも呼ばれる。
しかしそれだけでは聖弟子は結論に至らない。
『世尊は正等覚者であり、世尊により法はよく説かれ、世尊の弟子の僧伽はよく行道する』とは。
彼はそのように心が入定しあまねく清められ、清白で汚点なく、不純物を離れ、柔軟となり、作業に適しとどまり、不動を得たとき、心を有情死生智に向けさせる。
彼は人間を超えた清浄な天眼により、死没し再生する、 … 中略 …
… 衆生を了知する。
婆羅門よ、これも如来の足跡とも、如来によりこすられた(跡)とも、如来により引き裂かれた(跡)とも呼ばれる。
しかしそれだけでは聖弟子は結論に至らない。
『世尊は正等覚者であり、世尊により法はよく説かれ、世尊の弟子の僧伽はよく行道する』とは。
彼はそのように心が入定しあまねく清められ、清白で汚点なく、不純物を離れ、柔軟となり、作業に適しとどまり、不動を得たとき、心を漏尽智に向けさせる。
彼は『これは苦である』と如実に了知し、『これは苦の集起である』と如実に了知し、『これは苦の滅である』と如実に了知し、『これは苦の滅に至る行道である』と如実に了知する。
『これらが諸漏である』と如実に了知し、『これが諸漏の集起である』と如実に了知し、『これが諸漏の滅である』と如実に了知し、『これが諸漏の滅に至る行道である』と如実に了知する。
婆羅門よ、これも如来の足跡とも、如来によりこすられた(跡)とも、如来により引き裂かれた(跡)とも呼ばれる。
しかしそれだけでは聖弟子は結論に至ってはないが、それでも結論に向かう。
『世尊は正等覚者であり、世尊により法はよく説かれ、世尊の弟子の僧伽はよく行道する』と。
彼がそのように知りそのように見るとき、心は欲漏から解脱し、心は有漏からも解脱し、心は無明漏からも解脱する。
解脱したとき、解脱したとの智がある。
『生は尽き、梵行は修められ、なすべきはなされた。二度とこの状態はない』と了知する。
婆羅門よ、これも如来の足跡とも、如来によりこすられた(跡)とも、如来により引き裂かれた(跡)とも呼ばれる。
婆羅門よ、これほどで聖弟子は結論に至った者となる。
『世尊は正等覚者であり、世尊により法はよく説かれ、世尊の弟子の僧伽はよく行道する』と。
婆羅門よ、これほどで象の足跡の比喩は詳細に円満となる。
このように言われたジャーヌッソーニ婆羅門は、世尊にこう言った。
「ゴータマ尊者よ、素晴らしい。ゴータマ尊者よ、素晴らしい。
ゴータマ尊者よ、たとえば倒れた者を起こすように、隠されたものを開くように、迷った者に道を告げるように、
眼ある者は姿を見よ』といって暗闇に灯明を差し出すように、
まさにそのように ゴータマ尊者はさまざまな理により法を明らかにされました。
尊者よ、この私はゴータマ尊者と法と比丘僧伽に帰依いたします。
ゴータマ尊者は私を、今日から生きている限り、帰依した優婆塞としてご記憶下さい」と。
So yena yeneva pakkamati samādāyeva pakkamati.
Seyyathāpi nāma pakkhī sakuṇo yena yeneva ḍeti sapattabhārova ḍeti, evameva bhikkhu santuṭṭho hoti kāyaparihārikena cīvarena kucchiparihārikena piṇḍapātena.
So yena yeneva pakkamati samādāyeva pakkamati.
So iminā ariyena sīlakkhandhena samannāgato ajjhattaṃ anavajjasukhaṃ paṭisaṃvedeti.
‘‘So cakkhunā rūpaṃ disvā na nimittaggāhī hoti nānubyañjanaggāhī.
Yatvādhikaraṇamenaṃ cakkhundriyaṃ asaṃvutaṃ viharantaṃ abhijjhādomanassā pāpakā akusalā dhammā anvāssaveyyuṃ tassa saṃvarāya paṭipajjati, rakkhati cakkhundriyaṃ, cakkhundriye saṃvaraṃ āpajjati.
Sotena saddaṃ sutvā…pe…
ghānena gandhaṃ ghāyitvā…
jivhāya rasaṃ sāyitvā…
kāyena phoṭṭhabbaṃ phusitvā…
manasā dhammaṃ viññāya na nimittaggāhī hoti nānubyañjanaggāhī.
Yatvādhikaraṇamenaṃ manindriyaṃ asaṃvutaṃ viharantaṃ abhijjhādomanassā pāpakā akusalā dhammā anvāssaveyyuṃ tassa saṃvarāya paṭipajjati, rakkhati manindriyaṃ, manindriye saṃvaraṃ āpajjati.
So iminā ariyena indriyasaṃvarena samannāgato ajjhattaṃ abyāsekasukhaṃ paṭisaṃvedeti.
‘‘So abhikkante paṭikkante sampajānakārī hoti, ālokite vilokite sampajānakārī hoti, samiñjite pasārite sampajānakārī hoti, saṃghāṭipattacīvaradhāraṇe sampajānakārī hoti,
asite pīte khāyite sāyite sampajānakārī hoti, uccārapassāvakamme sampajānakārī hoti, gate ṭhite nisinne sutte jāgarite bhāsite tuṇhībhāve sampajānakārī hoti.
‘‘So iminā ca ariyena sīlakkhandhena samannāgato, (imāya ca ariyāya santuṭṭhiyā samannāgato)
[( ) etthantare pāṭho idha nadissati, catukkaṅguttare pana imasmiṃ ṭhāne dissati,aṭṭhakathāṭīkāsu ca tadattho pakāsito. tasmā so ettha paṭīpūrito]
iminā ca ariyena indriyasaṃvarena samannāgato, iminā ca ariyena satisampajaññena samannāgato vivittaṃ senāsanaṃ bhajati araññaṃ rukkhamūlaṃ pabbataṃ kandaraṃ giriguhaṃ susānaṃ vanapatthaṃ abbhokāsaṃ palālapuñjaṃ.
So pacchābhattaṃ piṇḍapātapaṭikkanto nisīdati pallaṅkaṃ ābhujitvā, ujuṃ kāyaṃ paṇidhāya, parimukhaṃ satiṃ upaṭṭhapetvā.
So abhijjhaṃ loke pahāya vigatābhijjhena cetasā viharati, abhijjhāya cittaṃ parisodheti.
Byāpādappadosaṃ pahāya abyāpannacitto viharati, sabbapāṇabhūtahitānukampī byāpādappadosā cittaṃ parisodheti.
Thinamiddhaṃ pahāya vigatathinamiddho viharati ālokasaññī sato sampajāno, thinamiddhā cittaṃ parisodheti.
Uddhaccakukkuccaṃ pahāya anuddhato viharati, ajjhattaṃ vūpasantacitto uddhaccakukkuccā cittaṃ parisodheti.
Vicikicchaṃ pahāya tiṇṇavicikiccho viharati akathaṃkathī kusalesu dhammesu, vicikicchāya cittaṃ parisodheti.
‘‘So ime pañca nīvaraṇe pahāya cetaso upakkilese paññāya dubbalīkaraṇe, vivicceva kāmehi vivicca akusalehi dhammehi savitakkaṃ savicāraṃ vivekajaṃ pītisukhaṃ paṭhamaṃ jhānaṃ upasampajja viharati.
Idampi vuccati, brāhmaṇa, tathāgatapadaṃ itipi, tathāgatanisevitaṃ itipi, tathāgatārañjitaṃ itipi.
Na tveva tāva ariyasāvako niṭṭhaṃ gacchati .
‘sammāsambuddho bhagavā, svākkhāto bhagavatā dhammo, suppaṭipanno bhagavato sāvakasaṅgho’ti.
‘‘Puna caparaṃ, brāhmaṇa, bhikkhu vitakkavicārānaṃ vūpasamā ajjhattaṃ sampasādanaṃ cetaso ekodibhāvaṃ avitakkaṃ avicāraṃ samādhijaṃ pītisukhaṃ dutiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati.
Idampi vuccati, brāhmaṇa…pe…
suppaṭipanno bhagavato sāvakasaṅgho’ti.
‘‘Puna caparaṃ, brāhmaṇa, bhikkhu pītiyā ca virāgā upekkhako ca viharati sato ca sampajāno, sukhañca kāyena paṭisaṃvedeti, yaṃ taṃ ariyā ācikkhanti ‘upekkhako satimā sukhavihārī’ti tatiyaṃ jhānaṃ upasampajja viharati.
Idampi vuccati, brāhmaṇa…pe…
suppaṭipanno bhagavato sāvakasaṅgho’ti.
‘‘Puna caparaṃ, brāhmaṇa, bhikkhu sukhassa ca pahānā dukkhassa ca pahānā, pubbeva somanassadomanassānaṃ atthaṅgamā, adukkhamasukhaṃ upekkhāsatipārisuddhiṃ catutthaṃ jhānaṃ upasampajja viharati.
Idampi vuccati, brāhmaṇa, tathāgatapadaṃ itipi, tathāgatanisevitaṃ itipi, tathāgatārañjitaṃ itipi.
Na tveva tāva ariyasāvako niṭṭhaṃ gacchati .
‘sammāsambuddho bhagavā, svākkhāto bhagavatā dhammo, suppaṭipanno bhagavato sāvakasaṅgho’ti.
‘‘So evaṃ samāhite citte parisuddhe pariyodāte anaṅgaṇe vigatūpakkilese mudubhūte kammaniye ṭhite āneñjappatte pubbenivāsānussatiñāṇāya cittaṃ abhininnāmeti.
So anekavihitaṃ pubbenivāsaṃ anussarati, seyyathidaṃ .
ekampi jātiṃ, dvepi jātiyo…pe…
iti sākāraṃ sauddesaṃ anekavihitaṃ pubbenivāsaṃ anussarati.
Idampi vuccati, brāhmaṇa, tathāgatapadaṃ itipi, tathāgatanisevitaṃ itipi, tathāgatārañjitaṃ itipi.
Na tveva tāva ariyasāvako niṭṭhaṃ gacchati .
‘sammāsambuddho bhagavā, svākkhāto bhagavatā dhammo, suppaṭipanno bhagavato sāvakasaṅgho’ti.
‘‘So evaṃ samāhite citte parisuddhe pariyodāte anaṅgaṇe vigatūpakkilese mudubhūte kammaniye ṭhite āneñjappatte sattānaṃ cutūpapātañāṇāya cittaṃ abhininnāmeti.
So dibbena cakkhunā visuddhena atikkantamānusakena…pe…
yathākammūpage satte pajānāti.
Idampi vuccati, brāhmaṇa, tathāgatapadaṃ itipi, tathāgatanisevitaṃ itipi, tathāgatārañjitaṃ itipi.
Na tveva tāva ariyasāvako niṭṭhaṃ gacchati .
‘sammāsambuddho bhagavā, svākkhāto bhagavatā dhammo, suppaṭipanno bhagavato sāvakasaṅgho’ti.
‘‘So evaṃ samāhite citte parisuddhe pariyodāte anaṅgaṇe vigatūpakkilese mudubhūte kammaniye ṭhite āneñjappatte āsavānaṃ khayañāṇāya cittaṃ abhininnāmeti.
So ‘idaṃ dukkha’nti yathābhūtaṃ pajānāti, ‘ayaṃ dukkhasamudayo’ti yathābhūtaṃ pajānāti, ‘ayaṃ dukkhanirodho’ti yathābhūtaṃ pajānāti, ‘ayaṃ dukkhanirodhagāminī paṭipadā’ti yathābhūtaṃ pajānāti.
‘Ime āsavā’ti yathābhūtaṃ pajānāti, ‘ayaṃ āsavasamudayo’ti yathābhūtaṃ pajānāti, ‘ayaṃ āsavanirodho’ti yathābhūtaṃ pajānāti, ‘ayaṃ āsavanirodhagāminī paṭipadā’ti yathābhūtaṃ pajānāti.
Idampi vuccati, brāhmaṇa, tathāgatapadaṃ itipi, tathāgatanisevitaṃ itipi, tathāgatārañjitaṃ itipi.
Na tveva tāva ariyasāvako niṭṭhaṃ gato hoti, api ca kho niṭṭhaṃ gacchati .
‘sammāsambuddho bhagavā, svākkhāto bhagavatā dhammo, suppaṭipanno bhagavato sāvakasaṅgho’ti.
‘‘Tassa evaṃ jānato evaṃ passato kāmāsavāpi cittaṃ vimuccati, bhavāsavāpi cittaṃ vimuccati, avijjāsavāpi cittaṃ vimuccati.
Vimuttasmiṃ vimuttamiti ñāṇaṃ hoti.
‘Khīṇā jāti, vusitaṃ brahmacariyaṃ, kataṃ karaṇīyaṃ, nāparaṃ itthattāyā’ti pajānāti.
Idampi vuccati, brāhmaṇa, tathāgatapadaṃ itipi, tathāgatanisevitaṃ itipi, tathāgatārañjitaṃ itipi.
Ettāvatā kho, brāhmaṇa, ariyasāvako niṭṭhaṃ gato hoti .
‘sammāsambuddho bhagavā, svākkhāto bhagavatā dhammo, suppaṭipanno bhagavato sāvakasaṅgho’ti.
Ettāvatā kho, brāhmaṇa, hatthipadopamo vitthārena paripūro hotī’’ti.
Evaṃ vutte, jāṇussoṇi brāhmaṇo bhagavantaṃ etadavoca .
‘‘abhikkantaṃ, bho gotama, abhikkantaṃ, bho gotama!
Seyyathāpi, bho gotama, nikkujjitaṃ vā ukkujjeyya, paṭicchannaṃ vā vivareyya, mūḷhassa vā maggaṃ ācikkheyya, andhakāre vā telapajjotaṃ dhāreyya .
cakkhumanto rūpāni dakkhantīti;
evamevaṃ bhotā gotamena anekapariyāyena dhammo pakāsito.
Esāhaṃ bhavantaṃ gotamaṃ saraṇaṃ gacchāmi, dhammañca, bhikkhusaṅghañca.
Upāsakaṃ maṃ bhavaṃ gotamo dhāretu ajjatagge pāṇupetaṃ saraṇaṃ gata’’nti.
