文書の過去の版を表示しています。
mn9 『正見経』 (しょうけんきょう、 Sammādiṭṭhisuttaṃ、サンマーディッティ・スッタ)
私はこのように聞いた。
ある時、世尊はサーヴァッティーのジェータ林のアナータピンディカ僧園に住されていた。
そこでサーリプッタ尊者は比丘たちに呼びかけた。
「友よ、比丘たちよ」と。
「友よ」と、彼ら比丘たちは、サーリプッタ尊者に応えた。
サーリプッタ尊者はこう言った。
「友よ、『正見、正見』と言われる。
友よ、いったいどのように聖弟子が正見者となり、その見はまっすぐに至り、法に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となるのだろうか?」と。
「友よ、たとえ遠くからでも我々が来たのは、サーリプッタ尊者のもとでこの所説を了知するためです。
どうかこの所説の意味がサーリプッタ尊者に明らかにされますように。
サーリプッタ尊者の(所説を)聞いて、比丘たちは保持するでしょう」と。
「では尊者たちよ、あなたがたは聞いて、充分に作意して下さい。私は語ろう」と。
「友よ、そのように」と、その比丘たちはサーリプッタ尊者へ応じた。
サーリプッタ尊者はこう言った。
(1)
「友よ、聖弟子は不善を了知し、不善の根を了知し、善を了知し、善の根を了知することにより、
友よ、このように聖弟子が正見者となり、その見はまっすぐに至り、法に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となる。
それでは友よ、何が不善で、何が不善の根で、何が善で、何が善の根なのか?
友よ、殺生は不善で、盗みは不善で、邪淫は不善で、虚偽語は不善で、両舌語は不善で、粗悪語は不善で、綺語は不善で、羨望は不善で、悪意は不善で、邪見は不善である。1)
友よ、これが不善と呼ばれる。
それでは友よ、何が不善の根なのか?
貪は不善の根で、瞋は不善の根で、痴は不善の根である。
友よ、これが不善の根と呼ばれる。
それでは友よ、何が善なのか?
友よ、殺生を離れることは善で、盗みを離れることは善で、邪淫を離れることは善で、虚偽語を離れることは善で、両舌語を離れることは善で、粗悪語を離れることは善で、綺語を離れることは善で、羨望なきは善で、悪意なきは善で、正見は善である。2)
友よ、これが善と呼ばれる。
それでは友よ、何が善の根なのか?
貪なきは善の根で、瞋なきは善の根で、痴なきは善の根である。
友よ、これが善の根と呼ばれる。
友よ、聖弟子はこのように不善を了知し、このように不善の根を了知し、このように善を了知し、このように善の根を了知することにより、
彼はすべての貪随眠を断じて、反感随眠を排除して、『我あり』という見である慢随眠を根絶して、無明を断じて明を生じさせ、まさに現法において苦の終わりをなす者となる。
友よ、このように聖弟子が正見者となり、その見はまっすぐに至り、法に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となる」と。
「善きかな、尊者よ」と、かの比丘たちはサーリプッタ尊者の所説に歓喜し、随喜してサーリプッタ尊者にさらに質問した、
「それでは友よ、聖弟子が正見者となり、その見はまっすぐに至り、法に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となるような他の理もあるのだろうか?」と。
(2)
「友よ、ある。
友よ、聖弟子は食を了知し、食の集起を了知し、食の滅を了知し、食の滅に至る行道を了知することにより、
友よ、このように聖弟子が正見者となり、その見はまっすぐに至り、法に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となる。
それでは友よ、何が食で、何が食の集起で、何が食の滅で、何が食の滅に至る行道なのか?
友よ、存在する生類の存続のため、生成を求める者たちの支援のため、これら四つの食がある。
いかなる四つか?
粗雑または微細な段食、第二に触(触食)、第三に意思(意思食)、第四に識(識食)。
渇愛の集起から食の集起があり、渇愛の滅から食の滅があり、この八支聖道こそ食の滅に至る行道である。それはすなわち、
正見、正思惟、正語、正業、正命、正精進、正念、正定である。
友よ、聖弟子はこのように食を了知し、このように食の集起を了知し、このように食の滅を了知し、このように食の滅に至る行道を了知するゆえに、
彼はすべての貪随眠を断じて、反感随眠を排除して、『我あり』という見である慢随眠を根絶して、無明を断じて明を生じさせ、まさに現法において苦の終わりをなす者となる。
友よ、このように聖弟子が正見者となり、その見はまっすぐに至り、法に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となる」と。
「善きかな、尊者よ」と、かの比丘たちはサーリプッタ尊者の所説に歓喜し、随喜してサーリプッタ尊者にさらに質問した、
「それでは友よ、聖弟子が正見者となり、その見はまっすぐに至り、法に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となるような他の理もあるのだろうか?」と。
(3)
「友よ、ある。
友よ、聖弟子は苦を了知し、苦の集起を了知し、苦の滅を了知し、苦の滅に至る行道を了知するゆえに、
友よ、そのように聖弟子が正見者となり、その見はまっすぐに至り、法に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となる。
それでは友よ、何が苦で、何が苦の集起で、何が苦の滅で、何が苦の滅に至る行道なのか?
生も苦であり、老も苦であり、死も苦であり、悲、悲嘆、苦、憂、悩も苦であり、嫌な者たちに関わるのも苦であり(怨憎会苦)、愛しい者たちからの離別も苦であり(愛別離苦)、求めてもそれを得られないのも苦である(求不得苦)。まとめると五取蘊は苦である。
友よ、これが苦と呼ばれる。
では友よ、何が苦の集起なのか?
およそ喜びと貪をともない、あらゆるところに歓喜を求め、再有へ導くこの渇愛、それはすなわち欲愛、有愛、無有愛、
友よ、これが苦の集起と呼ばれる。
では友よ、何が苦の滅なのか?
まさにその渇愛の残りなき離貪による滅尽滅、喜捨、放棄、脱却、無執著、
これが苦の滅と呼ばれる。
では友よ、何が苦の滅に至る行道なのか?
それこそが八支聖道である。すなわち、正見、正思惟、正語、正業
正命、正精進、正念、正定である。
友よ、これが苦の滅に至る行道と呼ばれる。
友よ、聖弟子はこのように苦を了知し、このように苦の集起を了知し、このように苦の滅を了知し、このように苦の滅に至る行道を了知するゆえに、
彼はすべての貪随眠を断じて、反感随眠を排除して、『我あり』という見である慢随眠を根絶して、無明を断じて明を生じさせ、まさに現法において苦の終わりをなす者となる。
友よ、このように聖弟子が正見者となり、その見はまっすぐに至り、法に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となる」と。
「善きかな、尊者よ」と、かの比丘たちはサーリプッタ尊者の所説に歓喜し、随喜してサーリプッタ尊者にさらに質問した、
「それでは友よ、聖弟子が正見者となり、その見はまっすぐに至り、法に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となるような他の理もあるのだろうか?」と。
(4)
「友よ、ある。
友よ、聖弟子は老死を了知し、老死の集起を了知し、老死の滅を了知し、老死の滅に至る行道を了知することにより、
友よ、そのように聖弟子が正見者となり、その見はまっすぐに至り、法に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となる。
それでは友よ、何が老死で、何が老死の集起で、何が老死の滅で、何が老死の滅に至る行道なのか?
それぞれの生類の、それぞれの種別における老い、老衰、歯の欠け、白髪、しわが寄ること、余命の減少、諸根の過熟。
友よ、これが老と呼ばれる。
それでは友よ、何が死なのか?
それぞれの生類の、それぞれの種別における死去、死没、崩壊、消失、死王、死、最期、諸蘊の崩壊、死体の投棄、命根の破壊、
友よ、これが死と呼ばれる。
このように、これが老であり、これが死である。
友よ、これが老死と呼ばれる。
生の集起から老死の集起があり、生の滅から老死の滅があり、この八支聖道こそ老死の滅に至る行道である。それはすなわち、
正見、正思惟、正語、正業、
正命、正精進、正念、正定である。
友よ、聖弟子はこのように老死を了知し、このように老死の集起を了知し、このように老死の滅を了知し、このように老死の滅に至る行道を了知するゆえ、彼はすべての貪随眠を断じて、
反感随眠を排除して、『我あり』という見である慢随眠を根絶して、無明を断じて明を生起させ、まさに現法において苦の終わりをなす者となる。
友よ、このように聖弟子が正見者となり、その見はまっすぐに至り、法に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となる」と。
「善きかな、尊者よ」と、かの比丘たちはサーリプッタ尊者の所説に歓喜し、随喜してサーリプッタ尊者にさらに質問した、
「それでは友よ、聖弟子が正見者となり、その見がまっすぐに至り、法に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となるような他の理もあるのだろうか?」と。
(5)
「友よ、ある。
友よ、聖弟子は生を了知し、生の集起を了知し、生の滅を了知し、生の滅に至る行道を了知することにより、
友よ、そのように聖弟子が正見者となり、その見はまっすぐに至り、法に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となる。
それでは友よ、何が生で、何が生の集起で、何が生の滅で、何が生の滅に至る行道なのか?
それぞれの生類の、それぞれの種別における誕生、出産、入胎、転生、蘊の顕現、処の獲得。
友よ、これが生と呼ばれる。
有の集起から生の集起があり、有の滅から生の滅があり、この八支聖道こそ生の滅に至る行道である。それはすなわち、
正見、正思惟、正語、正業、
正命、正精進、正念、正定である。
友よ、聖弟子はこのように生を了知し、このように生の集起を了知し、このように生の滅を了知し、このように生の滅に至る行道を了知するゆえ、彼はすべての貪随眠を断じて、
反感随眠を排除して、『我あり』という見である慢随眠を根絶して、無明を断じて明を生起させ、まさに現法において苦の終わりをなす者となる。
友よ、このように聖弟子が正見者となり、その見はまっすぐに至り、法に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となる」と。
「善きかな、尊者よ」と、かの比丘たちはサーリプッタ尊者の所説に歓喜し、随喜してサーリプッタ尊者にさらに質問した、
「それでは友よ、聖弟子が正見者となり、その見がまっすぐに至り、法に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となるような他の理もあるのだろうか?」と。
(6)
「友よ、ある。
友よ、聖弟子は有を了知し、有の集起を了知し、有の滅を了知し、有の滅に至る行道を了知することにより、
友よ、そのように聖弟子が正見者となり、その見はまっすぐに至り、法に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となる。
それでは友よ、何が有で、何が有の集起で、何が有の滅で、何が有の滅に至る行道なのか?
友よ、これら三つの有がある。
欲有、色有、無色有。
取の集起から有の集起があり、取の滅から有の滅があり、この八支聖道こそ有の滅に至る行道である。それはすなわち、
正見、正思惟、正語、正業、
正命、正精進、正念、正定である。
友よ、聖弟子はこのように有を了知し、このように有の集起を了知し、このように有の滅を了知し、このように有の滅に至る行道を了知するゆえ、彼はすべての貪随眠を断じて、
反感随眠を排除して、『我あり』という見である慢随眠を根絶して、無明を断じて明を生起させ、まさに現法において苦の終わりをなす者となる。
友よ、このように聖弟子が正見者となり、その見はまっすぐに至り、法に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となる」と。
「善きかな、尊者よ」と、かの比丘たちはサーリプッタ尊者の所説に歓喜し、随喜してサーリプッタ尊者にさらに質問した、
「それでは友よ、聖弟子が正見者となり、その見がまっすぐに至り、法に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となるような他の理もあるのだろうか?」と。
(7)
「友よ、ある。
友よ、聖弟子は取を了知し、取の集起を了知し、取の滅を了知し、取の滅に至る行道を了知することにより、
友よ、そのように聖弟子が正見者となり、その見はまっすぐに至り、法に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となる。
それでは友よ、何が取で、何が取の集起で、何が取の滅で、何が取の滅に至る行道なのか?
友よ、これらの四つの取がある。
欲取(よくしゅ)、見取(けんしゅ)、戒禁取(かいごんしゅ)、我語取(がごしゅ)。
渇愛の集起から取の集起があり、渇愛の滅から取の滅があり、この八支聖道こそ取の滅に至る行道である。それはすなわち、
正見、正思惟、正語、正業、
正命、正精進、正念、正定である。
友よ、聖弟子はこのように取を了知し、このように取の集起を了知し、このように取の滅を了知し、このように取の滅に至る行道を了知するゆえ、彼はすべての貪随眠を断じて、
反感随眠を排除して、『我あり』という見である慢随眠を根絶して、無明を断じて明を生起させ、まさに現法において苦の終わりをなす者となる。
友よ、このように聖弟子が正見者となり、その見はまっすぐに至り、法に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となる」と。
「善きかな、尊者よ」と、かの比丘たちはサーリプッタ尊者の所説に歓喜し、随喜してサーリプッタ尊者にさらに質問した、
「それでは友よ、聖弟子が正見者となり、その見がまっすぐに至り、法に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となるような他の理もあるのだろうか?」と。
(8)
「友よ、ある。
友よ、聖弟子は渇愛を了知し、渇愛の集起を了知し、渇愛の滅を了知し、渇愛の滅に至る行道を了知するゆえに、
友よ、そのように聖弟子が正見者となり、その見はまっすぐに至り、法に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となる。
それでは友よ、何が渇愛で、何が渇愛の集起で、何が渇愛の滅で、何が渇愛の滅に至る行道なのか?
友よ、(渇愛は)これらの六つの愛の集まりである。
色愛、声愛、香愛、味愛、接触愛、法愛。
受の集起から渇愛の集起があり、受の滅から渇愛の滅があり、この八支聖道こそ渇愛の滅に至る行道である。それはすなわち、
正見、正思惟、正語、正業、
正命、正精進、正念、正定である。
友よ、聖弟子はこのように渇愛を了知し、このように渇愛の集起を了知し、このように渇愛の滅を了知し、このように渇愛の滅に至る行道を了知するゆえ、彼はすべての貪随眠を断じて、
反感随眠を排除して、『我あり』という見である慢随眠を根絶して、無明を断じて明を生起させ、まさに現法において苦の終わりをなす者となる。
友よ、このように聖弟子が正見者となり、その見はまっすぐに至り、法に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となる」と。
「善きかな、尊者よ」と、かの比丘たちはサーリプッタ尊者の所説に歓喜し、随喜してサーリプッタ尊者にさらに質問した、
「それでは友よ、聖弟子が正見者となり、その見がまっすぐに至り、法に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となるような他の理もあるのだろうか?」と。
(9)
「友よ、ある。
友よ、聖弟子は受を了知し、受の集起を了知し、受の滅を了知し、受の滅に至る行道を了知することにより、
友よ、そのように聖弟子が正見者となり、その見はまっすぐに至り、法に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となる。
友よ、いったい何が受で、何が受の集起で、何が受の滅で、何が受の滅に至る行道なのか?
比丘たちよ、(受は)これら六受の集まりである。
眼触所生受、耳触所生受、鼻触所生受、舌触所生受、身触所生受、意触所生受。
触の集起から受の集起があり、触の滅から受の滅があり、この八支聖道こそ受の滅に至る行道である。それはすなわち、
正見、正思惟、正語、正業、
正命、正精進、正念、正定である。
友よ、聖弟子はこのように受を了知し、このように受の集起を了知し、このように受の滅を了知し、このように受の滅に至る行道を了知するゆえ、彼はすべての貪随眠を断じて、
反感随眠を排除して、『我あり』という見である慢随眠を根絶して、無明を断じて明を生起させ、まさに現法において苦の終わりをなす者となる。
友よ、このように聖弟子が正見者となり、その見はまっすぐに至り、法に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となる」と。
「善きかな、尊者よ」と、かの比丘たちはサーリプッタ尊者の所説に歓喜し、随喜してサーリプッタ尊者にさらに質問した、
「それでは友よ、聖弟子が正見者となり、その見がまっすぐに至り、法に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となるような他の理もあるのだろうか?」と。
(10)
「友よ、ある。
友よ、聖弟子は触を了知し、触の集起を了知し、触の滅を了知し、触の滅に至る行道を了知することにより、
友よ、そのように聖弟子が正見者となり、その見はまっすぐに至り、法に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となる。
それでは友よ、何が触で、何が触の集起で、何が触の滅で、何が触の滅に至る行道なのか?
友よ、(触は)これら六触の集まりである。
眼触、耳触、鼻触、舌触、身触、意触。
六処の集起から触の集起があり、六処の滅から触の滅があり、この八支聖道こそ触の滅に至る行道である。それはすなわち、
正見、正思惟、正語、正業、
正命、正精進、正念、正定である。
友よ、聖弟子はこのように触を了知し、このように触の集起を了知し、このように触の滅を了知し、このように触の滅に至る行道を了知するゆえ、彼はすべての貪随眠を断じて、
反感随眠を排除して、『我あり』という見である慢随眠を根絶して、無明を断じて明を生起させ、まさに現法において苦の終わりをなす者となる。
友よ、このように聖弟子が正見者となり、その見はまっすぐに至り、法に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となる」と。
「善きかな、尊者よ」と、かの比丘たちはサーリプッタ尊者の所説に歓喜し、随喜してサーリプッタ尊者にさらに質問した、
「それでは友よ、聖弟子が正見者となり、その見がまっすぐに至り、法に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となるような他の理もあるのだろうか?」と。
(11)
「友よ、ある。
友よ、聖弟子は六処を了知し、六処の集起を了知し、六処の滅を了知し、六処の滅に至る行道を了知することにより、
友よ、そのように聖弟子が正見者となり、その見はまっすぐに至り、法に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となる。
それでは友よ、何が六処で、何が六処の集起で、何が六処の滅で、何が六処の滅に至る行道なのか?
友よ、(六処は)これらの六つの処である。
眼処、耳処、鼻処、舌処、身処、意処。
名色の集起から六処の集起があり、名色の滅から六処の滅があり、この八支聖道こそ六処の滅に至る行道である。それはすなわち、
正見、正思惟、正語、正業、
正命、正精進、正念、正定である。
友よ、聖弟子はこのように六処を了知し、このように六処の集起を了知し、このように六処の滅を了知し、このように六処の滅に至る行道を了知するゆえ、彼はすべての貪随眠を断じて、
反感随眠を排除して、『我あり』という見である慢随眠を根絶して、無明を断じて明を生起させ、まさに現法において苦の終わりをなす者となる。
友よ、このように聖弟子が正見者となり、その見はまっすぐに至り、法に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となる」と。
「善きかな、尊者よ」と、かの比丘たちはサーリプッタ尊者の所説に歓喜し、随喜してサーリプッタ尊者にさらに質問した、
「それでは友よ、聖弟子が正見者となり、その見がまっすぐに至り、法に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となるような他の理もあるのだろうか?」と。
(12)
「友よ、ある。
友よ、聖弟子は名色を了知し、名色の集起を了知し、名色の滅を了知し、名色の滅に至る行道を了知することにより、
友よ、そのように聖弟子が正見者となり、その見はまっすぐに至り、法に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となる。
それでは友よ、何が名色で、何が名色の集起で、何が名色の滅で、何が名色の滅に至る行道なのか?
受、想、思、触、作意。
友よ、これが名と呼ばれる。
四大種と、四大種の取による色。
友よ、これが色と呼ばれる。
かくしてこれが名で、これが色である。
友よ、これが名色と呼ばれる。
識の集起から名色の集起があり、識の滅から名色の滅があり、この八支聖道こそ名色の滅に至る行道である。それはすなわち、
正見、正思惟、正語、正業、
正命、正精進、正念、正定である。
友よ、聖弟子はこのように名色を了知し、このように名色の集起を了知し、このように名色の滅を了知し、このように名色の滅に至る行道を了知するゆえ、彼はすべての貪随眠を断じて、
反感随眠を排除して、『我あり』という見である慢随眠を根絶して、無明を断じて明を生起させ、まさに現法において苦の終わりをなす者となる。
友よ、このように聖弟子が正見者となり、その見はまっすぐに至り、法に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となる」と。
「善きかな、尊者よ」と、かの比丘たちはサーリプッタ尊者の所説に歓喜し、随喜してサーリプッタ尊者にさらに質問した、
「それでは友よ、聖弟子が正見者となり、その見がまっすぐに至り、法に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となるような他の理もあるのだろうか?」と。
(13)
「友よ、ある。
友よ、聖弟子は識を了知し、識の集起を了知し、識の滅を了知し、識の滅に至る行道を了知することにより、
友よ、そのように聖弟子が正見者となり、その見はまっすぐに至り、法に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となる。
それでは友よ、何が識で、何が識の集起で、何が識の滅で、何が識の滅に至る行道なのか?
友よ、(識は)これらの六つの識の集まりである。
眼識、耳識、鼻識、舌識、身識、意識。
行の集起から識の集起があり、行の滅から識の滅があり、この八支聖道こそ識の滅に至る行道である。それはすなわち、
正見、正思惟、正語、正業、
正命、正精進、正念、正定である。
友よ、聖弟子はこのように識を了知し、このように識の集起を了知し、このように識の滅を了知し、このように識の滅に至る行道を了知するゆえ、彼はすべての貪随眠を断じて、
反感随眠を排除して、『我あり』という見である慢随眠を根絶して、無明を断じて明を生起させ、まさに現法において苦の終わりをなす者となる。
友よ、このように聖弟子が正見者となり、その見はまっすぐに至り、法に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となる」と。
「善きかな、尊者よ」と、かの比丘たちはサーリプッタ尊者の所説に歓喜し、随喜してサーリプッタ尊者にさらに質問した、
「それでは友よ、聖弟子が正見者となり、その見がまっすぐに至り、法に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となるような他の理もあるのだろうか?」と。
(14)
「友よ、ある。
友よ、聖弟子は諸行を了知し、諸行の集起を了知し、諸行の滅を了知し、諸行の滅に至る行道を了知することにより、
友よ、そのように聖弟子が正見者となり、その見はまっすぐに至り、法に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となる。
それでは友よ、何が諸行で、何が諸行の集起で、何が諸行の滅で、何が諸行の滅に至る行道なのか?
友よ、これら三つの諸行がある。
身行、語行、意行。
無明の集起から諸行の集起があり、無明の滅から諸行の滅があり、この八支聖道こそ諸行の滅に至る行道である。それはすなわち、
正見、正思惟、正語、正業、
正命、正精進、正念、正定である。
友よ、聖弟子はこのように諸行を了知し、このように諸行の集起を了知し、このように諸行の滅を了知し、このように諸行の滅に至る行道を了知するゆえに、
彼はすべての貪随眠を断じて、反感随眠を排除して、『我あり』という見である慢随眠を根絶して、無明を断じて明を生じさせ、まさに現法において苦の終わりをなす者となる。
友よ、このように聖弟子が正見者となり、その見はまっすぐに至り、法に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となる」と。
「善きかな、尊者よ」と、かの比丘たちはサーリプッタ尊者の所説に歓喜し、随喜してサーリプッタ尊者にさらに質問した、
「それでは友よ、聖弟子が正見者となり、その見がまっすぐに至り、法に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となるような他の理もあるのだろうか?」と。
(15)
「友よ、ある。
友よ、聖弟子は無明を了知し、無明の集起を了知し、無明の滅を了知し、無明の滅に至る行道を了知することにより、
友よ、そのように聖弟子が正見者となり、その見はまっすぐに至り、法に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となる。
友よ、いったい何が無明で、何が無明の集起で、何が無明の滅で、何が無明の滅に至る行道なのか?
「友よ、苦についての無智、苦の集起についての無智、苦の滅についての無智、苦の滅に至る行道についての無智。
友よ、これが無明と呼ばれる。
漏の集起から無明の集起があり、漏の滅から無明の滅があり、この八支聖道こそ無明の滅に至る行道である。それはすなわち、
正見、正思惟、正語、正業、
正命、正精進、正念、正定である。
友よ、聖弟子はこのように無明を了知し、このように無明の集起を了知し、このように無明の滅を了知し、このように無明の滅に至る行道を了知するゆえに、
彼はすべての貪随眠を断じて、反感随眠を排除して、『我あり』という見である慢随眠を根絶して、無明を断じて明を生じさせ、まさに現法において苦の終わりをなす者となる。
友よ、このように聖弟子が正見者となり、その見はまっすぐに至り、法に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となる」と。
「善きかな、尊者よ」と、かの比丘たちはサーリプッタ尊者の所説に歓喜し、随喜してサーリプッタ尊者にさらに質問した、
「それでは友よ、聖弟子が正見者となり、その見はまっすぐに至り、法に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となるような他の理もあるのだろうか?」と。
(16)
「友よ、ある。
友よ、聖弟子は漏を了知し、漏の集起を了知し、漏の滅を了知し、漏の滅に至る行道を了知することにより、
友よ、そのように聖弟子が正見者となり、その見はまっすぐに至り、法に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となる。
それでは友よ、何が漏で、何が漏の集起で、何が漏の滅で、何が漏の滅に至る行道なのか?
友よ、これら三つの漏がある。
欲漏、有漏、無明漏。
無明の集起から漏の集起があり、無明の滅から漏の滅があり、この八支聖道こそ漏の滅に至る行道である。それはすなわち、
正見、正思惟、正語、正業、
正命、正精進、正念、正定である。
友よ、聖弟子はこのように漏を了知し、このように漏の集起を了知し、このように漏の滅を了知し、このように漏の滅に至る行道を了知するゆえに、
彼はすべての貪随眠を断じて、反感随眠を排除して、『我あり』という見である慢随眠を根絶して、無明を断じて明を生じさせ、まさに現法において苦の終わりをなす者となる。
友よ、このように聖弟子が正見者となり、その見はまっすぐに至り、法に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となる」と。
サーリプッタ尊者は、こう言った。
意にかなったその比丘たちは、サーリプッタ尊者の所説に歓喜したという。
Evaṃ me sutaṃ .
ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme.
Tatra kho āyasmā sāriputto bhikkhū āmantesi .
‘‘āvuso bhikkhave’’ti.
‘‘Āvuso’’ti kho te bhikkhū āyasmato sāriputtassa paccassosuṃ.
Āyasmā sāriputto etadavoca .
‘‘‘Sammādiṭṭhi [sammādiṭṭhī (sī. syā.)] sammādiṭṭhī’ti, āvuso, vuccati.
Kittāvatā nu kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhamma’’nti?
‘‘Dūratopi kho mayaṃ, āvuso, āgaccheyyāma āyasmato sāriputtassa santike etassa bhāsitassa atthamaññātuṃ.
Sādhu vatāyasmantaṃyeva sāriputtaṃ paṭibhātu etassa bhāsitassa attho.
Āyasmato sāriputtassa sutvā bhikkhū dhāressantī’’ti.
‘‘Tena hi, āvuso, suṇātha, sādhukaṃ manasi karotha, bhāsissāmī’’ti.
‘‘Evamāvuso’’ti kho te bhikkhū āyasmato sāriputtassa paccassosuṃ.
Āyasmā sāriputto etadavoca .
(1)
‘‘Yato kho, āvuso, ariyasāvako akusalañca pajānāti, akusalamūlañca pajānāti, kusalañca pajānāti, kusalamūlañca pajānāti .
ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhammaṃ.
Katamaṃ panāvuso, akusalaṃ, katamaṃ akusalamūlaṃ, katamaṃ kusalaṃ, katamaṃ kusalamūlaṃ?
Pāṇātipāto kho, āvuso, akusalaṃ, adinnādānaṃ akusalaṃ, kāmesumicchācāro akusalaṃ, musāvādo akusalaṃ, pisuṇā vācā [pisuṇavācā (ka.)] akusalaṃ, pharusā vācā [pharusavācā (ka.)] akusalaṃ, samphappalāpo akusalaṃ, abhijjhā akusalaṃ, byāpādo akusalaṃ, micchādiṭṭhi akusalaṃ .
idaṃ vuccatāvuso akusalaṃ.
Katamañcāvuso, akusalamūlaṃ?
Lobho akusalamūlaṃ, doso akusalamūlaṃ, moho akusalamūlaṃ .
idaṃ vuccatāvuso, akusalamūlaṃ.
‘‘Katamañcāvuso, kusalaṃ?
Pāṇātipātā veramaṇī kusalaṃ, adinnādānā veramaṇī kusalaṃ, kāmesumicchācārā veramaṇī kusalaṃ, musāvādā veramaṇī kusalaṃ, pisuṇāya vācāya veramaṇī kusalaṃ, pharusāya vācāya veramaṇī kusalaṃ, samphappalāpā veramaṇī kusalaṃ, anabhijjhā kusalaṃ, abyāpādo kusalaṃ, sammādiṭṭhi kusalaṃ .
idaṃ vuccatāvuso, kusalaṃ.
Katamañcāvuso, kusalamūlaṃ?
Alobho kusalamūlaṃ, adoso kusalamūlaṃ, amoho kusalamūlaṃ .
idaṃ vuccatāvuso, kusalamūlaṃ.
‘‘Yato kho, āvuso, ariyasāvako evaṃ akusalaṃ pajānāti, evaṃ akusalamūlaṃ pajānāti, evaṃ kusalaṃ pajānāti, evaṃ kusalamūlaṃ pajānāti,
so sabbaso rāgānusayaṃ pahāya, paṭighānusayaṃ paṭivinodetvā, ‘asmī’ti diṭṭhimānānusayaṃ samūhanitvā, avijjaṃ pahāya vijjaṃ uppādetvā, diṭṭhevadhamme dukkhassantakaro hoti .
ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhamma’’nti.
‘‘Sādhāvuso’’ti kho te bhikkhū āyasmato sāriputtassa bhāsitaṃ abhinanditvā anumoditvā āyasmantaṃ sāriputtaṃ uttari [uttariṃ (sī. syā. pī.)] pañhaṃ apucchuṃ [apucchiṃsu (syā.)] .
‘‘siyā panāvuso, aññopi pariyāyo yathā ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhamma’’nti?
(2)
‘‘Siyā, āvuso.
Yato kho, āvuso, ariyasāvako āhārañca pajānāti, āhārasamudayañca pajānāti, āhāranirodhañca pajānāti, āhāranirodhagāminiṃ paṭipadañca pajānāti .
ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhammaṃ.
Katamo panāvuso, āhāro, katamo āhārasamudayo, katamo āhāranirodho, katamā āhāranirodhagāminī paṭipadā?
Cattārome, āvuso, āhārā bhūtānaṃ vā sattānaṃ ṭhitiyā, sambhavesīnaṃ vā anuggahāya.
Katame cattāro?
Kabaḷīkāro āhāro oḷāriko vā sukhumo vā, phasso dutiyo, manosañcetanā tatiyā, viññāṇaṃ catutthaṃ.
Taṇhāsamudayā āhārasamudayo, taṇhānirodhā āhāranirodho, ayameva ariyo aṭṭhaṅgiko maggo āhāranirodhagāminī paṭipadā, seyyathidaṃ .
sammādiṭṭhi sammāsaṅkappo sammāvācā sammākammanto, sammāājīvo sammāvāyāmo sammāsati sammāsamādhi’.
‘‘Yato kho, āvuso, ariyasāvako evaṃ āhāraṃ pajānāti, evaṃ āhārasamudayaṃ pajānāti, evaṃ āhāranirodhaṃ pajānāti, evaṃ āhāranirodhagāminiṃ paṭipadaṃ pajānāti,
so sabbaso rāgānusayaṃ pahāya, paṭighānusayaṃ paṭivinodetvā, ‘asmī’ti diṭṭhimānānusayaṃ samūhanitvā, avijjaṃ pahāya vijjaṃ uppādetvā, diṭṭhevadhamme dukkhassantakaro hoti .
ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhamma’’nti.
‘‘Sādhāvuso’’ti kho te bhikkhū āyasmato sāriputtassa bhāsitaṃ abhinanditvā anumoditvā āyasmantaṃ sāriputtaṃ uttari pañhaṃ apucchuṃ .
‘‘siyā panāvuso, aññopi pariyāyo yathā ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhamma’’nti?
(3)
‘‘Siyā, āvuso.
Yato kho, āvuso, ariyasāvako dukkhañca pajānāti, dukkhasamudayañca pajānāti, dukkhanirodhañca pajānāti, dukkhanirodhagāminiṃ paṭipadañca pajānāti .
ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhammaṃ.
Katamaṃ panāvuso, dukkhaṃ, katamo dukkhasamudayo, katamo dukkhanirodho, katamā dukkhanirodhagāminī paṭipadā?
Jātipi dukkhā, jarāpi dukkhā, maraṇampi dukkhaṃ, sokaparidevadukkhadomanassupāyāsāpi dukkhā, appiyehi sampayogopi dukkho, piyehi vippayogopi dukkho, yampicchaṃ na labhati tampi dukkhaṃ, saṃkhittena pañcupādānakkhandhā [pañcupādānakkhandhāpi (ka.)] dukkhā .
idaṃ vuccatāvuso, dukkhaṃ.
Katamo cāvuso, dukkhasamudayo?
Yāyaṃ taṇhā ponobbhavikā nandīrāgasahagatā [ponobhavikā (sī. pī.)] tatratatrābhinandinī [nandirāgasahagatā (sī. pī.)], seyyathidaṃ, kāmataṇhā bhavataṇhā vibhavataṇhā .
ayaṃ vuccatāvuso, dukkhasamudayo.
Katamo cāvuso, dukkhanirodho?
Yo tassāyeva taṇhāya asesavirāganirodho cāgo paṭinissaggo mutti anālayo .
ayaṃ vuccatāvuso, dukkhanirodho.
Katamā cāvuso, dukkhanirodhagāminī paṭipadā?
Ayameva ariyo aṭṭhaṅgiko maggo, seyyathidaṃ, sammādiṭṭhi…pe…
sammāsamādhi .
ayaṃ vuccatāvuso, dukkhanirodhagāminī paṭipadā.
‘‘Yato kho, āvuso, ariyasāvako evaṃ dukkhaṃ pajānāti, evaṃ dukkhasamudayaṃ pajānāti, evaṃ dukkhanirodhaṃ pajānāti, evaṃ dukkhanirodhagāminiṃ paṭipadaṃ pajānāti,
so sabbaso rāgānusayaṃ pahāya, paṭighānusayaṃ paṭivinodetvā, ‘asmī’ti diṭṭhimānānusayaṃ samūhanitvā, avijjaṃ pahāya vijjaṃ uppādetvā, diṭṭhevadhamme dukkhassantakaro hoti .
ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhamma’’nti.
‘‘Sādhāvuso’’ti kho te bhikkhū āyasmato sāriputtassa bhāsitaṃ abhinanditvā anumoditvā āyasmantaṃ sāriputtaṃ uttari pañhaṃ apucchuṃ .
‘‘siyā panāvuso, aññopi pariyāyo yathā ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhamma’’nti?
(4)
‘‘Siyā, āvuso.
Yato kho, āvuso, ariyasāvako jarāmaraṇañca pajānāti, jarāmaraṇasamudayañca pajānāti, jarāmaraṇanirodhañca pajānāti, jarāmaraṇanirodhagāminiṃ paṭipadañca pajānāti .
ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhammaṃ.
Katamaṃ panāvuso, jarāmaraṇaṃ, katamo jarāmaraṇasamudayo, katamo jarāmaraṇanirodho, katamā jarāmaraṇanirodhagāminī paṭipadā?
Yā tesaṃ tesaṃ sattānaṃ tamhi tamhi sattanikāye jarā jīraṇatā khaṇḍiccaṃ pāliccaṃ valittacatā āyuno saṃhāni indriyānaṃ paripāko .
ayaṃ vuccatāvuso, jarā.
Katamañcāvuso, maraṇaṃ?
Yā [yaṃ (pī. ka.), satipaṭṭhānasuttepi] tesaṃ tesaṃ sattānaṃ tamhā tamhā sattanikāyā cuti cavanatā bhedo antaradhānaṃ maccu maraṇaṃ kālaṃkiriyā khandhānaṃ bhedo, kaḷevarassa nikkhepo, jīvitindriyassupacchedo .
idaṃ vuccatāvuso, maraṇaṃ.
Iti ayañca jarā idañca maraṇaṃ .
idaṃ vuccatāvuso, jarāmaraṇaṃ.
Jātisamudayā jarāmaraṇasamudayo, jātinirodhā jarāmaraṇanirodho, ayameva ariyo aṭṭhaṅgiko maggo jarāmaraṇanirodhagāminī paṭipadā, seyyathidaṃ .
sammādiṭṭhi…pe…
sammāsamādhi.
‘‘Yato kho, āvuso, ariyasāvako evaṃ jarāmaraṇaṃ pajānāti, evaṃ jarāmaraṇasamudaṃ pajānāti, evaṃ jarāmaraṇanirodhaṃ pajānāti, evaṃ jarāmaraṇanirodhagāminiṃ paṭipadaṃ pajānāti, so sabbaso rāgānusayaṃ pahāya…pe…
dukkhassantakaro hoti .
ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhamma’’nti.
‘‘Sādhāvuso’’ti kho…pe…apucchuṃ .
siyā panāvuso…pe…
(5)
‘‘siyā, āvuso.
Yato kho, āvuso, ariyasāvako jātiñca pajānāti, jātisamudayañca pajānāti, jātinirodhañca pajānāti, jātinirodhagāminiṃ paṭipadañca pajānāti .
ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhammaṃ.
Katamā panāvuso, jāti, katamo jātisamudayo, katamo jātinirodho, katamā jātinirodhagāminī paṭipadā?
Yā tesaṃ tesaṃ sattānaṃ tamhi tamhi sattanikāye jāti sañjāti okkanti abhinibbatti khandhānaṃ pātubhāvo, āyatanānaṃ paṭilābho .
ayaṃ vuccatāvuso, jāti.
Bhavasamudayā jātisamudayo, bhavanirodhā jātinirodho, ayameva ariyo aṭṭhaṅgiko maggo jātinirodhagāminī paṭipadā, seyyathidaṃ .
sammādiṭṭhi…pe…
sammāsamādhi.
‘‘Yato kho, āvuso, ariyasāvako evaṃ jātiṃ pajānāti, evaṃ jātisamudayaṃ pajānāti, evaṃ jātinirodhaṃ pajānāti, evaṃ jātinirodhagāminiṃ paṭipadaṃ pajānāti, so sabbaso rāgānusayaṃ pahāya…pe…
dukkhassantakaro hoti .
ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhamma’’nti.
‘‘Sādhāvuso’’ti kho…pe…apucchuṃ .
siyā panāvuso…pe…
(6)
‘‘siyā, āvuso.
Yato kho, āvuso, ariyasāvako bhavañca pajānāti, bhavasamudayañca pajānāti, bhavanirodhañca pajānāti, bhavanirodhagāminiṃ paṭipadañca pajānāti .
ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhammaṃ.
Katamo panāvuso, bhavo, katamo bhavasamudayo, katamo bhavanirodho, katamā bhavanirodhagāminī paṭipadā?
Tayome, āvuso, bhavā .
kāmabhavo, rūpabhavo, arūpabhavo.
Upādānasamudayā bhavasamudayo, upādānanirodhā bhavanirodho, ayameva ariyo aṭṭhaṅgiko maggo bhavanirodhagāminī paṭipadā, seyyathidaṃ .
sammādiṭṭhi…pe…
sammāsamādhi.
‘‘Yato kho, āvuso, ariyasāvako evaṃ bhavaṃ pajānāti, evaṃ bhavasamudayaṃ pajānāti, evaṃ bhavanirodhaṃ pajānāti, evaṃ bhavanirodhagāminiṃ paṭipadaṃ pajānāti, so sabbaso rāgānusayaṃ pahāya…pe…
dukkhassantakaro hoti.
Ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhamma’’nti.
‘‘Sādhāvuso’’ti kho…pe…apucchuṃ .
siyā panāvuso…pe…
(7)
‘‘siyā, āvuso.
Yato kho, āvuso, ariyasāvako upādānañca pajānāti, upādānasamudayañca pajānāti, upādānanirodhañca pajānāti, upādānanirodhagāminiṃ paṭipadañca pajānāti .
ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhammaṃ.
Katamaṃ panāvuso, upādānaṃ, katamo upādānasamudayo, katamo upādānanirodho, katamā upādānanirodhagāminī paṭipadā?
Cattārimāni, āvuso, upādānāni .
kāmupādānaṃ, diṭṭhupādānaṃ, sīlabbatupādānaṃ, attavādupādānaṃ.
Taṇhāsamudayā upādānasamudayo, taṇhānirodhā upādānanirodho, ayameva ariyo aṭṭhaṅgiko maggo upādānanirodhagāminī paṭipadā, seyyathidaṃ .
sammādiṭṭhi…pe…
sammāsamādhi.
‘‘Yato kho, āvuso, ariyasāvako evaṃ upādānaṃ pajānāti, evaṃ upādānasamudayaṃ pajānāti, evaṃ upādānanirodhaṃ pajānāti, evaṃ upādānanirodhagāminiṃ paṭipadaṃ pajānāti, so sabbaso rāgānusayaṃ pahāya…pe…
dukkhassantakaro hoti .
ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhamma’’nti.
‘‘Sādhāvuso’’ti kho…pe…apucchuṃ .
siyā panāvuso…pe…
(8)
‘‘siyā, āvuso.
Yato kho, āvuso, ariyasāvako taṇhañca pajānāti, taṇhāsamudayañca pajānāti, taṇhānirodhañca pajānāti, taṇhānirodhagāminiṃ paṭipadañca pajānāti .
ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhammaṃ.
Katamā panāvuso, taṇhā, katamo taṇhāsamudayo, katamo taṇhānirodho, katamā taṇhānirodhagāminī paṭipadā?
Chayime, āvuso, taṇhākāyā .
rūpataṇhā, saddataṇhā, gandhataṇhā, rasataṇhā, phoṭṭhabbataṇhā, dhammataṇhā.
Vedanāsamudayā taṇhāsamudayo, vedanānirodhā taṇhānirodho, ayameva ariyo aṭṭhaṅgiko maggo taṇhānirodhagāminī paṭipadā, seyyathidaṃ .
sammādiṭṭhi…pe…
sammāsamādhi.
‘‘Yato kho, āvuso, ariyasāvako evaṃ taṇhaṃ pajānāti, evaṃ taṇhāsamudayaṃ pajānāti, evaṃ taṇhānirodhaṃ pajānāti, evaṃ taṇhānirodhagāminiṃ paṭipadaṃ pajānāti, so sabbaso rāgānusayaṃ pahāya…pe…
dukkhassantakaro hoti .
ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhamma’’nti.
‘‘Sādhāvuso’’ti kho…pe…apucchuṃ .
siyā panāvuso…pe…
(9)
‘‘siyā, āvuso.
Yato kho, āvuso, ariyasāvako vedanañca pajānāti, vedanāsamudayañca pajānāti, vedanānirodhañca pajānāti, vedanānirodhagāminiṃ paṭipadañca pajānāti .
ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhammaṃ.
Katamā panāvuso, vedanā, katamo vedanāsamudayo, katamo vedanānirodho, katamā vedanānirodhagāminī paṭipadā?
Chayime, āvuso, vedanākāyā .
cakkhusamphassajā vedanā, sotasamphassajā vedanā, ghānasamphassajā vedanā, jivhāsamphassajā vedanā, kāyasamphassajā vedanā, manosamphassajā vedanā.
Phassasamudayā vedanāsamudayo, phassanirodhā vedanānirodho, ayameva ariyo aṭṭhaṅgiko maggo vedanānirodhagāminī paṭipadā, seyyathidaṃ .
sammādiṭṭhi…pe…
sammāsamādhi.
‘‘Yato kho, āvuso, ariyasāvako evaṃ vedanaṃ pajānāti, evaṃ vedanāsamudayaṃ pajānāti, evaṃ vedanānirodhaṃ pajānāti, evaṃ vedanānirodhagāminiṃ paṭipadaṃ pajānāti, so sabbaso rāgānusayaṃ pahāya…pe…
dukkhassantakaro hoti .
ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhamma’’nti.
‘‘Sādhāvuso’’ti kho…pe…apucchuṃ .
siyā panāvuso…pe…
(10)‘‘siyā, āvuso.
Yato kho, āvuso, ariyasāvako phassañca pajānāti, phassasamudayañca pajānāti, phassanirodhañca pajānāti, phassanirodhagāminiṃ paṭipadañca pajānāti .
ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhammaṃ.
Katamo panāvuso, phasso, katamo phassasamudayo, katamo phassanirodho, katamā phassanirodhagāminī paṭipadā?
Chayime, āvuso, phassakāyā .
cakkhusamphasso, sotasamphasso, ghānasamphasso, jivhāsamphasso, kāyasamphasso, manosamphasso.
Saḷāyatanasamudayā phassasamudayo, saḷāyatananirodhā phassanirodho, ayameva ariyo aṭṭhaṅgiko maggo phassanirodhagāminī paṭipadā, seyyathidaṃ .
sammādiṭṭhi…pe…
sammāsamādhi.
‘‘Yato kho, āvuso, ariyasāvako evaṃ phassaṃ pajānāti, evaṃ phassasamudayaṃ pajānāti, evaṃ phassanirodhaṃ pajānāti, evaṃ phassanirodhagāminiṃ paṭipadaṃ pajānāti, so sabbaso rāgānusayaṃ pahāya…pe…
dukkhassantakaro hoti .
ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhamma’’nti.
‘‘Sādhāvuso’’ti kho…pe…apucchuṃ .
siyā panāvuso…pe…
(11)
‘‘siyā, āvuso.
Yato kho, āvuso, ariyasāvako saḷāyatanañca pajānāti, saḷāyatanasamudayañca pajānāti, saḷāyatananirodhañca pajānāti, saḷāyatananirodhagāminiṃ paṭipadañca pajānāti .
ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhammaṃ.
Katamaṃ panāvuso, saḷāyatanaṃ, katamo saḷāyatanasamudayo, katamo saḷāyatananirodho, katamā saḷāyatananirodhagāminī paṭipadā?
Chayimāni, āvuso, āyatanāni .
cakkhāyatanaṃ, sotāyatanaṃ, ghānāyatanaṃ, jivhāyatanaṃ, kāyāyatanaṃ, manāyatanaṃ.
Nāmarūpasamudayā saḷāyatanasamudayo, nāmarūpanirodhā saḷāyatananirodho, ayameva ariyo aṭṭhaṅgiko maggo saḷāyatananirodhagāminī paṭipadā, seyyathidaṃ .
sammādiṭṭhi…pe…
sammāsamādhi.
‘‘Yato kho, āvuso, ariyasāvako evaṃ saḷāyatanaṃ pajānāti, evaṃ saḷāyatanasamudayaṃ pajānāti, evaṃ saḷāyatananirodhaṃ pajānāti, evaṃ saḷāyatananirodhagāminiṃ paṭipadaṃ pajānāti, so sabbaso rāgānusayaṃ pahāya…pe…
dukkhassantakaro hoti .
ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhamma’’nti.
‘‘Sādhāvuso’’ti kho…pe…apucchuṃ .
siyā panāvuso…pe…
(12)
‘‘siyā, āvuso.
Yato kho, āvuso, ariyasāvako nāmarūpañca pajānāti, nāmarūpasamudayañca pajānāti, nāmarūpanirodhañca pajānāti, nāmarūpanirodhagāminiṃ paṭipadañca pajānāti .
ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhammaṃ.
Katamaṃ panāvuso, nāmarūpaṃ, katamo nāmarūpasamudayo, katamo nāmarūpanirodho, katamā nāmarūpanirodhagāminī paṭipadā?
Vedanā, saññā, cetanā, phasso, manasikāro .
idaṃ vuccatāvuso, nāmaṃ;
cattāri ca mahābhūtāni, catunnañca mahābhūtānaṃ upādāyarūpaṃ .
idaṃ vuccatāvuso, rūpaṃ.
Iti idañca nāmaṃ idañca rūpaṃ .
idaṃ vuccatāvuso, nāmarūpaṃ.
Viññāṇasamudayā nāmarūpasamudayo, viññāṇanirodhā nāmarūpanirodho, ayameva ariyo aṭṭhaṅgiko maggo nāmarūpanirodhagāminī paṭipadā, seyyathidaṃ .
sammādiṭṭhi…pe…
sammāsamādhi.
‘‘Yato kho, āvuso, ariyasāvako evaṃ nāmarūpaṃ pajānāti, evaṃ nāmarūpasamudayaṃ pajānāti, evaṃ nāmarūpanirodhaṃ pajānāti, evaṃ nāmarūpanirodhagāminiṃ paṭipadaṃ pajānāti, so sabbaso rāgānusayaṃ pahāya…pe…
dukkhassantakaro hoti .
ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhamma’’nti.
‘‘Sādhāvuso’’ti kho…pe…apucchuṃ .
siyā panāvuso…pe…
(13)
‘‘siyā, āvuso.
Yato kho, āvuso, ariyasāvako viññāṇañca pajānāti, viññāṇasamudayañca pajānāti, viññāṇanirodhañca pajānāti, viññāṇanirodhagāminiṃ paṭipadañca pajānāti .
ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhammaṃ.
Katamaṃ panāvuso, viññāṇaṃ, katamo viññāṇasamudayo, katamo viññāṇanirodho, katamā viññāṇanirodhagāminī paṭipadā?
Chayime, āvuso, viññāṇakāyā .
cakkhuviññāṇaṃ, sotaviññāṇaṃ, ghānaviññāṇaṃ, jivhāviññāṇaṃ, kāyaviññāṇaṃ, manoviññāṇaṃ.
Saṅkhārasamudayā viññāṇasamudayo, saṅkhāranirodhā viññāṇanirodho, ayameva ariyo aṭṭhaṅgiko maggo viññāṇanirodhagāminī paṭipadā, seyyathidaṃ .
sammādiṭṭhi…pe…
sammāsamādhi.
‘‘Yato kho, āvuso, ariyasāvako evaṃ viññāṇaṃ pajānāti, evaṃ viññāṇasamudayaṃ pajānāti, evaṃ viññāṇanirodhaṃ pajānāti, evaṃ viññāṇanirodhagāminiṃ paṭipadaṃ pajānāti, so sabbaso rāgānusayaṃ pahāya…pe…
dukkhassantakaro hoti .
ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhamma’’nti.
‘‘Sādhāvuso’’ti kho…pe… apucchuṃ .
siyā panāvuso…pe…
(14)
‘‘siyā, āvuso.
Yato kho, āvuso, ariyasāvako saṅkhāre ca pajānāti, saṅkhārasamudayañca pajānāti, saṅkhāranirodhañca pajānāti, saṅkhāranirodhagāminiṃ paṭipadañca pajānāti .
ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhammaṃ.
Katame panāvuso, saṅkhārā, katamo saṅkhārasamudayo, katamo saṅkhāranirodho, katamā saṅkhāranirodhagāminī paṭipadā?
Tayome, āvuso, saṅkhārā .
kāyasaṅkhāro, vacīsaṅkhāro, cittasaṅkhāro.
Avijjāsamudayā saṅkhārasamudayo, avijjānirodhā saṅkhāranirodho, ayameva ariyo aṭṭhaṅgiko maggo saṅkhāranirodhagāminī paṭipadā, seyyathidaṃ .
sammādiṭṭhi…pe…
sammāsamādhi.
‘‘Yato kho, āvuso, ariyasāvako evaṃ saṅkhāre pajānāti, evaṃ saṅkhārasamudayaṃ pajānāti, evaṃ saṅkhāranirodhaṃ pajānāti, evaṃ saṅkhāranirodhagāminiṃ paṭipadaṃ pajānāti,
so sabbaso rāgānusayaṃ pahāya, paṭighānusayaṃ paṭivinodetvā, ‘asmī’ti diṭṭhimānānusayaṃ samūhanitvā, avijjaṃ pahāya vijjaṃ uppādetvā, diṭṭheva dhamme dukkhassantakaro hoti .
ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhamma’’nti.
‘‘Sādhāvuso’’ti kho…pe…apucchuṃ .
siyā panāvuso…pe…
(15)
‘‘siyā, āvuso.
Yato kho, āvuso, ariyasāvako avijjañca pajānāti, avijjāsamudayañca pajānāti, avijjānirodhañca pajānāti, avijjānirodhagāminiṃ paṭipadañca pajānāti .
ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhammaṃ.
Katamā panāvuso, avijjā, katamo avijjāsamudayo, katamo avijjānirodho, katamā avijjānirodhagāminī paṭipadā?
Yaṃ kho, āvuso, dukkhe aññāṇaṃ, dukkhasamudaye aññāṇaṃ, dukkhanirodhe aññāṇaṃ, dukkhanirodhagāminiyā paṭipadāya aññāṇaṃ .
ayaṃ vuccatāvuso, avijjā.
Āsavasamudayā avijjāsamudayo, āsavanirodhā avijjānirodho, ayameva ariyo aṭṭhaṅgiko maggo avijjānirodhagāminī paṭipadā, seyyathidaṃ .
sammādiṭṭhi…pe…
sammāsamādhi.
‘‘Yato kho, āvuso, ariyasāvako evaṃ avijjaṃ pajānāti, evaṃ avijjāsamudayaṃ pajānāti, evaṃ avijjānirodhaṃ pajānāti, evaṃ avijjānirodhagāminiṃ paṭipadaṃ pajānāti,
so sabbaso rāgānusayaṃ pahāya, paṭighānusayaṃ paṭivinodetvā, ‘asmī’ti diṭṭhimānānusayaṃ samūhanitvā, avijjaṃ pahāya vijjaṃ uppādetvā, diṭṭheva dhamme dukkhassantakaro hoti .
ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhamma’’nti.
‘‘Sādhāvuso’’ti kho te bhikkhū āyasmato sāriputtassa bhāsitaṃ abhinanditvā anumoditvā āyasmantaṃ sāriputtaṃ uttari pañhaṃ apucchuṃ .
‘‘siyā panāvuso, aññopi pariyāyo yathā ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhamma’’nti?
(16)
‘‘Siyā, āvuso.
Yato kho, āvuso, ariyasāvako āsavañca pajānāti, āsavasamudayañca pajānāti, āsavanirodhañca pajānāti, āsavanirodhagāminiṃ paṭipadañca pajānāti .
ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhammaṃ.
Katamo panāvuso, āsavo, katamo āsavasamudayo, katamo āsavanirodho, katamā āsavanirodhagāminī paṭipadāti?
Tayome, āvuso, āsavā .
kāmāsavo, bhavāsavo, avijjāsavo.
Avijjāsamudayā āsavasamudayo, avijjānirodhā āsavanirodho, ayameva ariyo aṭṭhaṅgiko maggo āsavanirodhagāminī paṭipadā, seyyathidaṃ .
sammādiṭṭhi…pe…
sammāsamādhi.
‘‘Yato kho, āvuso, ariyasāvako evaṃ āsavaṃ pajānāti, evaṃ āsavasamudayaṃ pajānāti, evaṃ āsavanirodhaṃ pajānāti, evaṃ āsavanirodhagāminiṃ paṭipadaṃ pajānāti,
so sabbaso rāgānusayaṃ pahāya, paṭighānusayaṃ paṭivinodetvā, ‘asmī’ti diṭṭhimānānusayaṃ samūhanitvā, avijjaṃ pahāya vijjaṃ uppādetvā, diṭṭheva dhamme dukkhassantakaro hoti .
ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhamma’’nti.
Idamavocāyasmā sāriputto.
Attamanā te bhikkhū āyasmato sāriputtassa bhāsitaṃ abhinandunti.
