ユーザ用ツール

サイト用ツール


mn9

文書の過去の版を表示しています。


mn9 『正見経』 (しょうけんきょう、 Sammādiṭṭhisuttaṃ、サンマーディッティ・スッタ)

 私はこのように聞いた。
 ある時、世尊はサーヴァッティーのジェータ林のアナータピンディカ僧園に住されていた。
 そこでサーリプッタ尊者は比丘たちに呼びかけた。
 
「友よ、比丘たちよ」と。
 
「友よ」と、彼ら比丘たちは、サーリプッタ尊者に応えた。
 サーリプッタ尊者はこう言った。
 
「友よ、『正見正見』と言われる。
 友よ、いったいどのように聖弟子正見者となり、そのまっすぐに至り、に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となるのだろうか?」と。
 
「友よ、たとえ遠くからでも我々が来たのは、サーリプッタ尊者のもとでこの所説を了知するためです。
 どうかこの所説の意味がサーリプッタ尊者に明らかにされますように。
 サーリプッタ尊者の(所説を)聞いて、比丘たちは保持するでしょう」と。
 
「では尊者たちよ、あなたがたは聞いて、充分に作意して下さい。私は語ろう」と。
「友よ、そのように」と、その比丘たちはサーリプッタ尊者へ応じた。
 サーリプッタ尊者はこう言った。
(1)
「友よ、聖弟子不善了知し、不善了知し、了知し、了知することにより、
 友よ、このように聖弟子正見者となり、そのまっすぐに至り、に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となる。
 それでは友よ、何が不善で、何が不善で、何がで、何がなのか?

 友よ、殺生不善で、盗み不善で、邪淫不善で、虚偽不善で、両舌語不善で、粗悪語不善で、綺語不善で、羨望不善で、悪意不善で、邪見不善である。1)


 友よ、これが不善と呼ばれる。
 それでは友よ、何が不善なのか?
 不善で、不善で、不善である。
 友よ、これが不善と呼ばれる。
 
 それでは友よ、何がなのか?
 友よ、殺生を離れることはで、盗みを離れることはで、邪淫を離れることはで、虚偽を離れることはで、両舌語を離れることはで、粗悪語を離れることはで、綺語を離れることはで、羨望なきはで、悪意なきはで、正見である。2)

 友よ、これがと呼ばれる。
 それでは友よ、何がなのか?
 なきはで、なきはで、なきはである。
 友よ、これがと呼ばれる。
 
 友よ、聖弟子はこのように不善了知し、このように不善了知し、このように了知し、このように了知することにより、
 彼はすべての随眠じて、反感随眠を排除して、『我あり』というである随眠根絶して、無明じて生じさせ、まさに現法においての終わりをなす者となる。
 友よ、このように聖弟子正見者となり、そのまっすぐに至り、に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となる」と。

善きかな、尊者よ」と、かの比丘たちはサーリプッタ尊者の所説に歓喜し、随喜してサーリプッタ尊者にさらに質問した、

「それでは友よ、聖弟子正見者となり、そのまっすぐに至り、に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となるような他のもあるのだろうか?」と。
(2)
「友よ、ある。
 友よ、聖弟子了知し、集起了知し、了知し、に至る行道了知することにより、

 友よ、このように聖弟子正見者となり、そのまっすぐに至り、に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となる。
 それでは友よ、何がで、何が集起で、何がで、何がに至る行道なのか?
 友よ、存在する生類存続のため、生成を求める者たちの支援のため、これら四つのがある。
 いかなる四つか?
 粗雑または微細段食、第二に触食)、第三に意思意思食)、第四に識食)。
 渇愛集起から集起があり、渇愛からがあり、この八支聖道こそに至る行道である。それはすなわち、
 正見正思惟正語正業正命正精進正念正定である。

 友よ、聖弟子はこのように了知し、このように集起了知し、このように了知し、このようにに至る行道了知するゆえに、
 彼はすべての随眠じて、反感随眠を排除して、『我あり』というである随眠根絶して、無明じて生じさせ、まさに現法においての終わりをなす者となる。
 友よ、このように聖弟子正見者となり、そのまっすぐに至り、に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となる」と。

善きかな、尊者よ」と、かの比丘たちはサーリプッタ尊者の所説に歓喜し、随喜してサーリプッタ尊者にさらに質問した、

「それでは友よ、聖弟子正見者となり、そのまっすぐに至り、に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となるような他のもあるのだろうか?」と。
(3)
「友よ、ある。
 友よ、聖弟子了知し、集起了知し、了知し、に至る行道了知するゆえに、

 友よ、そのように聖弟子正見者となり、そのまっすぐに至り、に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となる。
 それでは友よ、何がで、何が集起で、何がで、何がに至る行道なのか?
 であり、であり、であり、悲嘆であり、嫌な者たちに関わるのもであり(怨憎会苦)、愛しい者たちからの離別もであり(愛別離苦)、求めてもそれを得られないのもである(求不得苦)。まとめると五取蘊である。

 友よ、これがと呼ばれる。
 では友よ、何が集起なのか?
 およそ喜びをともない、あらゆるところに歓喜を求め、再有へ導くこの渇愛、それはすなわち欲愛有愛無有愛

 友よ、これが集起と呼ばれる。
 では友よ、何がなのか?
 まさにその渇愛の残りなき離による滅尽喜捨放棄、脱却、無執著
 これがと呼ばれる。
 では友よ、何がに至る行道なのか?
 それこそが八支聖道である。すなわち、正見正思惟正語正業
 正命正精進正念正定である。
 友よ、これがに至る行道と呼ばれる。
 
 友よ、聖弟子はこのように了知し、このように集起了知し、このように了知し、このようにに至る行道了知するゆえに、
 彼はすべての随眠じて、反感随眠を排除して、『我あり』というである随眠根絶して、無明じて生じさせ、まさに現法においての終わりをなす者となる。
 友よ、このように聖弟子正見者となり、そのまっすぐに至り、に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となる」と。

善きかな、尊者よ」と、かの比丘たちはサーリプッタ尊者の所説に歓喜し、随喜してサーリプッタ尊者にさらに質問した、

「それでは友よ、聖弟子正見者となり、そのまっすぐに至り、に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となるような他のもあるのだろうか?」と。
(4) 
「友よ、ある。
 友よ、聖弟子了知し、集起了知し、了知し、に至る行道了知することにより、

 友よ、そのように聖弟子正見者となり、そのまっすぐに至り、に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となる。

 それでは友よ、何がで、何が集起で、何がで、何がに至る行道なのか?
 それぞれの生類の、それぞれの種別における老い老衰、歯の欠け、白髪、しわが寄ること、余命の減少、諸根過熟
 友よ、これがと呼ばれる。
 それでは友よ、何がなのか?
 それぞれの生類の、それぞれの種別における死去、死没崩壊、消失、死王最期諸蘊崩壊死体投棄命根の破壊、


 友よ、これがと呼ばれる。
 このように、これがであり、これがである。
 友よ、これがと呼ばれる。
 集起から集起があり、からがあり、この八支聖道こそに至る行道である。それはすなわち、

 正見正思惟正語正業
 正命正精進正念正定である。
 
 友よ、聖弟子はこのように了知し、このように集起了知し、このように了知し、このようにに至る行道了知するゆえ、彼はすべての随眠じて、

 反感随眠を排除して、『我あり』というである慢随眠を根絶して、無明を断じて明を生起させ、まさに現法においての終わりをなす者となる。
 友よ、このように聖弟子正見者となり、そのまっすぐに至り、に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となる」と。

善きかな、尊者よ」と、かの比丘たちはサーリプッタ尊者の所説に歓喜し、随喜してサーリプッタ尊者にさらに質問した、
「それでは友よ、聖弟子が正見者となり、その見がまっすぐに至り、法に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となるような他の理もあるのだろうか?」と。
(5)
「友よ、ある。
 友よ、聖弟子了知し、集起了知し、了知し、に至る行道了知することにより、
 友よ、そのように聖弟子正見者となり、そのまっすぐに至り、に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となる。
 それでは友よ、何がで、何が集起で、何がで、何がに至る行道なのか?
 それぞれの生類の、それぞれの種別における誕生出産入胎転生顕現獲得
 友よ、これがと呼ばれる。
 集起から集起があり、からがあり、この八支聖道こそに至る行道である。それはすなわち、
 正見正思惟正語正業
 正命正精進正念正定である。
 
 友よ、聖弟子はこのように了知し、このように集起了知し、このように了知し、このようにに至る行道了知するゆえ、彼はすべての随眠じて、
 反感随眠を排除して、『我あり』というである慢随眠を根絶して、無明を断じて明を生起させ、まさに現法においての終わりをなす者となる。
 友よ、このように聖弟子正見者となり、そのまっすぐに至り、に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となる」と。

善きかな、尊者よ」と、かの比丘たちはサーリプッタ尊者の所説に歓喜し、随喜してサーリプッタ尊者にさらに質問した、
「それでは友よ、聖弟子が正見者となり、その見がまっすぐに至り、法に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となるような他の理もあるのだろうか?」と。
(6)
「友よ、ある。
 友よ、聖弟子了知し、集起了知し、了知し、に至る行道了知することにより、

 友よ、そのように聖弟子正見者となり、そのまっすぐに至り、に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となる。
 それでは友よ、何がで、何が集起で、何がで、何がに至る行道なのか?
 友よ、これら三つのがある。
 欲有色有無色有
 集起から集起があり、からがあり、この八支聖道こそに至る行道である。それはすなわち、

 正見正思惟正語正業
 正命正精進正念正定である。
 
 友よ、聖弟子はこのように了知し、このように集起了知し、このように了知し、このようにに至る行道了知するゆえ、彼はすべての随眠じて、
 反感随眠を排除して、『我あり』というである慢随眠を根絶して、無明を断じて明を生起させ、まさに現法においての終わりをなす者となる。
 友よ、このように聖弟子正見者となり、そのまっすぐに至り、に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となる」と。

善きかな、尊者よ」と、かの比丘たちはサーリプッタ尊者の所説に歓喜し、随喜してサーリプッタ尊者にさらに質問した、
「それでは友よ、聖弟子が正見者となり、その見がまっすぐに至り、法に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となるような他の理もあるのだろうか?」と。
(7)
「友よ、ある。
 友よ、聖弟子了知し、集起了知し、了知し、に至る行道了知することにより、

 友よ、そのように聖弟子正見者となり、そのまっすぐに至り、に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となる。
 それでは友よ、何がで、何が集起で、何がで、何がに至る行道なのか?
 友よ、これらの四つのがある。
 欲取(よくしゅ)、見取(けんしゅ)、戒禁取(かいごんしゅ)、我語取(がごしゅ)。
 渇愛集起から集起があり、渇愛からがあり、この八支聖道こそに至る行道である。それはすなわち、

 正見正思惟正語正業
 正命正精進正念正定である。
 
 友よ、聖弟子はこのように了知し、このように集起了知し、このように了知し、このようにに至る行道了知するゆえ、彼はすべての随眠じて、

 反感随眠を排除して、『我あり』というである慢随眠を根絶して、無明を断じて明を生起させ、まさに現法においての終わりをなす者となる。
 友よ、このように聖弟子正見者となり、そのまっすぐに至り、に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となる」と。

善きかな、尊者よ」と、かの比丘たちはサーリプッタ尊者の所説に歓喜し、随喜してサーリプッタ尊者にさらに質問した、
「それでは友よ、聖弟子が正見者となり、その見がまっすぐに至り、法に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となるような他の理もあるのだろうか?」と。
(8)
「友よ、ある。
 友よ、聖弟子渇愛了知し、渇愛集起了知し、渇愛了知し、渇愛に至る行道了知するゆえに、

 友よ、そのように聖弟子正見者となり、そのまっすぐに至り、に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となる。
 それでは友よ、何が渇愛で、何が渇愛集起で、何が渇愛で、何が渇愛に至る行道なのか?
 友よ、(渇愛は)これらの六つの集まりである。
 接触

 集起から渇愛集起があり、から渇愛があり、この八支聖道こそ渇愛に至る行道である。それはすなわち、

 正見正思惟正語正業
 正命正精進正念正定である。
 
 友よ、聖弟子はこのように渇愛了知し、このように渇愛集起了知し、このように渇愛了知し、このように渇愛に至る行道了知するゆえ、彼はすべての随眠じて、
 反感随眠を排除して、『我あり』というである慢随眠を根絶して、無明を断じて明を生起させ、まさに現法においての終わりをなす者となる。

 友よ、このように聖弟子正見者となり、そのまっすぐに至り、に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となる」と。

善きかな、尊者よ」と、かの比丘たちはサーリプッタ尊者の所説に歓喜し、随喜してサーリプッタ尊者にさらに質問した、
「それでは友よ、聖弟子が正見者となり、その見がまっすぐに至り、法に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となるような他の理もあるのだろうか?」と。
(9)
「友よ、ある。
 友よ、聖弟子了知し、集起了知し、了知し、に至る行道了知することにより、

 友よ、そのように聖弟子正見者となり、そのまっすぐに至り、に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となる。

 友よ、いったい何がで、何が集起で、何がで、何がに至る行道なのか?
 比丘たちよ、(は)これら六集まりである。
 所生所生所生所生所生所生

 集起から集起があり、からがあり、この八支聖道こそに至る行道である。それはすなわち、

 正見正思惟正語正業
 正命正精進正念正定である。
 友よ、聖弟子はこのように了知し、このように集起了知し、このように了知し、このようにに至る行道了知するゆえ、彼はすべての随眠じて、
 反感随眠を排除して、『我あり』というである慢随眠を根絶して、無明を断じて明を生起させ、まさに現法においての終わりをなす者となる。
 友よ、このように聖弟子正見者となり、そのまっすぐに至り、に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となる」と。

善きかな、尊者よ」と、かの比丘たちはサーリプッタ尊者の所説に歓喜し、随喜してサーリプッタ尊者にさらに質問した、
「それでは友よ、聖弟子が正見者となり、その見がまっすぐに至り、法に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となるような他の理もあるのだろうか?」と。
(10) 「友よ、ある。
 友よ、聖弟子了知し、集起了知し、了知し、に至る行道了知することにより、

 友よ、そのように聖弟子正見者となり、そのまっすぐに至り、に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となる。

 それでは友よ、何がで、何が集起で、何がで、何がに至る行道なのか?
 友よ、(は)これら六集まりである。
 

 六処集起から集起があり、六処からがあり、この八支聖道こそに至る行道である。それはすなわち、

 正見正思惟正語正業
 正命正精進正念正定である。
 友よ、聖弟子はこのように了知し、このように集起了知し、このように了知し、このようにに至る行道了知するゆえ、彼はすべての随眠じて、
 反感随眠を排除して、『我あり』というである慢随眠を根絶して、無明を断じて明を生起させ、まさに現法においての終わりをなす者となる。
 友よ、このように聖弟子正見者となり、そのまっすぐに至り、に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となる」と。

善きかな、尊者よ」と、かの比丘たちはサーリプッタ尊者の所説に歓喜し、随喜してサーリプッタ尊者にさらに質問した、
「それでは友よ、聖弟子が正見者となり、その見がまっすぐに至り、法に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となるような他の理もあるのだろうか?」と。
(11)
「友よ、ある。
 友よ、聖弟子六処了知し、六処集起了知し、六処了知し、六処に至る行道了知することにより、

 友よ、そのように聖弟子正見者となり、そのまっすぐに至り、に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となる。
 それでは友よ、何が六処で、何が六処集起で、何が六処で、何が六処に至る行道なのか?
 友よ、(六処は)これらの六つのである。
 眼処耳処鼻処舌処身処意処

 名色集起から六処集起があり、名色から六処があり、この八支聖道こそ六処に至る行道である。それはすなわち、

 正見正思惟正語正業
 正命正精進正念正定である。
 友よ、聖弟子はこのように六処了知し、このように六処集起了知し、このように六処了知し、このように六処に至る行道了知するゆえ、彼はすべての随眠じて、

 反感随眠を排除して、『我あり』というである慢随眠を根絶して、無明を断じて明を生起させ、まさに現法においての終わりをなす者となる。
 友よ、このように聖弟子正見者となり、そのまっすぐに至り、に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となる」と。

善きかな、尊者よ」と、かの比丘たちはサーリプッタ尊者の所説に歓喜し、随喜してサーリプッタ尊者にさらに質問した、
「それでは友よ、聖弟子が正見者となり、その見がまっすぐに至り、法に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となるような他の理もあるのだろうか?」と。
(12)
「友よ、ある。
 友よ、聖弟子名色了知し、名色集起了知し、名色了知し、名色に至る行道了知することにより、

 友よ、そのように聖弟子正見者となり、そのまっすぐに至り、に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となる。
 それでは友よ、何が名色で、何が名色集起で、何が名色で、何が名色に至る行道なのか?
 作意
 友よ、これがと呼ばれる。
 四大種と、四大種取による色
 友よ、これがと呼ばれる。
 かくしてこれがで、これがである。
 友よ、これが名色と呼ばれる。
 集起から名色集起があり、から名色があり、この八支聖道こそ名色に至る行道である。それはすなわち、

 正見正思惟正語正業
 正命正精進正念正定である。
 友よ、聖弟子はこのように名色了知し、このように名色集起了知し、このように名色了知し、このように名色に至る行道了知するゆえ、彼はすべての随眠じて、

 反感随眠を排除して、『我あり』というである慢随眠を根絶して、無明を断じて明を生起させ、まさに現法においての終わりをなす者となる。
 友よ、このように聖弟子正見者となり、そのまっすぐに至り、に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となる」と。

善きかな、尊者よ」と、かの比丘たちはサーリプッタ尊者の所説に歓喜し、随喜してサーリプッタ尊者にさらに質問した、
「それでは友よ、聖弟子が正見者となり、その見がまっすぐに至り、法に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となるような他の理もあるのだろうか?」と。
(13)
「友よ、ある。
 友よ、聖弟子了知し、集起了知し、了知し、に至る行道了知することにより、

 友よ、そのように聖弟子正見者となり、そのまっすぐに至り、に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となる。
 それでは友よ、何がで、何が集起で、何がで、何がに至る行道なのか?
 友よ、(は)これらの六つの集まりである。
 

 集起から集起があり、からがあり、この八支聖道こそに至る行道である。それはすなわち、

 正見正思惟正語正業
 正命正精進正念正定である。
 友よ、聖弟子はこのように了知し、このように集起了知し、このように了知し、このようにに至る行道了知するゆえ、彼はすべての随眠じて、

 反感随眠を排除して、『我あり』というである慢随眠を根絶して、無明を断じて明を生起させ、まさに現法においての終わりをなす者となる。
 友よ、このように聖弟子正見者となり、そのまっすぐに至り、に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となる」と。

善きかな、尊者よ」と、かの比丘たちはサーリプッタ尊者の所説に歓喜し、随喜してサーリプッタ尊者にさらに質問した、
「それでは友よ、聖弟子が正見者となり、その見がまっすぐに至り、法に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となるような他の理もあるのだろうか?」と。
(14)
「友よ、ある。
 友よ、聖弟子諸行了知し、諸行集起了知し、諸行了知し、諸行に至る行道了知することにより、

 友よ、そのように聖弟子正見者となり、そのまっすぐに至り、に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となる。
 それでは友よ、何が諸行で、何が諸行集起で、何が諸行で、何が諸行に至る行道なのか?
 友よ、これら三つの諸行がある。
 身行語行、意行。
 無明集起から諸行集起があり、無明から諸行があり、この八支聖道こそ諸行に至る行道である。それはすなわち、

 正見正思惟正語正業
 正命正精進正念正定である。
 友よ、聖弟子はこのように諸行了知し、このように諸行集起了知し、このように諸行了知し、このように諸行に至る行道了知するゆえに、
 彼はすべての随眠じて、反感随眠を排除して、『我あり』というである随眠根絶して、無明じて生じさせ、まさに現法においての終わりをなす者となる。
 友よ、このように聖弟子正見者となり、そのまっすぐに至り、に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となる」と。

善きかな、尊者よ」と、かの比丘たちはサーリプッタ尊者の所説に歓喜し、随喜してサーリプッタ尊者にさらに質問した、
「それでは友よ、聖弟子が正見者となり、その見がまっすぐに至り、法に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となるような他の理もあるのだろうか?」と。
(15)
「友よ、ある。
 友よ、聖弟子無明了知し、無明集起了知し、無明了知し、無明に至る行道了知することにより、

 友よ、そのように聖弟子正見者となり、そのまっすぐに至り、に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となる。
 友よ、いったい何が無明で、何が無明集起で、何が無明で、何が無明に至る行道なのか?
「友よ、についての無智集起についての無智についての無智に至る行道についての無智
 友よ、これが無明と呼ばれる。
 集起から無明集起があり、から無明があり、この八支聖道こそ無明に至る行道である。それはすなわち、

 正見正思惟正語正業
 正命正精進正念正定である。
 友よ、聖弟子はこのように無明了知し、このように無明集起了知し、このように無明了知し、このように無明に至る行道了知するゆえに、
 彼はすべての随眠じて、反感随眠を排除して、『我あり』というである随眠根絶して、無明じて生じさせ、まさに現法においての終わりをなす者となる。
 友よ、このように聖弟子正見者となり、そのまっすぐに至り、に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となる」と。

善きかな、尊者よ」と、かの比丘たちはサーリプッタ尊者の所説に歓喜し、随喜してサーリプッタ尊者にさらに質問した、

「それでは友よ、聖弟子正見者となり、そのまっすぐに至り、に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となるような他のもあるのだろうか?」と。
(16)
「友よ、ある。
 友よ、聖弟子了知し、集起了知し、了知し、に至る行道了知することにより、

 友よ、そのように聖弟子正見者となり、そのまっすぐに至り、に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となる。
 それでは友よ、何がで、何が集起で、何がで、何がに至る行道なのか?
 友よ、これら三つのがある。
 無明
 無明集起から集起があり、無明からがあり、この八支聖道こそに至る行道である。それはすなわち、
 正見正思惟正語正業
 正命正精進正念正定である。
 友よ、聖弟子はこのように了知し、このように集起了知し、このように了知し、このようにに至る行道了知するゆえに、
 彼はすべての随眠じて、反感随眠を排除して、『我あり』というである随眠根絶して、無明じて生じさせ、まさに現法においての終わりをなす者となる。
 友よ、このように聖弟子正見者となり、そのまっすぐに至り、に確信にもとづく浄信を具えた者、この正法に来た者となる」と。
 サーリプッタ尊者は、こう言った。
 にかなったその比丘たちは、サーリプッタ尊者の所説に歓喜したという。

Evaṃ me sutaṃ .
ekaṃ samayaṃ bhagavā sāvatthiyaṃ viharati jetavane anāthapiṇḍikassa ārāme.
Tatra kho āyasmā sāriputto bhikkhū āmantesi .

‘‘āvuso bhikkhave’’ti.

‘‘Āvuso’’ti kho te bhikkhū āyasmato sāriputtassa paccassosuṃ.
Āyasmā sāriputto etadavoca .

‘‘‘Sammādiṭṭhi [sammādiṭṭhī (sī. syā.)] sammādiṭṭhī’ti, āvuso, vuccati.
Kittāvatā nu kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhamma’’nti?

‘‘Dūratopi kho mayaṃ, āvuso, āgaccheyyāma āyasmato sāriputtassa santike etassa bhāsitassa atthamaññātuṃ.
Sādhu vatāyasmantaṃyeva sāriputtaṃ paṭibhātu etassa bhāsitassa attho.
Āyasmato sāriputtassa sutvā bhikkhū dhāressantī’’ti.


‘‘Tena hi, āvuso, suṇātha, sādhukaṃ manasi karotha, bhāsissāmī’’ti.

‘‘Evamāvuso’’ti kho te bhikkhū āyasmato sāriputtassa paccassosuṃ.

Āyasmā sāriputto etadavoca .
(1)
‘‘Yato kho, āvuso, ariyasāvako akusalañca pajānāti, akusalamūlañca pajānāti, kusalañca pajānāti, kusalamūlañca pajānāti .
ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhammaṃ.
Katamaṃ panāvuso, akusalaṃ, katamaṃ akusalamūlaṃ, katamaṃ kusalaṃ, katamaṃ kusalamūlaṃ?

Pāṇātipāto kho, āvuso, akusalaṃ, adinnādānaṃ akusalaṃ, kāmesumicchācāro akusalaṃ, musāvādo akusalaṃ, pisuṇā vācā [pisuṇavācā (ka.)] akusalaṃ, pharusā vācā [pharusavācā (ka.)] akusalaṃ, samphappalāpo akusalaṃ, abhijjhā akusalaṃ, byāpādo akusalaṃ, micchādiṭṭhi akusalaṃ .
idaṃ vuccatāvuso akusalaṃ.
Katamañcāvuso, akusalamūlaṃ?
Lobho akusalamūlaṃ, doso akusalamūlaṃ, moho akusalamūlaṃ .
idaṃ vuccatāvuso, akusalamūlaṃ.

‘‘Katamañcāvuso, kusalaṃ?
Pāṇātipātā veramaṇī kusalaṃ, adinnādānā veramaṇī kusalaṃ, kāmesumicchācārā veramaṇī kusalaṃ, musāvādā veramaṇī kusalaṃ, pisuṇāya vācāya veramaṇī kusalaṃ, pharusāya vācāya veramaṇī kusalaṃ, samphappalāpā veramaṇī kusalaṃ, anabhijjhā kusalaṃ, abyāpādo kusalaṃ, sammādiṭṭhi kusalaṃ .
idaṃ vuccatāvuso, kusalaṃ.
Katamañcāvuso, kusalamūlaṃ?
Alobho kusalamūlaṃ, adoso kusalamūlaṃ, amoho kusalamūlaṃ .
idaṃ vuccatāvuso, kusalamūlaṃ.

‘‘Yato kho, āvuso, ariyasāvako evaṃ akusalaṃ pajānāti, evaṃ akusalamūlaṃ pajānāti, evaṃ kusalaṃ pajānāti, evaṃ kusalamūlaṃ pajānāti,
so sabbaso rāgānusayaṃ pahāya, paṭighānusayaṃ paṭivinodetvā, ‘asmī’ti diṭṭhimānānusayaṃ samūhanitvā, avijjaṃ pahāya vijjaṃ uppādetvā, diṭṭhevadhamme dukkhassantakaro hoti .
ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhamma’’nti.

‘‘Sādhāvuso’’ti kho te bhikkhū āyasmato sāriputtassa bhāsitaṃ abhinanditvā anumoditvā āyasmantaṃ sāriputtaṃ uttari [uttariṃ (sī. syā. pī.)] pañhaṃ apucchuṃ [apucchiṃsu (syā.)] .
‘‘siyā panāvuso, aññopi pariyāyo yathā ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhamma’’nti?
(2)
‘‘Siyā, āvuso.
Yato kho, āvuso, ariyasāvako āhārañca pajānāti, āhārasamudayañca pajānāti, āhāranirodhañca pajānāti, āhāranirodhagāminiṃ paṭipadañca pajānāti .
ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhammaṃ.
Katamo panāvuso, āhāro, katamo āhārasamudayo, katamo āhāranirodho, katamā āhāranirodhagāminī paṭipadā?
Cattārome, āvuso, āhārā bhūtānaṃ vā sattānaṃ ṭhitiyā, sambhavesīnaṃ vā anuggahāya.
Katame cattāro?
Kabaḷīkāro āhāro oḷāriko vā sukhumo vā, phasso dutiyo, manosañcetanā tatiyā, viññāṇaṃ catutthaṃ.
Taṇhāsamudayā āhārasamudayo, taṇhānirodhā āhāranirodho, ayameva ariyo aṭṭhaṅgiko maggo āhāranirodhagāminī paṭipadā, seyyathidaṃ .
sammādiṭṭhi sammāsaṅkappo sammāvācā sammākammanto, sammāājīvo sammāvāyāmo sammāsati sammāsamādhi’.
‘‘Yato kho, āvuso, ariyasāvako evaṃ āhāraṃ pajānāti, evaṃ āhārasamudayaṃ pajānāti, evaṃ āhāranirodhaṃ pajānāti, evaṃ āhāranirodhagāminiṃ paṭipadaṃ pajānāti,
so sabbaso rāgānusayaṃ pahāya, paṭighānusayaṃ paṭivinodetvā, ‘asmī’ti diṭṭhimānānusayaṃ samūhanitvā, avijjaṃ pahāya vijjaṃ uppādetvā, diṭṭhevadhamme dukkhassantakaro hoti .
ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhamma’’nti.

‘‘Sādhāvuso’’ti kho te bhikkhū āyasmato sāriputtassa bhāsitaṃ abhinanditvā anumoditvā āyasmantaṃ sāriputtaṃ uttari pañhaṃ apucchuṃ .
‘‘siyā panāvuso, aññopi pariyāyo yathā ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhamma’’nti?
(3)
‘‘Siyā, āvuso.
Yato kho, āvuso, ariyasāvako dukkhañca pajānāti, dukkhasamudayañca pajānāti, dukkhanirodhañca pajānāti, dukkhanirodhagāminiṃ paṭipadañca pajānāti .
ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhammaṃ.
Katamaṃ panāvuso, dukkhaṃ, katamo dukkhasamudayo, katamo dukkhanirodho, katamā dukkhanirodhagāminī paṭipadā?
Jātipi dukkhā, jarāpi dukkhā, maraṇampi dukkhaṃ, sokaparidevadukkhadomanassupāyāsāpi dukkhā, appiyehi sampayogopi dukkho, piyehi vippayogopi dukkho, yampicchaṃ na labhati tampi dukkhaṃ, saṃkhittena pañcupādānakkhandhā [pañcupādānakkhandhāpi (ka.)] dukkhā .
idaṃ vuccatāvuso, dukkhaṃ.
Katamo cāvuso, dukkhasamudayo?
Yāyaṃ taṇhā ponobbhavikā nandīrāgasahagatā [ponobhavikā (sī. pī.)] tatratatrābhinandinī [nandirāgasahagatā (sī. pī.)], seyyathidaṃ, kāmataṇhā bhavataṇhā vibhavataṇhā .
ayaṃ vuccatāvuso, dukkhasamudayo.
Katamo cāvuso, dukkhanirodho?
Yo tassāyeva taṇhāya asesavirāganirodho cāgo paṭinissaggo mutti anālayo .
ayaṃ vuccatāvuso, dukkhanirodho.
Katamā cāvuso, dukkhanirodhagāminī paṭipadā?
Ayameva ariyo aṭṭhaṅgiko maggo, seyyathidaṃ, sammādiṭṭhi…pe…
sammāsamādhi .
ayaṃ vuccatāvuso, dukkhanirodhagāminī paṭipadā.

‘‘Yato kho, āvuso, ariyasāvako evaṃ dukkhaṃ pajānāti, evaṃ dukkhasamudayaṃ pajānāti, evaṃ dukkhanirodhaṃ pajānāti, evaṃ dukkhanirodhagāminiṃ paṭipadaṃ pajānāti,
so sabbaso rāgānusayaṃ pahāya, paṭighānusayaṃ paṭivinodetvā, ‘asmī’ti diṭṭhimānānusayaṃ samūhanitvā, avijjaṃ pahāya vijjaṃ uppādetvā, diṭṭhevadhamme dukkhassantakaro hoti .
ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhamma’’nti.

‘‘Sādhāvuso’’ti kho te bhikkhū āyasmato sāriputtassa bhāsitaṃ abhinanditvā anumoditvā āyasmantaṃ sāriputtaṃ uttari pañhaṃ apucchuṃ .
‘‘siyā panāvuso, aññopi pariyāyo yathā ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhamma’’nti?
(4)
‘‘Siyā, āvuso.
Yato kho, āvuso, ariyasāvako jarāmaraṇañca pajānāti, jarāmaraṇasamudayañca pajānāti, jarāmaraṇanirodhañca pajānāti, jarāmaraṇanirodhagāminiṃ paṭipadañca pajānāti .
ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhammaṃ.
Katamaṃ panāvuso, jarāmaraṇaṃ, katamo jarāmaraṇasamudayo, katamo jarāmaraṇanirodho, katamā jarāmaraṇanirodhagāminī paṭipadā?
Yā tesaṃ tesaṃ sattānaṃ tamhi tamhi sattanikāye jarā jīraṇatā khaṇḍiccaṃ pāliccaṃ valittacatā āyuno saṃhāni indriyānaṃ paripāko .
ayaṃ vuccatāvuso, jarā.
Katamañcāvuso, maraṇaṃ?
Yā [yaṃ (pī. ka.), satipaṭṭhānasuttepi] tesaṃ tesaṃ sattānaṃ tamhā tamhā sattanikāyā cuti cavanatā bhedo antaradhānaṃ maccu maraṇaṃ kālaṃkiriyā khandhānaṃ bhedo, kaḷevarassa nikkhepo, jīvitindriyassupacchedo .
idaṃ vuccatāvuso, maraṇaṃ.
Iti ayañca jarā idañca maraṇaṃ .
idaṃ vuccatāvuso, jarāmaraṇaṃ.
Jātisamudayā jarāmaraṇasamudayo, jātinirodhā jarāmaraṇanirodho, ayameva ariyo aṭṭhaṅgiko maggo jarāmaraṇanirodhagāminī paṭipadā, seyyathidaṃ .
sammādiṭṭhi…pe…
sammāsamādhi.

‘‘Yato kho, āvuso, ariyasāvako evaṃ jarāmaraṇaṃ pajānāti, evaṃ jarāmaraṇasamudaṃ pajānāti, evaṃ jarāmaraṇanirodhaṃ pajānāti, evaṃ jarāmaraṇanirodhagāminiṃ paṭipadaṃ pajānāti, so sabbaso rāgānusayaṃ pahāya…pe…
dukkhassantakaro hoti .


ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhamma’’nti.

‘‘Sādhāvuso’’ti kho…pe…apucchuṃ .

siyā panāvuso…pe…


(5)
‘‘siyā, āvuso.
Yato kho, āvuso, ariyasāvako jātiñca pajānāti, jātisamudayañca pajānāti, jātinirodhañca pajānāti, jātinirodhagāminiṃ paṭipadañca pajānāti .
ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhammaṃ.
Katamā panāvuso, jāti, katamo jātisamudayo, katamo jātinirodho, katamā jātinirodhagāminī paṭipadā?
Yā tesaṃ tesaṃ sattānaṃ tamhi tamhi sattanikāye jāti sañjāti okkanti abhinibbatti khandhānaṃ pātubhāvo, āyatanānaṃ paṭilābho .
ayaṃ vuccatāvuso, jāti.
Bhavasamudayā jātisamudayo, bhavanirodhā jātinirodho, ayameva ariyo aṭṭhaṅgiko maggo jātinirodhagāminī paṭipadā, seyyathidaṃ .
sammādiṭṭhi…pe…
sammāsamādhi.

‘‘Yato kho, āvuso, ariyasāvako evaṃ jātiṃ pajānāti, evaṃ jātisamudayaṃ pajānāti, evaṃ jātinirodhaṃ pajānāti, evaṃ jātinirodhagāminiṃ paṭipadaṃ pajānāti, so sabbaso rāgānusayaṃ pahāya…pe…
dukkhassantakaro hoti .

ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhamma’’nti.

‘‘Sādhāvuso’’ti kho…pe…apucchuṃ .

siyā panāvuso…pe…


(6)
‘‘siyā, āvuso.
Yato kho, āvuso, ariyasāvako bhavañca pajānāti, bhavasamudayañca pajānāti, bhavanirodhañca pajānāti, bhavanirodhagāminiṃ paṭipadañca pajānāti .
ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhammaṃ.
Katamo panāvuso, bhavo, katamo bhavasamudayo, katamo bhavanirodho, katamā bhavanirodhagāminī paṭipadā?
Tayome, āvuso, bhavā .
kāmabhavo, rūpabhavo, arūpabhavo.
Upādānasamudayā bhavasamudayo, upādānanirodhā bhavanirodho, ayameva ariyo aṭṭhaṅgiko maggo bhavanirodhagāminī paṭipadā, seyyathidaṃ .
sammādiṭṭhi…pe…
sammāsamādhi.

‘‘Yato kho, āvuso, ariyasāvako evaṃ bhavaṃ pajānāti, evaṃ bhavasamudayaṃ pajānāti, evaṃ bhavanirodhaṃ pajānāti, evaṃ bhavanirodhagāminiṃ paṭipadaṃ pajānāti, so sabbaso rāgānusayaṃ pahāya…pe…
dukkhassantakaro hoti.

Ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhamma’’nti.

‘‘Sādhāvuso’’ti kho…pe…apucchuṃ .

siyā panāvuso…pe…


(7)
‘‘siyā, āvuso.
Yato kho, āvuso, ariyasāvako upādānañca pajānāti, upādānasamudayañca pajānāti, upādānanirodhañca pajānāti, upādānanirodhagāminiṃ paṭipadañca pajānāti .
ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhammaṃ.
Katamaṃ panāvuso, upādānaṃ, katamo upādānasamudayo, katamo upādānanirodho, katamā upādānanirodhagāminī paṭipadā?
Cattārimāni, āvuso, upādānāni .
kāmupādānaṃ, diṭṭhupādānaṃ, sīlabbatupādānaṃ, attavādupādānaṃ.

Taṇhāsamudayā upādānasamudayo, taṇhānirodhā upādānanirodho, ayameva ariyo aṭṭhaṅgiko maggo upādānanirodhagāminī paṭipadā, seyyathidaṃ .
sammādiṭṭhi…pe…
sammāsamādhi.

‘‘Yato kho, āvuso, ariyasāvako evaṃ upādānaṃ pajānāti, evaṃ upādānasamudayaṃ pajānāti, evaṃ upādānanirodhaṃ pajānāti, evaṃ upādānanirodhagāminiṃ paṭipadaṃ pajānāti, so sabbaso rāgānusayaṃ pahāya…pe…
dukkhassantakaro hoti .


ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhamma’’nti.

‘‘Sādhāvuso’’ti kho…pe…apucchuṃ .

siyā panāvuso…pe…


(8)
‘‘siyā, āvuso.
Yato kho, āvuso, ariyasāvako taṇhañca pajānāti, taṇhāsamudayañca pajānāti, taṇhānirodhañca pajānāti, taṇhānirodhagāminiṃ paṭipadañca pajānāti .
ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhammaṃ.
Katamā panāvuso, taṇhā, katamo taṇhāsamudayo, katamo taṇhānirodho, katamā taṇhānirodhagāminī paṭipadā?
Chayime, āvuso, taṇhākāyā .
rūpataṇhā, saddataṇhā, gandhataṇhā, rasataṇhā, phoṭṭhabbataṇhā, dhammataṇhā.
Vedanāsamudayā taṇhāsamudayo, vedanānirodhā taṇhānirodho, ayameva ariyo aṭṭhaṅgiko maggo taṇhānirodhagāminī paṭipadā, seyyathidaṃ .
sammādiṭṭhi…pe…
sammāsamādhi.

‘‘Yato kho, āvuso, ariyasāvako evaṃ taṇhaṃ pajānāti, evaṃ taṇhāsamudayaṃ pajānāti, evaṃ taṇhānirodhaṃ pajānāti, evaṃ taṇhānirodhagāminiṃ paṭipadaṃ pajānāti, so sabbaso rāgānusayaṃ pahāya…pe…
dukkhassantakaro hoti .


ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhamma’’nti.

‘‘Sādhāvuso’’ti kho…pe…apucchuṃ .

siyā panāvuso…pe…


(9)
‘‘siyā, āvuso.
Yato kho, āvuso, ariyasāvako vedanañca pajānāti, vedanāsamudayañca pajānāti, vedanānirodhañca pajānāti, vedanānirodhagāminiṃ paṭipadañca pajānāti .
ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhammaṃ.
Katamā panāvuso, vedanā, katamo vedanāsamudayo, katamo vedanānirodho, katamā vedanānirodhagāminī paṭipadā?
Chayime, āvuso, vedanākāyā .
cakkhusamphassajā vedanā, sotasamphassajā vedanā, ghānasamphassajā vedanā, jivhāsamphassajā vedanā, kāyasamphassajā vedanā, manosamphassajā vedanā.
Phassasamudayā vedanāsamudayo, phassanirodhā vedanānirodho, ayameva ariyo aṭṭhaṅgiko maggo vedanānirodhagāminī paṭipadā, seyyathidaṃ .
sammādiṭṭhi…pe…
sammāsamādhi.
‘‘Yato kho, āvuso, ariyasāvako evaṃ vedanaṃ pajānāti, evaṃ vedanāsamudayaṃ pajānāti, evaṃ vedanānirodhaṃ pajānāti, evaṃ vedanānirodhagāminiṃ paṭipadaṃ pajānāti, so sabbaso rāgānusayaṃ pahāya…pe…
dukkhassantakaro hoti .


ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhamma’’nti.

‘‘Sādhāvuso’’ti kho…pe…apucchuṃ .

siyā panāvuso…pe…


(10)‘‘siyā, āvuso.
Yato kho, āvuso, ariyasāvako phassañca pajānāti, phassasamudayañca pajānāti, phassanirodhañca pajānāti, phassanirodhagāminiṃ paṭipadañca pajānāti .
ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhammaṃ.
Katamo panāvuso, phasso, katamo phassasamudayo, katamo phassanirodho, katamā phassanirodhagāminī paṭipadā?
Chayime, āvuso, phassakāyā .
cakkhusamphasso, sotasamphasso, ghānasamphasso, jivhāsamphasso, kāyasamphasso, manosamphasso.
Saḷāyatanasamudayā phassasamudayo, saḷāyatananirodhā phassanirodho, ayameva ariyo aṭṭhaṅgiko maggo phassanirodhagāminī paṭipadā, seyyathidaṃ .
sammādiṭṭhi…pe…
sammāsamādhi.
‘‘Yato kho, āvuso, ariyasāvako evaṃ phassaṃ pajānāti, evaṃ phassasamudayaṃ pajānāti, evaṃ phassanirodhaṃ pajānāti, evaṃ phassanirodhagāminiṃ paṭipadaṃ pajānāti, so sabbaso rāgānusayaṃ pahāya…pe…
dukkhassantakaro hoti .


ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhamma’’nti.

‘‘Sādhāvuso’’ti kho…pe…apucchuṃ .

siyā panāvuso…pe…


(11)
‘‘siyā, āvuso.
Yato kho, āvuso, ariyasāvako saḷāyatanañca pajānāti, saḷāyatanasamudayañca pajānāti, saḷāyatananirodhañca pajānāti, saḷāyatananirodhagāminiṃ paṭipadañca pajānāti .
ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhammaṃ.
Katamaṃ panāvuso, saḷāyatanaṃ, katamo saḷāyatanasamudayo, katamo saḷāyatananirodho, katamā saḷāyatananirodhagāminī paṭipadā?
Chayimāni, āvuso, āyatanāni .
cakkhāyatanaṃ, sotāyatanaṃ, ghānāyatanaṃ, jivhāyatanaṃ, kāyāyatanaṃ, manāyatanaṃ.
Nāmarūpasamudayā saḷāyatanasamudayo, nāmarūpanirodhā saḷāyatananirodho, ayameva ariyo aṭṭhaṅgiko maggo saḷāyatananirodhagāminī paṭipadā, seyyathidaṃ .
sammādiṭṭhi…pe…
sammāsamādhi.
‘‘Yato kho, āvuso, ariyasāvako evaṃ saḷāyatanaṃ pajānāti, evaṃ saḷāyatanasamudayaṃ pajānāti, evaṃ saḷāyatananirodhaṃ pajānāti, evaṃ saḷāyatananirodhagāminiṃ paṭipadaṃ pajānāti, so sabbaso rāgānusayaṃ pahāya…pe…
dukkhassantakaro hoti .


ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhamma’’nti.

‘‘Sādhāvuso’’ti kho…pe…apucchuṃ .

siyā panāvuso…pe…


(12)
‘‘siyā, āvuso.
Yato kho, āvuso, ariyasāvako nāmarūpañca pajānāti, nāmarūpasamudayañca pajānāti, nāmarūpanirodhañca pajānāti, nāmarūpanirodhagāminiṃ paṭipadañca pajānāti .
ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhammaṃ.
Katamaṃ panāvuso, nāmarūpaṃ, katamo nāmarūpasamudayo, katamo nāmarūpanirodho, katamā nāmarūpanirodhagāminī paṭipadā?
Vedanā, saññā, cetanā, phasso, manasikāro .
idaṃ vuccatāvuso, nāmaṃ;
cattāri ca mahābhūtāni, catunnañca mahābhūtānaṃ upādāyarūpaṃ .
idaṃ vuccatāvuso, rūpaṃ.
Iti idañca nāmaṃ idañca rūpaṃ .
idaṃ vuccatāvuso, nāmarūpaṃ.
Viññāṇasamudayā nāmarūpasamudayo, viññāṇanirodhā nāmarūpanirodho, ayameva ariyo aṭṭhaṅgiko maggo nāmarūpanirodhagāminī paṭipadā, seyyathidaṃ .
sammādiṭṭhi…pe…
sammāsamādhi.
‘‘Yato kho, āvuso, ariyasāvako evaṃ nāmarūpaṃ pajānāti, evaṃ nāmarūpasamudayaṃ pajānāti, evaṃ nāmarūpanirodhaṃ pajānāti, evaṃ nāmarūpanirodhagāminiṃ paṭipadaṃ pajānāti, so sabbaso rāgānusayaṃ pahāya…pe…
dukkhassantakaro hoti .


ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhamma’’nti.

‘‘Sādhāvuso’’ti kho…pe…apucchuṃ .

siyā panāvuso…pe…


(13)
‘‘siyā, āvuso.
Yato kho, āvuso, ariyasāvako viññāṇañca pajānāti, viññāṇasamudayañca pajānāti, viññāṇanirodhañca pajānāti, viññāṇanirodhagāminiṃ paṭipadañca pajānāti .
ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhammaṃ.
Katamaṃ panāvuso, viññāṇaṃ, katamo viññāṇasamudayo, katamo viññāṇanirodho, katamā viññāṇanirodhagāminī paṭipadā?
Chayime, āvuso, viññāṇakāyā .
cakkhuviññāṇaṃ, sotaviññāṇaṃ, ghānaviññāṇaṃ, jivhāviññāṇaṃ, kāyaviññāṇaṃ, manoviññāṇaṃ.
Saṅkhārasamudayā viññāṇasamudayo, saṅkhāranirodhā viññāṇanirodho, ayameva ariyo aṭṭhaṅgiko maggo viññāṇanirodhagāminī paṭipadā, seyyathidaṃ .
sammādiṭṭhi…pe…
sammāsamādhi.
‘‘Yato kho, āvuso, ariyasāvako evaṃ viññāṇaṃ pajānāti, evaṃ viññāṇasamudayaṃ pajānāti, evaṃ viññāṇanirodhaṃ pajānāti, evaṃ viññāṇanirodhagāminiṃ paṭipadaṃ pajānāti, so sabbaso rāgānusayaṃ pahāya…pe…
dukkhassantakaro hoti .


ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhamma’’nti.

‘‘Sādhāvuso’’ti kho…pe… apucchuṃ .

siyā panāvuso…pe…


(14)
‘‘siyā, āvuso.
Yato kho, āvuso, ariyasāvako saṅkhāre ca pajānāti, saṅkhārasamudayañca pajānāti, saṅkhāranirodhañca pajānāti, saṅkhāranirodhagāminiṃ paṭipadañca pajānāti .
ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhammaṃ.
Katame panāvuso, saṅkhārā, katamo saṅkhārasamudayo, katamo saṅkhāranirodho, katamā saṅkhāranirodhagāminī paṭipadā?
Tayome, āvuso, saṅkhārā .
kāyasaṅkhāro, vacīsaṅkhāro, cittasaṅkhāro.
Avijjāsamudayā saṅkhārasamudayo, avijjānirodhā saṅkhāranirodho, ayameva ariyo aṭṭhaṅgiko maggo saṅkhāranirodhagāminī paṭipadā, seyyathidaṃ .
sammādiṭṭhi…pe…
sammāsamādhi.
‘‘Yato kho, āvuso, ariyasāvako evaṃ saṅkhāre pajānāti, evaṃ saṅkhārasamudayaṃ pajānāti, evaṃ saṅkhāranirodhaṃ pajānāti, evaṃ saṅkhāranirodhagāminiṃ paṭipadaṃ pajānāti,
so sabbaso rāgānusayaṃ pahāya, paṭighānusayaṃ paṭivinodetvā, ‘asmī’ti diṭṭhimānānusayaṃ samūhanitvā, avijjaṃ pahāya vijjaṃ uppādetvā, diṭṭheva dhamme dukkhassantakaro hoti .
ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhamma’’nti.

‘‘Sādhāvuso’’ti kho…pe…apucchuṃ .

siyā panāvuso…pe…


(15)
‘‘siyā, āvuso.
Yato kho, āvuso, ariyasāvako avijjañca pajānāti, avijjāsamudayañca pajānāti, avijjānirodhañca pajānāti, avijjānirodhagāminiṃ paṭipadañca pajānāti .
ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhammaṃ.
Katamā panāvuso, avijjā, katamo avijjāsamudayo, katamo avijjānirodho, katamā avijjānirodhagāminī paṭipadā?
Yaṃ kho, āvuso, dukkhe aññāṇaṃ, dukkhasamudaye aññāṇaṃ, dukkhanirodhe aññāṇaṃ, dukkhanirodhagāminiyā paṭipadāya aññāṇaṃ .
ayaṃ vuccatāvuso, avijjā.
Āsavasamudayā avijjāsamudayo, āsavanirodhā avijjānirodho, ayameva ariyo aṭṭhaṅgiko maggo avijjānirodhagāminī paṭipadā, seyyathidaṃ .
sammādiṭṭhi…pe…
sammāsamādhi.
‘‘Yato kho, āvuso, ariyasāvako evaṃ avijjaṃ pajānāti, evaṃ avijjāsamudayaṃ pajānāti, evaṃ avijjānirodhaṃ pajānāti, evaṃ avijjānirodhagāminiṃ paṭipadaṃ pajānāti,
so sabbaso rāgānusayaṃ pahāya, paṭighānusayaṃ paṭivinodetvā, ‘asmī’ti diṭṭhimānānusayaṃ samūhanitvā, avijjaṃ pahāya vijjaṃ uppādetvā, diṭṭheva dhamme dukkhassantakaro hoti .
ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhamma’’nti.

‘‘Sādhāvuso’’ti kho te bhikkhū āyasmato sāriputtassa bhāsitaṃ abhinanditvā anumoditvā āyasmantaṃ sāriputtaṃ uttari pañhaṃ apucchuṃ .
‘‘siyā panāvuso, aññopi pariyāyo yathā ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhamma’’nti?
(16)
‘‘Siyā, āvuso.
Yato kho, āvuso, ariyasāvako āsavañca pajānāti, āsavasamudayañca pajānāti, āsavanirodhañca pajānāti, āsavanirodhagāminiṃ paṭipadañca pajānāti .
ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhammaṃ.
Katamo panāvuso, āsavo, katamo āsavasamudayo, katamo āsavanirodho, katamā āsavanirodhagāminī paṭipadāti?
Tayome, āvuso, āsavā .
kāmāsavo, bhavāsavo, avijjāsavo.
Avijjāsamudayā āsavasamudayo, avijjānirodhā āsavanirodho, ayameva ariyo aṭṭhaṅgiko maggo āsavanirodhagāminī paṭipadā, seyyathidaṃ .
sammādiṭṭhi…pe…
sammāsamādhi.
‘‘Yato kho, āvuso, ariyasāvako evaṃ āsavaṃ pajānāti, evaṃ āsavasamudayaṃ pajānāti, evaṃ āsavanirodhaṃ pajānāti, evaṃ āsavanirodhagāminiṃ paṭipadaṃ pajānāti,
so sabbaso rāgānusayaṃ pahāya, paṭighānusayaṃ paṭivinodetvā, ‘asmī’ti diṭṭhimānānusayaṃ samūhanitvā, avijjaṃ pahāya vijjaṃ uppādetvā, diṭṭheva dhamme dukkhassantakaro hoti .
ettāvatāpi kho, āvuso, ariyasāvako sammādiṭṭhi hoti, ujugatāssa diṭṭhi, dhamme aveccappasādena samannāgato, āgato imaṃ saddhamma’’nti.
Idamavocāyasmā sāriputto.
Attamanā te bhikkhū āyasmato sāriputtassa bhāsitaṃ abhinandunti.

1)
十の非法行不正行
2)
十の法行正行
mn9.1764499340.txt.gz · 最終更新: by h1roemon